Snová dovolenka v raji

Unavení, ale plní očakávania sme ráno pristáli na Mahé. Pasová kontrola trvala pre plné lietadlo o niečo dlhšie, no prebehla úplne bez problémov. Na odbavenie pri vnútroštátnom lete spoločnosti Air Seychelles na Praslin sme museli prejsť niekoľko metrov k terminálu vnútroštátnych letov. Tu sa stačí odbaviť krátko pred odletom. Keď sme sa o 9:00 chceli odbaviť na let o 9:45, bez okolkov nás presunuli na let o 9:05. Let vrtuľovým lietadlom s 19 sedadlami bol veľmi príjemný a mohli sme z výšky obdivovať seychelské ostrovy.

Na Praslin na nás už čakalo prenajaté auto. Veľmi praktické je, že na Seychelách vám prenajaté vozidlo pristavia kamkoľvek a po dohode ho môžete kdekoľvek aj odovzdať. Premávka je pokojná a na jazdu vľavo sme si rýchlo zvykli. Rešpekt v nás vzbudzovali iba hlboké priekopy popri cestách.

Naším ubytovaním na Praslin boli Villas d‘or, nádherný areál vo veľkej, udržiavanej tropickej záhrade s priamym prístupom na pláž. Teoreticky sa dá do obce prejsť po pláži. Treba však brať do úvahy príliv a odliv.

Hneď prvý večer sme si vychutnali chutný kreolský bufet v reštaurácii ubytovania Les Laurier. Pierre, vždy ochotný manažér, nám pri rezervácii rovno dohodol aj bezplatný odvoz.

Pláž Cote‘d‘or je naozaj ako zo sna a podľa nás bola na kúpanie najkrajšou plážou na Seychelách. Jemný, takmer biely piesok, plytká priezračná voda a žiadne úlomky koralov ani nič podobné, takže topánky do vody tu neboli potrebné. Navyše boli vlny presne také, aby sme si v nich užili zábavu...

Nasledujúci deň sme navštívili prírodný park Fond Ferdinand. V porovnaní s Vallée de Mai je tu vstupné podstatne lacnejšie. Počas viac než 2,5-hodinovej prehliadky so sprievodcom sme sa dozvedeli veľa o miestnych rastlinách a, samozrejme, aj o obrovskej palme Coco de Mer. Ďalším zážitkom bola vyhliadka, z ktorej sme dovideli až na La Digue.

Našou obľúbenou reštauráciou na Praslin bola Coco Rouge v Baie Ste Anne. Môžete si vybrať, či sa najete v reštaurácii za veľmi prijateľné ceny, alebo využijete ponuku jedál so sebou – vo vyhradenej časti reštaurácie či vonku. Jedlo so sebou je rovnako chutné, dostanete ho však v polystyrénovej škatuľke a jete plastovým príborom. Zato je výrazne lacnejšie. Vyskúšali sme jedlá à la carte aj jedlo so sebou. Naším najobľúbenejším pokrmom bol šalát s údeným mečiarom.

Na ďalší deň nám Pierre zorganizoval výlet loďou na Cousin, Curieuse a St. Pierre. Na Cousin sme mohli obdivovať miestne vtáctvo, na Curieuse na nás veľmi zapôsobila túra mangrovovým porastom aj rozprávková pláž s nezvyčajne tvarovanými žulovými skalami. Na záver nás čakal veľký výbeh s miestnymi korytnačkami. Počasie v ten deň, žiaľ, nebolo úplne ideálne a vlny boli na šnorchlovanie trochu privysoké.

Hoci sme slávnu palmu Coco de Mer videli už v prírodnom parku Fond Ferdinand, rozhodne sme chceli navštíviť aj Vallée de Mai. Všetko je tu o niečo turistickejšie, nájdete tu obchod so suvenírmi a podobne. Aj tu sme sa zúčastnili veľmi poučnej prehliadky parku so sprievodcom a palmová džungľa na nás urobila veľký dojem.

