Juh ostrova Mahé
Atrakcie a aktivity na juhu Mahé
Letisko na ostrove tvorí akúsi hranicu medzi severom a juhom Mahé, pričom južná časť sa začína približne na úrovni Anse aux Pins, druhého najväčšieho mesta na Seychelách. Seyšelčania nazývajú juh ostrova „Owan“, čo sa dá z kreolčiny približne preložiť ako „na vetre“ alebo „odkiaľ prichádza vietor“ („au vent“ v pôvodnej francúzštine). Obyvatelia ostrova, ktorí pochádzajú z oblasti Owan, bývajú niekedy dokonca označovaní za zaostalých. V skutočnosti má juh jednoducho inú atmosféru než sever ostrova – je pokojnejší a pôsobí rozjímavejšie. Čas tu nadobúda úplne iný význam. Navyše tu nájdete množstvo pláží, na ktorých môžete nerušene tráviť dlhé dni plné oddychu.
Juhovýchodné pobrežie Mahé
Anse aux Pins
Ak sa chcete vydať na prehliadku juhu Mahé, zvyčajne vám postačí celý deň. Po štvorprúdovej ceste na východnom pobreží zamierte na juh, prejdite popri letisku a pokračujte do južnej polovice ostrova. Pobrežie je tu spočiatku trochu jednotvárne, až kým sa nedostanete k moru a k Anse aux Pins, 5 km dlhej zátoke, podľa ktorej dostala názov neďaleká obec. Celý tento úsek pobrežia charakterizuje koralový útes a plytké, pozvoľna sa zvažujúce pláže. Počas odlivu sa tu môžete poprechádzať, kúpanie je však možné prakticky len pri prílive. Na miestach, kde útes ustupuje, môžete sledovať rybárov pri každodennej práci, ako kladú pasce na rôzne morské živočíchy, napríklad kalmáre. V neďalekej obci nájdete banky, niekoľko obchodov a čerpaciu stanicu, ako aj viacero menších hotelov a penziónov.
Seychelles Golf Club síce nepatrí medzi najnovšie, no jeho deväťjamkové ihrisko je jediné na Mahé. Trasa sa vinie pomedzi palmy a priamo pod nimi, preto určite neignorujte tabule s upozornením „Pozor, padajúce kokosové orechy“.
Anse aux Pins sa môže pochváliť niekoľkými osobitosťami vrátane dvoch futbalových klubov známych po celej krajine a podniku Katiolo, jedného z najstarších nočných klubov na Seychelách. Klub, ktorý je obľúbený najmä medzi miestnymi, je otvorený v stredu, piatok a sobotu od 21:00 do 3:00 a ponúka čiastočne otvorený tanečný parket.
Kreolský inštitút
Jednou z kultúrnych atrakcií regiónu je Kreolský inštitút, ktorého cieľom je skúmať a uchovávať kreolskú kultúru. Maison St. Joseph, ktorú v roku 1920 navrhol nemecký architekt, je koloniálne sídlo ukrývajúce seychelskú kreolskú literatúru napísanú v miestnom kreolskom jazyku Kreol Seselwa. Vstup je bezplatný, otvorené je od pondelka do piatka od 08:00 do 16:00
Seychelská kreolčina je materinským jazykom približne 90 % miestneho obyvateľstva. Vznikla z francúzštiny prvých kolonizátorov a z rozličných jazykových prvkov, ktoré používali vtedajší africkí otroci. Kreolská kultúra, ktorá sa týmto spôsobom vyvinula, je dnes neoddeliteľnou súčasťou seychelskej identity. Keď krajina v roku 1976 získala nezávislosť od Spojeného kráľovstva, mladý štát sa rozhodol uznať kreolčinu za svoj úradný jazyk, pričom príslušný zákon bol prijatý v roku 1981. Ako návštevníci sa s týmto jazykom pravdepodobne stretnete na rôznych tabuliach, bankovkách a známkach, kde môže na prvý pohľad pôsobiť ako nezvyčajná francúzština.
