Ferragosto na Seychelách!

Po 50 minútach sme už boli v malom prístave na Praslin, kde sme sa ubytovali v prvom penzióne, Ocean Bay, s výhľadom na Anse Possession.

Je to malá pláž s rybárskymi člnmi, ktorých posádky sú pripravené sprostredkovať vám zážitky z rybolovu aj grilovania na pláži. My sme sa hneď spriatelili s miestnymi deťmi, ktoré prekvapivo hovorili dokonalou taliančinou! Pred penziónom sme mali autobusovú zastávku, keďže autobus je najvyužívanejším dopravným prostriedkom na ostrove. Lístok stojí 60 centov alebo 90 centov, ak je autobus klimatizovaný, no na ostrove príjemne fúka a teplota bola ideálna.

Takmer na všetky pláže sa dá dostať autobusom, no k tým najkrajším, ako je Anse Lazio, treba ešte 10 minút kráčať (do kopca).
Aj Anse Georgette je veľmi pekná pláž. Dostanete sa na ňu popri pobreží cez skaly alebo za poplatok cez priľahlý rezort.

Skutočne jedinečným zážitkom, ktorý by ste na Praslin nemali vynechať, je návšteva Vallée de Mai so slávnymi palmami Coco de Mer. Vstupenka stojí 23 € a pohodlne sa tam dostanete autobusom smerujúcim do Anse Anne.

Grand Anse, ktorá sa nachádza na opačnej strane ostrova, bola počas nášho pobytu pokrytá riasami, preto sme sa rozhodli nenavštíviť ju.
Večer je najživšou časťou ostrova dedinka, kde je najväčšia koncentrácia ubytovaní a promenáda s podnikmi a obchodíkmi. Pláž Anse Volbert je dlhá a krásna a môžete odtiaľto pozorovať úžasný západ slnka, hoci popoludní príliv pláž výrazne zmenšuje. Deň sa na ostrove začína skoro a skoro sa aj končí: o 18:30 zapadá slnko, obchody zatvárajú okolo 17:00 a o 21:00 už máte pocit, že je čas ísť spať!

Vychutnávali sme si aj úplný oddych pri večeriach s výhľadom na more v našom penzióne, pozorovali sme hviezdy a voľné chvíle využívali na čítanie obľúbených kníh. Neobťažovali nás ani komáre, ktoré sa v tomto období nevyskytovali, a užívali sme si prechádzky po pláži pri západe slnka.

Po 4 dňoch sme sa na Praslin opäť nalodili a vydali sa na malý ostrov La Digue. Ja som už mala to šťastie vidieť ho a nevedela som sa dočkať, kedy ho ukážem manželovi. Krása tohto miesta je nadčasová a ostrov bol ešte pôvabnejší, než som si ho pamätala. Zamilovali sme si ho a už premýšľame, ako sa tam vrátiť!

Naše nadšenie z tohto miesta nevyvolala iba scenéria, ktorú ponúka Anse Source D’argent, miesto ako z pohľadnice, ale aj jednoduchosť života v šortkách a šľapkách od úsvitu do súmraku, keď sa na bicykli pohybujete v tesnom kontakte s prírodou. Cestou stretnete obrovské suchozemské korytnačky, ktoré sa pokojne nechajú kŕmiť. Šum Indického oceánu tvorí spolu s melódiami reggae, ktoré miestni počúvajú z malých prenosných reproduktorov, hudobnú kulisu ostrova. Usmiate tváre ľudí a neuveriteľná vôňa vanilky, ktorú cítite na každom kroku, dotvárajú priam dokonalý obraz!

Užili sme si 3 dni pri mori v parku L’Union, vzdialenom len niekoľko minút jazdy na bicykli od nášho penziónu La Diguoise. Vstupenka stojí 100 rupií na osobu, no toto miesto má oveľa väčšiu hodnotu. Anse Source D’argent zostáva plážou, ktorá si získala naše srdcia!

Pri prechádzke pozdĺž brehu sme zazreli nádherné tropické ryby a voda je taká priezračná, že ich môžete fotografovať aj bez toho, aby ste sa ponorili. Skoro ráno si môžete pozrieť aj spracovanie kokosových orechov a pred príchodom na pláž zahliadnuť malú skupinu korytnačiek, ktoré splývajú so skalami.

Celý obvod ostrova prejdete približne za 40 minút a cestou objavíte malebné výhľady aj vynikajúce smoothie z čerstvého ovocia, ktoré si môžete kúpiť za 5 € v malých plážových baroch. Nezabudnite to však stihnúť do 16:00! Na obed sme si kupovali naozaj výborné jedlo so sebou. Kreolská kuchyňa je chutná, korenistá a bohatá na ryby (najmä tuniaka), kuracie mäso a ryžu s množstvom karí.

