Dovolenka snov hneď trikrát

Náš let so spoločnosťou Ethiopian Airlines bol celkovo v poriadku, hoci sa nedal porovnávať s leteckými spoločnosťami ako Emirates či Qatar. Medzipristátie v Addis Abebe by sme si však všetci radi odpustili – bolo to skutočne jedno z najhorších letísk, na ktorých sme doteraz prestupovali.

Napriek tomu sme okolo pol štvrtej pristáli na Mahé načas. Už letisko naznačovalo, aké rozmery ostrova môžeme očakávať. Pasová kontrola prebehla pohodovo a zakrátko sme mali batožinu aj prenajaté auto, ktoré sme si rezervovali ešte z Nemecka.

Keďže sa na Seychelách jazdí vľavo, potrebujete 1–2 minúty, aby ste si zvykli. Celkovo však šoférovanie na Seychelách vôbec nie je problém a premávka je veľmi pokojná. O niečo hustejšia býva iba počas rannej špičky v okolí letiska a hlavného mesta Victoria. Pozor si treba dávať aj na pomerne hlboké odvodňovacie kanály po oboch stranách vozovky, ktoré nie sú zakryté, takže v nich môžete prenajaté auto veľmi ľahko „utopiť“.

Zakrátko sme dorazili do nášho ubytovania, vily La Mer v Pointe au Sel. Veľmi milá prenajímateľka, ktorá hovorila po nemecky, už bola na mieste. Ukázala nám čisté a veľmi dobre udržiavané ubytovanie a prezradila nám zopár zasvätených tipov na najlepšie pláže ostrova a ďalšie miesta. Jednoznačne najväčším lákadlom bol veľký balkón s priamym výhľadom na more, kde sa dalo príjemne raňajkovať a večerať za šumenia vĺn.

Potom sme už len vybalili, prešli sa niekoľko metrov po ľudoprázdnej pláži pri našom ubytovaní a v neďalekom stánku s jedlom so sebou si kúpili domácu kreolskú kuchyňu. Bola veľmi chutná a za bezkonkurenčne nízku cenu. Skvelá alternatíva k niektorým skutočne drahým reštauráciám na Seychelách.

Východ slnka pred našou vilou La Mer Keďže vila mala kompletne vybavenú, hoci malú kuchyňu, počas 6 dní pobytu sme sa stravovali prakticky výlučne sami. V bezprostrednom okolí bolo niekoľko malých obchodov. Najčastejšie sme nakupovali v supermarkete „Kumar & Kumar“ za rohom. S európskymi supermarketmi sa síce nedal porovnávať, no mali tam aspoň všetky základné potraviny, napríklad vajcia, ovocie, maslo či džem. Skromnejší výber bol iba pri údeninách a chlebe, ktoré niekedy nemali vôbec alebo ponúkali len málo druhov.

Počas nasledujúcich dní sme sa snažili vidieť z ostrova čo najviac a nikdy sme nezostali celý deň iba na jednej pláži. Navštívili sme okrem iného Fairyland-Beach, Anse Royale, Anse Forbans, Anse Takamaka, Anse Goulettes, Anse Barbados a Carana Beach.

Anse Forbans Poslednú z nich nám odporučila naša prenajímateľka. Zátoka bola naozaj skvelá, najmä pre tých, ktorí majú radi poriadne vlny a trochu akcie. Pláž je bezplatná a voľne prístupná, hoci závora a strážny domček tamojšieho luxusného hotela môžu vzbudzovať opačný dojem. Veľmi obmedzené sú iba možnosti parkovania.

Určite odporúčame koktaily v reštaurácii, aj keď nie sú práve lacné, a návštevu tamojších toaliet. Ich vydarená architektúra je v pravom zmysle slova zakomponovaná do okolitej krajiny.

Carana Bay Prakticky všetky pláže na Mahé, ktoré sme navštívili, môžeme bez výhrad odporučiť. Asi najväčším prekvapením pre nás bolo, ako málo turistov sme stretli – miestami tam neboli vôbec žiadni. Kde inde na svete ešte nájdete dokonalé pláže ako z pohľadnice, ktoré máte (takmer) celé iba pre seba?