Lingvisti pracovali a naďalej pracujú na vytvorení štandardizovanej písomnej podoby kreolčiny, aby sa mohla používať ako oficiálny písomný jazyk. Postupne vznikli učebnice, vďaka ktorým sa deti môžu vzdelávať v kreolčine ako úradnom jazyku. Tejto téme sa venovala aj nemecká lingvistka Annegret Bolée z Heidelberskej univerzity, ktorá stanovila pravidlá správneho pravopisu. Dvaja miestni vedci zároveň v 80. rokoch 20. storočia vytvorili slovník Diksioner Kreol Fringe, ktorý Bolée v roku 1999 doplnila a opätovne vydala.
Maison St. Joseph bola pôvodne postavená pre majiteľa plantáže Francea Jumeaua. Hovorí sa, že po smrti začal jeho duch budovu strašiť, a preto sa pre ňu dlho nenašiel žiadny kupec. Nehnuteľnosť napokon odkúpil a zrekonštruoval štát, vyhlásil ju za chránenú pamiatku a vybral ju za sídlo Kreolského inštitútu. Konajú sa tu aj početné výstavy, hudobné koncerty, literárne večery, tvorivé dielne a medzinárodné vedecké sympóziá. Rôznymi variantmi kreolčiny hovorí na celom svete približne 10 miliónov ľudí, najmä na Seychelách, Mauríciu, Réunione, v južných štátoch USA a v Karibiku.
Le Domaine de Val des Près
Malá remeselnícka dedina (známa aj ako Craft Village alebo Le Domaine de Val des Près) sa nachádza len niekoľko stoviek metrov odtiaľto a dostanete sa k nej po malej bočnej ceste. Miestni remeselníci a umelci tu vytvárajú svoje výrobky, predávajú ich a zároveň v dedine aj žijú.
Projekt financovala v 80. rokoch 20. storočia vláda USA na podporu miestnych remeselníkov. Jeho hlavným cieľom bolo a naďalej zostáva zachovanie budov niekdajšej plantáže. V dielňach nájdete množstvo rozmanitých umeleckých a remeselných výrobkov vrátane šperkov, oblečenia, mydiel a klobúkov. V roku 1870 bol postavený najväčší dom v dedine Grand Kaz, ktorý kedysi slúžil ako sídlo plantáže. Dnes sa v ňom nachádza múzeum, kde si môžete urobiť jasnú predstavu o živote bielej vyššej vrstvy, takzvaných „Grands Blancs“.
Rumová pálenica Trois Frères
V tomto regióne sa nachádza aj rumová pálenica Trois Frères, kde môžete ochutnať rumové špeciality destilované priamo na mieste. Samotné sledovanie výroby rumu je zaujímavým zážitkom: cukrová trstina sa najskôr rozdrví v lise, aby sa z nej získala šťava, a tá potom štyri až päť dní kvasí v nádržiach. Po opakovanej destilácii sa výsledný destilát uchováva v dubových sudoch. Milovníci rumu tu môžu ochutnať päť rôznych druhov.
Priľahlá reštaurácia La Plaine St. André ponúka kreolskú atmosféru a pestrý výber miestnych jedál (otvorené po–so: 10:00–00:00). Reštaurácia sídli v starom plantážnickom dome, ktorý bol v roku 2007 citlivo zrekonštruovaný a dnes sa považuje za jeden z najlepšie zachovaných koloniálnych domov na Seychelách.
po–pi: 11:30 a 13:30, vstupné SCR 150
Anse Royale
Ak z Anse aux Pins pokračujete autom ďalej na juh, cesta začne po chvíli stúpať a privedie vás na malý hrebeň. Odtiaľ sa vám naskytne jedinečný výhľad na juhovýchodné pobrežie až po Pointe Capucins na južnom cípe Mahé. Ešte pred ním uvidíte Anse Royale, teda „Kráľovskú zátoku“, a rovnomenné mestečko.