Oproti malému prístavu na La Digue je veľmi dobré občerstvenie s jedlom so sebou, ktoré prevádzkujú Taliani. Medzi ponúkanými jedlami majú aj netopiera, ktorý vraj chutí ako sladkasté kuracie mäso, no my sme ho nemali možnosť ochutnať. Večer je vždy najlepšou voľbou bufet. My sme vyskúšali bufet v známom podniku Zerof, kde nechýbala ani živá hudba.
Pani z penziónu nás rozmaznávala a každé ráno nám priniesla raňajky na verandu obklopenú džungľou. Ochutnali sme výborné džemy, pričom najviac nám chutil mangovo-paradajkový, spolu s neodmysliteľnými vajíčkami a voňavou šálkou vanilkového čaju.

Bicykle si môžete prenajať za 6 € na deň, a ak si ich objednáte cez penzión, doručia vám ich priamo k ubytovaniu. Treba si priniesť baterku, pretože večer je veľmi tmavo a cesty sú slabo osvetlené. My sme si vzali čelovky, ktoré sú pri jazde na bicykli praktickejšie.
Krásne dni, žiaľ, utekajú rýchlo, a tak sme si už s pocitom clivoty zbalili kufre a vydali sa späť na Mahé. Do prístavu na Mahé cesta trvá 1 hodinu a 15 minút.

Na najväčšom ostrove sme bývali v penzióne na vrchole kopca nad plážou Carana Beach, v Carana Hilltop Villa. Prevádzkuje ho veľmi sympatický manželský pár, on je Brit a ona pochádza z Ázie, a robí im spoločnosť nesmierne prítulný kocúr menom Bruschi!
Keďže sú na ostrove väčšie vzdialenosti, na 2 dni sme si prenajali malé auto. Cena je 55 € na deň a autá sú úplne nové. Benzín je veľmi lacný, volant je na pravej strane a hlavná cesta je po celej dĺžke asfaltová.

Prehliadku ostrova sme začali výbornou večerou v reštaurácii Boat House oproti známej pláži Beau Vallon. Tento veľmi svojský podnik, v ktorom máte pocit, akoby ste sa ocitli vo veľkej lodi, ponúka kreolskú kuchyňu formou bufetu a živú hudbu za pevnú cenu 25 € na osobu bez nápojov. Okrem všadeprítomného miestneho piva sme ochutnali aj dobré juhoafrické vína.
Nasledujúce ráno sme sa rozhodli zájsť do Victorie a navštíviť trh s koreninami. Najmenšie hlavné mesto na svete má pôvabné malé centrum, ktorému dominuje hodinová veža a hlavná ulica Independence Street.

Spokojní s nákupom výborného karí a množstva vanilky sme pokračovali po Sans Souci Road, vnútrozemskou cestou vedúcou k misii a čajovej plantáži. Misia bola miestom, kde získavali vzdelanie prví oslobodení otroci. Zachovalo sa z nej len niekoľko pozostatkov, no z vrcholu kopca sa otvára nádherný panoramatický výhľad.
Celý areál obklopujú škoricovníky a ich vôňu sme cítili počas celej návštevy. Ďalej sme dorazili k čajovej továrni s plantážou a mali sme šťastie, že sme mohli odfotografovať ženy pri balení škatúľ s čajom, ktorý sme si potom kúpili v miestnom obchodíku.

Cesta vedie naprieč ostrovom, a tak sme zišli po opačnom svahu smerom k moru. Tu sme si vychutnali výhľad na Port Launay s krásnou plážou a pri ceste pred križovatkou vedúcou späť k Sans Souci sme objavili naozaj dobré občerstvenie so sebou. Prevádzkuje ho mladá žena, ktorej kuchyňu si obľúbili aj miestni.
Záver dňa sme strávili na príjemnej pláži Beau Vallon, kde sme si vychutnali západ slnka a po vzore miestnych obyvateľov sme si priamo na pláži dali na večeru chutné rezance.

Posledný deň na Mahé sme sa rozhodli spoznať pláže na juhu, a preto sme zamierili k Anse Royale a Anse Forbans. Skutočne jedinečná však bola Anse Takamaka so sýtozelenou vodou a plážou jemnou a bielou ako púder, ktorú navštevuje veľa miestnych detí.
Pred západom slnka sme sa na záver našej prehliadky rozhodli navštíviť neďaleký vodopád Cassedent, ktorý nám odporučili ako jednu z atrakcií, ktoré by sme si nemali nechať ujsť. Toto miesto bolo pre nás milým objavom aj preto, že sme sa vďaka miestnemu obyvateľovi vydali po „alternatívnej“ trase cez džungľu a dorazili sme k nemu za 10 minút. Oficiálna trasa trvá 40 minút a vstupné je 100 rupií.

Ostrov by si zaslúžil ešte niekoľko dní, pretože je na ňom naozaj veľa miest, ktoré stoja za návštevu. Náš pobyt sa však chýlil ku koncu a nastal čas zbaliť si batožinu. Neúprosné zvonenie budíka o 5:00 nám oznámilo, že prišiel čas návratu.

Po návrate domov sme o našej dovolenke rozprávali s nadšením a pred očami sme stále mali všetku tú krásu. Ja mám ešte aj teraz pocit, akoby som sa hojdala na hojdačke zavesenej medzi palmou a oblohou.