Malým vrcholom bol výlet na Anse Capucins na úplnom juhu ostrova. Túto zátoku nám odporučili predchádzajúci hostia, no cesta k nej podľa ich slov nebola práve jednoduchá. Len čo sme zišli z dobre vybudovanej okružnej cesty, pokračovali sme už prakticky iba po poľnej ceste. Zvyšok trasy sme museli prejsť pešo naprieč džungľou. Stálo to však za to – na pláži sme boli naozaj úplne sami. Kúpanie bolo trochu náročné, pretože príboj v tejto zátoke bol veľmi silný.

Samozrejme, navštívili sme aj hlavné mesto Victoria. Dá sa veľmi dobre preskúmať pešo a prakticky všetky pamiatky sú ľahko dostupné. Prišli sme už skoro ráno, pretože naším hlavným cieľom bol tunajší trh Sir Selwyn Clarke Market. Kúpili sme si tam obrovského červeného chňapala, ktorého nám priamo na mieste čerstvo vypitvali a očistili od šupín. Zásobiť sme sa mohli aj čerstvou zeleninou a ovocím, korením, kvetmi, suvenírmi a ďalším tovarom.

Keďže v ten deň nebolo počasie veľmi priaznivé – bol to jediný daždivý deň počas celej našej dovolenky –, vybrali sme sa ešte na túru na Morne Blanc. Hoci z tamojšej vyhliadky pre počasie nebolo veľa vidieť, výstup aj tak stál za to. Dažďový prales pôsobil v hustej hmle veľmi mysticky. Cesta až na vrchol – zaparkovali sme pri plantáži spoločnosti Seychelles Tea & Coffee Company a odtiaľ pokračovali pešo – nie je príliš náročná, mali by ste však mať aspoň základnú kondíciu, pretože treba prekonať pomerne výrazné prevýšenie.

Cestou na vyhliadku Morne Blanc Posledný deň sme naložili batožinu do prenajatého auta (Renault Duster – pre 4 osoby s batožinou postačoval tak akurát) a vyrazili smerom k prístavu vo Victoria. Formálne náležitosti aj odbavenie batožiny prebehli rýchlo, takže sme po krátkom čakaní mohli nastúpiť na trajekt „Cat Coco“. Prenajaté auto sme jednoducho nechali v areáli prístavu – všetko prebehlo veľmi hladko.

Plavba na Praslin trvala približne 1 hodinu a 15 minút a pre nepriaznivé počasie bola dosť búrlivá. Rezervovali sme si miesta na hornej palube, aby sme mali lepší výhľad na okolité ostrovy. Mne aj mnohým ďalším cestujúcim však prišlo na trajekte tak zle, že som sa dokázal sústrediť iba na to, aby som nevracal.

Aj na Praslin sme si vopred rezervovali auto, ktoré sme si mohli prevziať priamo v prístave. Tentoraz sme však mali malé vozidlo, a preto sme museli cestu medzi prístavom a ubytovaním absolvovať dvakrát. Keďže je ostrov veľmi malý a cesta k nášmu apartmánu Hirondelle trvala len 10 minút, nebol to žiadny problém. Bývali sme v podkrovnom apartmáne na poschodí, ktorý mal 2 samostatné spálne, každú s vlastnou kúpeľňou, ako aj priestrannú kuchyňu a balkón s výhľadom na more. Ideálne ubytovanie na 4 skvelé dni.

Keďže jedna z vysnívaných pláží na Praslin, Anse Volbert (Cote D`Or), ležala priamo pred našimi dverami, začali sme pokojne a najskôr sme si oddýchli práve tam. Priamo pred Anse Volbert sa nachádza maličký ostrov Ile St. Pierre a o niečo ďalej na severozápad leží Curieuse, ktorý je známy obrovskými korytnačkami.

Keďže sme chceli vidieť obe, ešte večer po príchode na ostrov sme si u jedného z mnohých poskytovateľov na pláži dohodli výlet na nasledujúci deň (55 € vrátane BBQ na Curieuse + 200 rupií za vylodenie). Výlet sa začal ráno o 10:00 návštevou Curieuse, kde nás najskôr vysadili pri návštevníckom centre. Mohli sme tam pozorovať a kŕmiť voľne žijúce obrovské korytnačky. Po vyšliapanom chodníku a niekoľkých drevených lávkach vedúcich cez miestne mangrovníky sme sa dostali na druhú stranu ostrova, kde nám naservírovali BBQ a mohli sme „leňošiť“ vo vode.