V tejto rovinnej oblasti na juhovýchodnom pobreží ostrova kedysi osadníci založili plantáže korenín, z ktorých sa mali stať prosperujúce centrá hospodárstva. Žiaľ, úplne ich zničil požiar, ktorý zároveň zapríčinil neúspech prvého pokusu o kolonizáciu Seychel.
Jardin du Roi
Jardin du Roi (Kráľova záhrada) nie je iba botanickou atrakciou, ale zároveň pokračuje v tradíciách niekdajšej záhrady korenín. Dostanete sa sem po trase Les Cannelles za Anse Royale a po 1 km odbočíte doľava na Sweet Escoot Road. Približne po 200 m uvidíte pomerne nenápadnú tabuľu, od ktorej vás čakajú ešte asi dva kilometre strmého stúpania.
Po príchode na vrchol stúpania uvidíte rustikálny pozemok v kopcovitom teréne obklopený vysokými stromami. Jardin sa rozprestiera na ploche 25 hektárov a nájdete tu plantáže korenín, botanickú záhradu aj chránené zákutia. Rodina, ktorá Jardin v súčasnosti vlastní, venovala tomuto projektu množstvo času a za vzor si vzala Jardin du Roi zo 70. rokov 18. storočia. Dokonca tvrdí, že jej predkom bol istý pán Poiret, ktorý prišiel na Seychely v 19. storočí. Ak je to pravda, v žilách dnešných majiteľov by kolovala krv francúzskej kráľovskej rodiny a záhrada by právom niesla jeho meno – „Kráľova záhrada“.
Každý deň od 10:00 do 17:30 sa návštevníci môžu oboznámiť s rôznymi koreninami pestovanými na Seychelách vrátane škorice, vanilky, klinčekov, čierneho korenia a muškátového orieška, ale aj s kávou, kakaom a rozmanitými kvetmi, ako sú ibišteky a helikónie. Zaujímavé sú tiež liečivé rastliny a zbierka ovocných stromov a plodín, ku ktorým patria ananásy, mangovníky, pomarančovníky, jablone a anony ostnité. Túto bohatú kolekciu dopĺňajú pôvodné stromy a palmy vrátane palmy coco de mer. Niektoré suroviny sa spracúvajú priamo v areáli plantáže a výsledné produkty sa spolu so suvenírmi predávajú v malom obchodíku. Ďalšie ingrediencie sa využívajú v kuchyni kreolskej záhradnej reštaurácie, kde si návštevníci môžu od 12:00 do 16:00 vychutnať jedlo v príjemnej atmosfére.
V historickej usadlosti sa nachádza aj malé múzeum s nábytkom, dobovými mapami, grafikami a ďalšími artefaktmi. Pre obyvateľov Jardin du Roi, skupinu korytnačiek obrovských, je zavedený program ochrany a chovu. Najstaršia z nich má už viac ako 100 rokov a váži približne 250 kg. Jardin du Roi obklopuje hustý dažďový prales, v ktorom sa kedysi nachádzala pôvodná plantáž, dnes však už zarastená vegetáciou.
Južný cíp Mahé
Južný okraj Mahé je najmenej zastavanou časťou ostrova. Rozprestiera sa od južného konca Anse Royale okolo južného cípu až po Anse à la Mouche na východe ostrova. Južne od Kostola sv. Jozefa v Anse Royale sa už tiahne iba divoká prírodná krajina a pozdĺž pobrežia sú roztrúsené pláže Anse Baleine, Anse Bougainville a Anse Parnel.
Anse Forbans a Anse Marie-Louise
Jeden kilometer južne od Anse Bougainville leží dlhá pláž Anse Forbans a za ňou Anse Marie-Louise. Tieto dve zátoky sú najjužnejšie na ostrove a zostávajú takmer úplne nezastavané. Napriek tomu tu nájdete niekoľko penziónov, vďaka ktorým môžete stráviť pokojnú dovolenku v ústraní. Na starých mapách sa táto oblasť označuje ako Pirátska zátoka, pretože v minulosti poskytovala pirátom strategicky výhodné miesto na kotvenie.