Nesmela chýbať ani okružná jazda autom po ostrove. Okrem mnohých krásnych menších pláží sme navštívili aj Anse Lazio. Bolo tu podstatne viac ľudí než na pláži Cote d’Or, no aj táto pláž bola veľmi pekná. Pri skalách sa dalo výborne šnorchlovať.

Lúčenie s Villas d‘or pre nás nebolo ľahké, ale aj ďalší cieľ vyzeral sľubne. Lístky na trajekt na La Digue sme si kúpili už deň vopred. Vzhľadom na našu až príliš objemnú batožinu sme si tam vzali taxík do nášho ubytovania Pension Michel.

Na mieste sme si požičali bicykle. Pripravovali sme sa na pokojný víkend, ale už vopred nás varovali: slávilo sa Nanebovzatie Panny Márie. Na La Digue tento sviatok oslavujú celé tri dni. Všade znela hudba, boli tam stánky s kreolským jedlom a obrovské množstvo ľudí, ktorí počas sviatkov prišli navštíviť všetkých svojich príbuzných na La Digue. Určite treba ochutnať vyprážané čipsy z chlebovníka!

La Digue sa dalo skvele spoznávať na bicykli. Keďže tam nie sú žiadne náročné trasy, vôbec neprekážalo, že radenie nefungovalo vždy bezchybne.

Návšteva pláže Anse source d‘argent je, samozrejme, absolútnou nevyhnutnosťou. Okrem úžasnej scenérie sme si tu celkom dobre zašnorchlovali. Už vo vode siahajúcej po kolená sme videli veľké pestrofarebné ryby.

Spomedzi mnohých krásnych pláží, ktoré sme počas cyklovýletu videli, stojí za osobitnú zmienku Grand Anse. Pre vysoké vlny a prúdy je na kúpanie príliš nebezpečná, bola však ideálnym východiskovým bodom na túru k Petit Anse a odtiaľ ďalej k Anse Cocos.

Na Anse Cocos sa nachádza nádherný prírodný bazén, v ktorom sme sa výborne okúpali. Tu už však boli opäť potrebné topánky do vody. Túra bola poriadne namáhavá a spotená a cesta z jednej pláže na druhú nám zakaždým trvala približne 30 minút. Správnu cestu z Petit Anse na Anse Cocos nám ukázali miestni obyvatelia.

Za návštevu stojí aj Nid d’Aigle, najvyšší vrch na La Digue. Bicykle sme nechali na úpätí a po strmej ceste sme vyšli až k vyhliadkovej reštaurácii Snack Bellevue. Odtiaľto sa nám naskytol úžasný výhľad na La Digue. Po krátkej prestávke na vydýchnutie sme prešli zvyšok cesty až na samotný vrchol. Odtiaľ vidno na druhú stranu aj na ostrov Félicité. Bellevue ponúka aj odvoz a my sme sa nechali vyzdvihnúť na večeru pri západe slnka. Určite sa to oplatí. Podáva sa tu kreolský bufet a my sme mali krásny výhľad na zapadajúce slnko.

Okrem chutnej večere v Pension Michel, ktorú si treba objednať vopred, sme sa dobre a lacno najedli v Chez Marston a Gala Take Away. Veľmi sa nám páčil aj Coco Sun Fruitbar, kde si cestou na Grand Anse môžete dať lahodné čerstvé ovocné šťavy.

Náš najkrajší výlet za šnorchlovaním nám sprostredkovala recepcia Pension Michel. So Simplicity Charter sme najskôr šnorchlovali pri Grande Sœur a potom pri Félicité.

Ako milovníci prírody sme si nechceli nechať ujsť návštevu rezervácie Veuve. Deň vopred sme si dohodli stretnutie s Josiannou, ktorá nás nasledujúci deň približne 1,5 hodiny sprevádzala týmto malým parkom. Ukázala nám niekoľko vzácnych muchárikov seychelských a porozprávala nám veľa o miestnej flóre. Návšteva rozhodne stála za to.