Selfie s obrovskými korytnačkami Ďalej sme pokračovali k Ile St. Pierre, ktorý je naozaj maličký a rastie na ňom len zopár paliem, pričom je tiež domovom jašteríc. Zato vody okolo neho sú pomerne bohaté na ryby. Po trištvrte hodine šnorchlovania sme sa vrátili späť k pláži.

Na ďalší deň sme mali opäť naplánované aktívne dobrodružstvo, pretože už z Nemecka sme si dohodli výlet s Mariom, Švajčiarom, ktorý žije na Praslin už 20 rokov a ponúka tam celodenné výlety. Vďaka tomu sme sa mohli vydať kratšou cestou, presnejšie cez golfové ihrisko rezortu Lemuria, k Anse Georgette a nemuseli sme absolvovať oveľa dlhší a náročnejší turistický chodník vedúci okolo golfového ihriska. Nech by sme sa tam dostali akokoľvek, cesta by za to rozhodne stála. Anse Georgette bola našou absolútne najobľúbenejšou plážou na Praslin a vďaka svojej skrytej polohe bola úplne bez ľudí. Tyrkysová voda, široká biela pláž s pieskom jemným ako práškový cukor a po oboch stranách lemovaná žulovými skalami – DOKONALÉ!

Anse Georgette Ďalšími zastávkami boli Anse Lazio (tiež snová pláž, ale výrazne rušnejšia) a návšteva parku Fond Ferdinand. Podobne ako Vallée de Mai je aj tento park domovom mnohých paliem Coco de Mer, ako aj všetkých ostatných druhov rastlín, ovocia a korenín vyskytujúcich sa na Praslin. Rozdiel spočíva v tom, že park Fond Ferdinand takmer žiadni turisti nepoznajú, a preto je príjemne prázdny. Navyše sme zaplatili len zlomok sumy, ktorú by nás stálo vstupné do Vallée de Mai.

Flóra a fauna v parku Found Ferdinand Anse Lazio Nakupovanie potravín bolo na Praslin rovnako jednoduché ako na Mahé, pretože najbližší supermarket sa nachádzal v pešej vzdialenosti, rovnako ako vždy hojne navštevovaný stánok s jedlom so sebou. Kto chcel, mohol si dať aj raňajky v hoteli, ktoré vždy vyzerali veľmi chutne, alebo sa večer najesť v niektorej z mnohých reštaurácií v okolí. Odporúčame reštauráciu „Laurier“, kde sme si vychutnali bufet (cca 30 € na osobu). Ponuka zahŕňala všetko, na čo sme mali chuť, od rýb a kuracieho mäsa až po hovädzie. Kvalita bola veľmi dobrá a reštaurácia primerane plná, preto odporúčame rezerváciu vopred.

Vďaka prenajatému autu sme boli flexibilní a večer sme sa odviezli na vyhliadku „Zimbabwe“, odkiaľ bol krásny výhľad na ostrov a západ slnka. Treba však spomenúť, že príjazdová cesta je veľmi strmá – na nemeckých cestách by bolo niečo také nepredstaviteľné. Náš malý Hyundai I10 mal čo robiť.

Po 4 dňoch opäť nastal čas zbaliť kufre a trajektom sme sa za menej než 20 minút presunuli na ostrov La Digue.

Na La Digue sme si hneď v prístave vzali taxík a za 200 rupií sa odviezli do nášho posledného ubytovania, Villa „Pasyon“. Vila bola obrovská a ponúkala priestor až pre 10 osôb, no prenajíma sa aj menším skupinám. Veľmi milá majiteľka bývala priamo na pozemku a bola nám kedykoľvek k dispozícii, ak sme mali otázky. Každé ráno nám čerstvo pripravila raňajky (chutné palacinky, omelety, čerstvé ovocie atď.) a priniesla ich do obývačky. K inventáru domu patrili dokonca aj 2 obrovské korytnačky, ktoré sa v záhrade starali o správnu výšku trávy.