Anse Intendance
Či už sa rozhodnete absolvovať túto zachádzku, alebo nie, samotná cesta sa stáča k obci Quatre Bornes, kde okrem kostola a niekoľkých malých obchodov nie je veľa zaujímavostí. Odtiaľ je to už len kúsok k pláži Anse Intendance. Neodporúčame však pokračovať autom priamo do zátoky. Namiesto toho odbočte doľava na Grande Police Road a pokračujte až na jej koniec. Tento chodník vás zavedie ku krásnym plážam Petite Police a Police Bay.
Pri kostole v Quarte Bornes sa vydajte cestou na západ, ktorá vás dovedie na Anse Intendance – kilometrovú pláž patriacu medzi najpôsobivejšie na svete. Rozlohou a dĺžkou ju na Mahé prekonáva iba Beau Vallon, no z hľadiska pokoja a súkromia má Anse Intendance navrch, azda s výnimkou víkendov.
Anse Takamaka
Z Quarte Bornes môžete pokračovať aj spojovacou cestou vedúcou z východu na západ. Po ceste narazíte na zátoku Anse Takamaka, ktorá je po väčšinu roka chránená pred vetrom a vlnami. Mnohí znalci Seychel ju dokonca považujú za krajšiu než Anse Intendance. Nech je to akokoľvek, obe pláže sú ukážkou rozmanitosti a pôvabu južnej časti Mahé, vďaka čomu sa návšteva tejto oblasti oplatí každému, kto trávi dovolenku na Seychelách.
Zátoka, ktorá dostala meno podľa stromov lemujúcich okraj piesočnatej pláže, je zároveň obklopená typickými seychelskými žulovými útvarmi. Je ako stvorená na pokojné popoludnie, po ktorom si môžete zájsť na večeru do reštaurácie Chez Batista priamo na pláži. Návštevníci si tu môžu vychutnať ľahké občerstvenie, grilované ryby alebo v nedeľu kreolský bufet.
Baie Lazare
Za malebnou Anse Takamaka nasleduje podkovovitá zátoka Baie Lazare a rovnomenná dedina. Obe nesú meno kapitána Lazara Picaulta, prvého Francúza z Maurícia, ktorého v roku 1742 vyslali na Seychely, aby zistil, či je možné ostrovy osídliť, a následne tu úspešne založil kolóniu. Dnes toto pomenovanie skromne pripomína niekdajších objaviteľov ostrova, podobne ako samotný názov Mahé, odvodený od mena bývalého guvernéra.
Historici sa zhodujú, že Picault v skutočnosti pristál severnejšie, v Anse Boileau, názov sa však napriek tomu ujal a označuje aj neďalekú dedinu. Dedina Baie Lazare sa rozprestiera v strednej časti zátoky a nájdete v nej školu, kaviareň, čerpaciu stanicu aj malú policajnú stanicu. Postupne tu vznikla aj menšia umelecká komunita. Miestny maliar Gerard Devoud tu prevádzkuje galériu, v ktorej vystavuje krajinomaľby a portréty.
Pôsobivá krajina polostrova, ktorý sa od Baie Lazare tiahne smerom na západ, už poslúžila ako miesto výstavby kvalitných ubytovacích zariadení, napríklad rezortu skupiny Kempinski. Hostia tak majú množstvo možností, ako svojej dovolenke dodať nádych koloniálnej atmosféry.
Anse Soleil, Petite Anse a Anse Gouvernement
Od Baie Lazare vedie popri policajnej stanici na ľavej strane ďalšia cesta k neďalekým zátokám: Anse Soleil, Petite Anse a Anse Gouvernement. Posledný úsek tejto cesty však tvoria úzke a strmé svahy, preto pri jazde na Anse Soleil buďte neustále pripravení brzdiť. Ak túto cestu úspešne zvládnete, odmenou vám bude krásna malebná zátoka s jemnou piesočnatou plážou, malým penziónom a reštauráciou.
