Cesta po ostrovoch Mahé – La Digue – Praslin

Po 6-hodinovom lete, 7-hodinovom čakaní v Abú Zabí a ďalšom 5-hodinovom lete sme s mojím priateľom Chrisom 22. 7. skoro ráno konečne dorazili na Mahé.

Vyčerpaní z dlhej cesty sme boli radi, že nemusíme hneď pokračovať do prístavu a ďalej trajektom, ale odviezli nás do nášho prvého ubytovania na Mahé, Oceanview Guesthouse.

Majiteľky boli veľmi milé, izba (mali sme apartmán s malou kuchyňou) bola jednoduchá, ale čistá a praktická, pričom pomer ceny a kvality bol vynikajúci.

Na raňajky sa podával toast, maslo, džem, ovocný tanier, vajcia, káva, čaj a džús. Pre hostí, ktorí si chcú variť sami, je približne 5 minút chôdze od ubytovania malý obchod. Súkromná pláž Anse Marie-Laure (takmer bez ľudí), ako aj známa pláž Beau Vallon (turistickejšia) boli veľmi čisté a vhodné na kúpanie.

Medzi naše ďalšie zážitky na Mahé patril výlet do hlavného mesta Victoria (išli sme verejným autobusom, ktorý stojí iba SCR 5, teda 0,40 € na osobu za jednu jazdu) a túra na Anse Major (dá sa absolvovať bez sprievodcu, stačí ísť po ceste smerom na Danzil až na jej koniec a potom pokračovať podľa značiek; cesta trvá približne hodinu jedným smerom). Menej sa nám páčila Anse Royal na juhu, pretože počas našej návštevy tam bolo veľa morských rias.
Po piatich nociach na Mahé sme sa trajektom „Cat Cocos“ vydali na Praslin a odtiaľ sme hneď pokračovali menším trajektom „Cat Rose“ na La Digue (ak ľahko trpíte morskou chorobou, určite radšej leťte!).

Nasledujúcich 6 nocí sme strávili v Pension Michel na La Digue.

La Digue sa nám osobne páčila najviac. Ocenili sme naše ubytovanie (pekné zariadenie, milý personál, veľmi dobré a pestré raňajky), pláže aj to, že na každý kút malého ostrova sa dalo dostať pešo alebo na bicykli (áut je tu len veľmi málo).

Na raňajky sa opäť podával toast, maslo, džem, káva, čaj, vajcia a ovocný tanier (každý deň iná kombinácia čerstvého ovocia), ako aj niečo sladké, napríklad banánový koláč, palacinky a podobne. Dobre a lacno sa dá najesť aj v Gala Takeaway (približne 3 minúty chôdze od Pension Michel), kde ponúkajú veľmi chutné autentické kreolské karí za nízke ceny (3–5 €). Tento podnik je veľmi obľúbený aj medzi miestnymi! Večerné menu v Pension Michel sme nevyskúšali, no večerať môžete aj v mnohých iných ubytovaniach, aj keď tam nebývate. Nájdete tu tiež niekoľko samostatných reštaurácií, ktorých ceny sú na európskej úrovni.

Medzi naše najväčšie zážitky na La Digue patrili najmä:
- Návšteva Grand Anse (osobne sa nám páčila ešte viac než slávna Anse Source d’Argent)
- a následná túra na Petite Anse a Anse Cocos.
- Túra po južnom cípe ostrova na Anse Marron (dá sa absolvovať iba so sprievodcom, pretože cestu by ste sami nenašli).
- Výstup na vrchol Nid’Aigle (najvyšší vrch na La Digue).
- Objavovanie pláží na severnom a východnom pobreží na bicykli.
- Výlet za šnorchlovaním k ostrovom Grande Sœur a Petite Sœur, Île aux Cocos a Félicité.

S pocitom, že posledná časť našej dovolenky už sotva môže byť krajšia než pobyt na La Digue, sme s rozpačitými pocitmi pokračovali na Praslin.

Posledné 4 noci sme strávili v Villa Bananier pri Anse Volbert. Ubytovanie nebolo na pohľad také príťažlivé, ale bolo čisté, praktické a patrilo k cenovo dostupnejším možnostiam v okolí. Aj tu bol personál milý, majiteľka nám umožnila bezplatný neskorý check-out a na raňajky sa podávalo to isté ako zvyčajne, iba vajcia chýbali. K dispozícii bola spoločná kuchyňa a majiteľka nám tiež mohla navariť, no ani jednu z týchto možností sme nevyužili. Veľmi odporúčame taliansku reštauráciu „Gelateria de Luca“ (s pravou talianskou zmrzlinou), ako aj karí so sebou z „Tasty Bites“.

Okrem takmer povinnej návštevy Vallée de Mai a nádhernej Anse Volbert bol naším najväčším zážitkom na Praslin výlet autobusom na Anse Lazio. Odtiaľ sme sa vydali na túru k Anse Georgette (cesta sa hľadá trochu ťažšie), potom sme prešli cez Lemuria Resort a autobusom sa vrátili späť – zároveň tak absolvujete aj menšiu okružnú jazdu po ostrove!

Napokon bol teda aj Praslin prekrásny a rozhodne stál za návštevu!