Po týždni nastal čas opäť sa rozlúčiť. Plavba trajektom na Mahé trvala 1,5 hodiny a bola pomerne rozhojdaná. Z trajektového prístavu sme sa najskôr odviezli taxíkom do nášho ubytovania pri Beau Vallon, do Beach House. Dostali sme peknú izbu s úžasnou verandou a výhľadom na more. Čo viac si možno priať?

Na Beau Vallon je rušno a nájdete tu reštaurácie, vodné skútre a mnoho ďalšieho. Večer sa za plážou otvára niekoľko stánkov s jedlom, kde si môžete za priaznivú cenu kúpiť chutnú večeru. Niekoľkokrát sme si tak mohli vychutnať romantické stolovanie na našej verande. Po pokojných plážach na Praslin a La Digue nám však Beau Vallon pripadal dosť rušný.

Z reštaurácií stojí za zmienku Boat House, kde podávajú dobré koktaily. Kreolský bufet je v poriadku, no určite nie je nevyhnutnosťou. Priamo oproti sme si rezervovali príjemný výlet loďou na Thérèse. Na Thérèse sa budete cítiť takmer ako Robinson Crusoe. Bola to skutočne jedna z najkrajších pláží, ktoré sme navštívili. Aj tu však bola potrebná obuv do vody. Po grilovačke sme ešte mali možnosť šnorchlovať v morskom národnom parku Baie Ternay, kde sme opäť videli množstvo pestrofarebných rýb.

Jeden z výletov nás zaviedol do Victorie. Ak sa vyberiete autom, môžete bezplatne zaparkovať pri trajektovom prístave. Za zváženie stojí aj cesta autobusom, ktorá je lacná a sama osebe predstavuje dobrodružstvo, najmä ak si podobne ako my zvolíte trasu cez sever ostrova. Vo Victorii sme navštívili trh a trochu sa poprechádzali mestom, ktoré nás však príliš neoslovilo.

Aj na Mahé sme mali prenajaté auto, aby sme mohli spoznávať ostrov. Okrem krásnych výhľadov počas jazdy je skutočne veľkolepá aj panoráma z vyhliadky pri bývalej misijnej stanici. Ak pokračujete o niečo ďalej, dostanete sa k čajovej plantáži, ktorá je, žiaľ, trochu schátraná. Aj odtiaľto sa však naskytajú pôsobivé výhľady.

Obzvlášť sa nám páčil pokojnejší juh Mahé, kde sa nachádza množstvo nádherných pláží. Pri ďalšej návšteve sa určite ubytujeme práve tu.

K Jardin du Roi, bývalej plantáži, sme museli prejsť približne kilometer do strmého kopca a celý čas sme dúfali, že oproti nám nepôjde žiadne auto. Keď sme dorazili hore, naskytol sa nám podľa nášho názoru najkrajší výhľad na Seychelách. Mohli sme si prezrieť pôvabnú plantáž a dozvedieť sa veľa o koreninových rastlinách, ktoré sa tu pestujú. Hovorí sa, že niekdajší obyvatelia plantáže boli potomkami francúzskeho kráľa, ktorým sa sem podarilo utiecť pred revolúciou.

Na posledný večer sme si naplánovali niečo výnimočné: večeru v reštaurácii liehovaru Takamaka Rum Distillery. Romanticky sme sedeli na verande starého koloniálneho domu. Ceny na jedálnom lístku zodpovedajú cenám bežným v iných reštauráciách na Seychelách, kvalita a obsluha sú však vynikajúce. V záhrade som si dokonca mohol nazbierať niekoľko plodov bilimbi, príbuzných karambole, ktoré som si chcel vziať domov na prípravu autentického šalátu z údenej ryby.

Návšteva všetkých troch veľmi odlišných hlavných seychelských ostrovov rozhodne stála za to. Pri našej ďalšej návšteve, ktorá je už istá, by sme na Mahé uprednostnili pokojný juh a celkovo by sme si tam naplánovali o 1–2 dni viac, pretože je tam stále čo objavovať. Pre nás to bola dovolenka snov v raji!