Na Petite Anse nájdete ubytovanie vyššej kategórie vrátane luxusného hotela Four Seasons, ktorý sa môže pochváliť vynikajúcou polohou uprostred bujnej tropickej záhrady, len niekoľko stoviek metrov od pobrežia.
Najvzdialenejším miestom, kam sa po tejto ceste dostanete, je Anse Gouvernement. Ak hľadáte odľahlú a nedotknutú pláž, táto zachádzka rozhodne stojí za to. Cestou miniete niekoľko umeleckých ateliérov. Taliansky sochár Antonio Filippin tu vytvára predmety z koralov a dreva a Brit Andrew Gee býva vo vlastnoručne navrhnutom dome s ateliérom.
Anse aux Poules Bleues
Po návrate na západnú pobrežnú cestu smerom k Anse à la Mouche prejdete okolo Anse aux Poules Bleues (doslova „Zátoka modrých sliepok“). Hlavnou atrakciou je ateliér anglického maliara Michaela Adamsa. Naľavo od cesty sa ukrýva starý, no starostlivo udržiavaný koloniálny dom, ktorého súčasťou je aj ateliér. Adams so svojou manželkou žije na Seychelách od roku 1975 a krásu krajiny využíva ako kulisu a inšpiráciu pre svoje kresby, akvarely a sieťotlače. Tropická príroda Seychel spolu s celým ich prírodným bohatstvom tvorí ústrednú tému jeho umeleckej tvorby. Jeho diela zdobia recepcie mnohých luxusných hotelov na Seychelách i Mauríciu a umelec si získal značné uznanie aj bez rozsiahleho marketingu. Okrem obrazov navrhoval aj knižné obálky, motívy pohľadníc a dokonca uniformy spoločnosti Air Seychelles.
Po predchádzajúcej dohode sa návštevníkom otvoria vstupné dvere a tí môžu nahliadnuť do pôvabnej zmesi galérie, blšieho trhu a obytného domu, ako aj do záhrady pripomínajúcej džungľu s rozmanitými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Adamsove diela si môžete kúpiť priamo tu, ale aj v Európe. Ceny jednotlivých sieťotlačí sa pohybujú od 600 € do 1 000 €, zatiaľ čo akvarely sú drahšie a stoja 5 000–50 000 € za kus (Po–Pi: 10:00–16:00).
Tým sa však umelecké atrakcie nekončia, pretože juhozápad ostrova ponúka aj ďalšie zaujímavosti. O niekoľko sto metrov ďalej narazíte na Pineapple Studio, kde nájdete rôzne miestne remeselné výrobky. V Santa Maria, niekoľko kilometrov severnejšie, vytvára londýnsky rodák Tom Bowers sochy, v ktorých spája miestne tradície a námety s umeleckým vyjadrením. Bowers vytvoril aj dve bronzové postavy, ktoré nájdete vo Victorii na 5th June Avenue – tvoria Liberty Monument.
Anse à la Mouche v tvare polmesiaca ponúka príjemné tienisté miesta pod stromami takamaka lemujúcimi piesočnaté pobrežie. V minulosti sa tu zbierali riasy (v kreolčine „Mousse“), ktoré sa v kreolskej kuchyni považovali za lahôdku. V tejto rozľahlej zátoke nájdete niekoľko menších penziónov a lákavých reštaurácií. Zátoku pretína horský priechod vedúci z Anse Royale cez hory a Les Canelles. Cesta na sever potom pokračuje popri niekoľkých dedinách, plantážach a ďalších krásnych plážach. Hotely, penzióny a reštaurácie sú však v tejto časti ostrova skôr vzácne.
Ďalšia kapitola: Victoria