Aby sme mohli preskúmať ostrov, majiteľka nám poskytla bicykle (cca 8 € na deň), na ktorých sa dalo dostať prakticky na každé miesto. Navštívili sme okrem iného Grand Anse a Petite Anse (obe boli veľmi rozbúrené a kúpanie tam bolo trochu nebezpečné), ako aj Anse Cocos, ku ktorej viedol o niečo dlhší vyšliapaný chodník. Celkovo sa nám tu však nepáčilo až tak ako inde, ale pravdepodobne sme už boli príliš rozmaznaní všetkými krásnymi plážami, ktoré sme dovtedy videli.

Absolútnou POVINNOSŤOU je slávna pláž ako z pohľadnice Anse Source d`Argent, ktorá sa nachádza v parku (vstupné cca 100 rupií). V parku nájdete aj cintorín najstarších osadníkov La Digue, staré mlyny na kopru, výbeh pre obrovské korytnačky, vanilkové plantáže a ďalšie zaujímavosti. Najneskôr tu sa však predstava „pláže bez ľudí“ končí. Ak chcete fotografovať prázdne pláže, musíte prísť veľmi skoro (9:00–9:30), pretože najneskôr okolo 10:00 sa začína „nápor“ na najkrajšiu pláž sveta. Napriek všetkým turistom to bola stále snová pláž a náš vrchol pobytu na La Digue.

Anse Source d’Argent Anse Source d’Argent Úplne na severe sme navštívili dve pláže, Anse Servere a Anse Patates. Obe boli veľmi pekné a patrili k našim obľúbeným miestam na šnorchlovanie na La Digue. Odliv je tu však veľmi výrazný, čo šnorchlovanie práve neuľahčovalo (obuv do vody rozhodne odporúčame).

Na pláži nás potom oslovil miestny rastafarián a pomerne dlho sme sa spolu rozprávali. Napokon nás pozval, že nám navarí. Spočiatku sme si neboli celkom istí, čo si o tom myslieť, no nakoniec sme súhlasili a neľutovali sme. Bolo to najlepšie jedlo počas celej našej dovolenky. Obaja si dali naozaj záležať: grilovaná barakuda, domáce ananásovo-kokosové šejky, karí, šaláty, škoricová ryža a mnoho ďalšieho. Bol to skutočne chutný a veľmi zábavný večer.

Okrem toho môžeme odporučiť Gala TakeAway, odkiaľ sme si pomerne často brávali jedlo. Všetky jedlá stoja 45–65 rupií a bez výnimky sú chutné. Na nákupy sme vždy chodili do supermarketu STC, ktorý má veľmi široký sortiment a nájdete v ňom prakticky všetko na každodenné potreby.

Najlepší výhľad, respektíve najkrajší západ slnka na ostrove, si môžete vychutnať z reštaurácie „Belle Vue“, ktorá sa nachádza na Nid d´Aigle, najvyššom bode La Digue. Ak si vopred rezervujete stôl, reštaurácia vás dokonca vyzdvihne a po večeri odvezie späť. Taxi služba je zahrnutá v cene menu. Jedálny lístok tu nemajú, podáva sa pevne stanovené menu. Jedlo nebolo zlé, no za 45 € na osobu ani práve lacné. Západ slnka však za tú cenu rozhodne stál.

Západ slnka z reštaurácie Belle Vue

Celkovo boli Seychely výrazne lacnejšie, než sme sa pred cestou obávali. Ak si varíte sami a len občas sa najete v reštaurácii, nezaplatíte viac než u nás v Nemecku. Ak si však potrpíte na reštaurácie a podobné služby, mali by ste počítať s tým, že ázijské ceny tu nenájdete. Všetky penzióny, ktoré sme si vybrali, môžeme bez výnimky odporučiť, rovnako ako samotné Seychely ako dovolenkovú destináciu.

Ak hľadáte snové pláže ďaleko od masového turizmu, Seychely sú pre vás (zatiaľ) tým pravým miestom. Ostrovy sa dajú výborne kombinovať, presuny sú krátke a bezproblémové. Dovolenka tak môže byť pestrá a veľa toho môžete zažiť, najmä ak si prenajmete auto. Pre nás to bola dokonalá voľba!