Narodeniny v raji
Boli to okrúhle narodeniny, ktoré nás podnietili vydať sa na výnimočnú dovolenku. Posledné dva júnové týždne sme preto strávili na Seychelách. Netušili sme, ako dobre sme si tento termín vybrali. Viacerí miestni nám povedali, že turisti prichádzajú najmä v júli a auguste, počas Vianoc a Silvestra a tiež v apríli. Na uliciach tak neboli žiadne davy, pláže sme mali miestami iba pre seba a ani v reštauráciách nebolo potrebné rezervovať si stôl vopred. (Niektoré reštaurácie boli v júni dokonca zatvorené.)
Na Mahé sme teda pricestovali 19. 6. 2016 a odtiaľ sme hneď pokračovali malým vrtuľovým lietadlom na Praslin. Hoci toho nebolo veľa vidieť, ako malé dobrodružstvo to rozhodne stálo za to. Najmä preto, že na trajekte, ktorým sme sa vracali, mohla človeka ľahko prepadnúť morská choroba. (Najlepšie je rezervovať si miesta na hornej palube.)
Na Praslin sme sa ubytovali v Les Villas d'Or a toto ubytovanie môžem odporučiť s veľkým nadšením. Ponúka priestranné, veľmi dobre vybavené izby s Wi-Fi a krásne prostredie s iba niekoľkými ubytovacími jednotkami, navyše prakticky priamo pri ľudoprázdnej pláži. Majiteľ Pierre a jeho recepčná Cecile boli mimoriadne milí a poskytli nám množstvo dobrých tipov na spoznávanie ostrova. Odporučili nám napríklad navštíviť namiesto národného parku „Vallée de Mai“ radšej prírodný park Fond Ferdinand. Hoci sme park „Vallée de Mai“ napokon nenavštívili, prehliadku parku „Fond Ferdinand“ s veľmi zanieteným sprievodcom Elbertom by asi len ťažko niečo prekonalo.
Z penziónu je to do najbližšej obce 20 minút chôdze po pláži. Môžete si tam nakúpiť všetko potrebné aj na vlastné varenie, pretože stravovanie v reštauráciách je na Seychelách pomerne drahé. Za osobu zaplatíte približne 50–100 €, najmä ak si chcete dať aj pohár vína, ktorý stojí 10–15 €. A keď už hovoríme o peniazoch: Seychelčania síce prijímajú aj eurá, no v najlepšom prípade ich prepočítajú kurzom 1 : 14 a najradšej majú rupie (SCR). Niektorí obchodníci či taxikári eurá vôbec neprijímajú. Keďže výdavok aj tak vždy dostanete v rupiách, odporúčam od začiatku používať miestnu menu.
Po 4 dňoch sme trajektom pokračovali na La Digue, kde sme sa ubytovali v Fleur de Lys. Aj tento penzión môžem úprimne odporučiť: má veľké izby, centrálnu, no pokojnú polohu a veľmi milý personál. Nebol tam televízor, Wi-Fi ani telefón, ktorým by sa dalo zavolať na recepciu – a my sme si ten pokoj užívali.
Penziónov je dnes na La Digue ako húb po daždi, našťastie však ešte nebola hlavná sezóna. Všade na ostrove sa dostanete pešo alebo na bicykli. Výborne sa môžete najesť v stánkoch s jedlom so sebou, ktoré sú otvorené každý deň na obed aj večer. V závislosti od konkrétneho podniku tam dostanete všetko od miestneho ryžového jedla až po hamburger v praktickom polystyrénovom obale. Samozrejme, môžete zájsť aj do reštaurácie alebo si nakúpiť v supermarkete. Najväčší obchod sa nachádza na hlavnej ceste smerom na juh, tesne pred jej koncom. Pouličné osvetlenie tu mimochodom nenájdete, takže baterka by vo vašej batožine rozhodne nemala chýbať.
Internet: na hlavnej ceste sa nachádza reštaurácia s barom s názvom Fish Trap. Ak si objednáte nápoj, na požiadanie dostanete aj heslo k Wi-Fi.
Výlety: na bicykli sa môžete vydať k Grand Anse, pričom cesta má len mierne stúpanie. Odtiaľ pokračujte približne 30 minút pešo cez kopec, popri Petit Anse až k Anse Cocos – tá bola mojím jednoznačným favoritom. Na cestu si však, prosím, obujte pevnú obuv, pretože vedie doslova krížom-krážom cez kamene a konáre.
Anse Source d‘Argent rozhodne stojí za celodenný výlet, aj keď treba zaplatiť vstupné SCR 100. Pozor však: do vody sa dá ísť prakticky iba v obuvi do vody alebo v niečom podobnom, pretože celá pláž leží na rozsiahlej koralovej lavici, pred ktorou sa tiahne útes. Po ďalších 4 dňoch sme trajektom (pozri vyššie) pokračovali na Mahé. Tam sme sa ubytovali v penzióne Bord Mer Villa, ktorý tentoraz výnimočne nemôžem odporučiť bez výhrad (pozri Tripadvisor).
Dva tipy pre Mahé: 1. Jednoducho nastúpte do linkového autobusu č. 22 a cez Glacis sa odvezte okolo severného cípu až do Victoria. Potom si 1–2 hodiny prezrite mesto, opäť nastúpte do rovnakého autobusu, dokončite okruh a posledný krátky úsek sa vráťte do ubytovania. 2. Nechajte si ostrov ukázať nemecky hovoriacim taxikárom. Stojí to síce podstatne viac než prenájom auta (100 € za 4 hodiny alebo 200 € za 8 hodín), no získali sme množstvo informácií a videli miesta, ktoré by sme inak pravdepodobne neobjavili.
Dňa 30. 6. 2016 sme sa vrátili do Nemecka. Koniec dobrý, všetko dobré? Nie celkom, pretože naše kufre sa stratili a dorazili až po 6 dňoch. SeyVillas za to však nemohol. Práve naopak: lety, hotely aj transfery – všetko prebehlo ako po masle. Veľká pochvala pre SeyVillas! Radi si to zopakujeme!
