Všeobecné informácie
La Digue
Skvelé príležitosti na fotografovanie, pokoj, tropická scenéria a nostalgická idyla – to je La Digue, štvrtý najväčší a pre mnohých aj najobľúbenejší ostrov Seychel. La Digue leží východne od Praslinu a jedinečným spôsobom spája rozmanité čaro súostrovia. Zároveň dokazuje, že tradičný spôsob života môže dokonale ladiť s moderným cestovným ruchom.
Seychelský ostrov La Digue – prehliadka ostrova a cestovateľské tipy
Tento krásny ostrov ponúka scenérie, a teda aj fotografie, ktoré akoby vystúpili priamo z ľudskej fantázie. Prírodné kompozície žuly, piesku a paliem priťahujú nielen turistov, ale aj reklamné spoločnosti z oblasti módy či luxusného tovaru. V súčasnosti žije na ploche 10 km² niečo vyše 3 000 obyvateľov. Ostrov dostal meno podľa lode, na ktorej v roku 1768 pricestoval na Seychely francúzsky námorný dôstojník Marc-Joseph Marion Fresne. V roku 1771 bol La Digue oficiálne vyhlásený za súčasť Francúzska, neskôr ho prevzala Veľká Británia. Dnes sú hlavnými zdrojmi príjmov miestnych obyvateľov rybolov, poľnohospodárstvo a, samozrejme, cestovný ruch.
Vo východnej polovici La Digue sa týči 333 metrov vysoký vrchol Nid d'Aigle (Orlie hniezdo), zatiaľ čo severozápadnú časť tvoria roviny. Ostrov takmer úplne obklopuje koralový útes, vďaka čomu sa dá v mnohých zátokách plávať či šnorchlovať. Mnohé pláže na La Digue pôsobia ako z pohľadnice a obmýva ich krištáľovo čistá voda. Na východnej strane ostrova sú však prúdy silnejšie, preto treba bezpodmienečne rešpektovať výstražné tabule umiestnené na niektorých plážach.
Hoci dnes po cestách premáva podstatne viac áut, taxíkov a dodávok než v minulosti, ostrov si naplno zachoval svoj príjemný dedinský charakter. Nenachádzajú sa tu žiadne väčšie mestá a takmer kamkoľvek sa pohodlne dostanete pešo za menej než hodinu. Volský povoz je stále považovaný za symbol silných ostrovných tradícií. Od 90. rokov 20. storočia však jazdí najmä po pevne stanovených trasách a dnes ho využívajú skôr turisti túžiaci po romantickom zážitku než na prepravu tovaru a batožiny ako kedysi.
Miestni obyvatelia sa zvyčajne presúvajú pešo alebo na bicykli a kľukaté chodníky pretínajúce ostrov ponúkajú príjemnú jazdu pokojným tempom. Ešte pred niekoľkými rokmi bola cesta na La Digue pomerne komplikovaná. Dnes trvá plavba loďou z Praslinu iba 20 minút, prípadne sa môžete vydať katamaránom z Mahé a približne po hodine doraziť do malebného ostrovného prístavu. Samotné prístavisko vybudovali v jednej z väčších zátok koralového útesu spolu s hrádzou, ktorá ho chráni pred často búrlivým severozápadným monzúnom. Prístav je dôležitý nielen pre turistické trajekty, ale čoraz viac sa stáva aj východiskovým bodom výletných a potápačských plavieb na ďalšie severovýchodné ostrovy Seychel.
Po príchode si jednodňoví návštevníci aj ostatní cestujúci často uvedomia, že na objavovanie a vychutnanie si pôvabnej idyly La Digue je potrebných niekoľko dní, najmä ak chcete zažiť jeho čaro v ranných a večerných hodinách.
Väčšina ubytovacích zariadení na ostrove je jednoduchá. Menšie hotely, penzióny a chatky nájdete prevažne na západnom pobreží, najmä v mestečku La Passe a jeho okolí. Ak si však La Digue predstavujete ako ospalý ostrov, mýlite sa. Aj tu chcú ľudia využívať výhody pokroku. Staršie ubytovacie zariadenia sa modernizujú, pribúdajú nové a v súčasnosti sa buduje aj nový prístav.
Za jediné „väčšie“ mestečko na ostrove sa považuje Réunion, kde okrem rovnomennej pláže nájdete banky, obchody, reštaurácie, prevádzky s jedlom so sebou aj požičovne bicyklov. La Digue síce nemá veľa tradičných pamiatok v pravom zmysle slova, no vďaka snehobielym plážam, pôsobivým zátokám, zaujímavým žulovým útvarom a hustej vegetácii vám ani nebudú chýbať. Ak by ste chceli získať informácie o ostrove priamo na mieste, navštívte turistické informačné centrum v La Passe (otvorené Po–Pi: 8:00–17:00, So: 9:00–12:00, tel. +248 423 4393) alebo centrá na Mahé či Prasline (mimo monzúnového obdobia). Ročný úhrn zrážok na tomto malom ostrove dosahuje približne 1 620 mm, čo je podstatne menej než na ďalších dvoch hlavných ostrovoch.
