Príchod do raja

Keď som 22. 12. ráno pristál na Mahé, naozaj trochu pršalo, no bolo teplo. Vybavenie formalít na letisku trvalo približne pol hodiny. Pri východe ma už čakal tím Creole Travel Service, ktorý na Seychelách zabezpečoval rezervované transfery. Jeden z vodičov mi ukázal autobus, do ktorého som mal nastúpiť, a tiež miesto, kde som si ešte mohol rýchlo vybrať peniaze. Zatiaľ všetko fungovalo výborne.

Cesta autobusom k prístavisku vo Victoria trvala približne pol hodiny. Pri prístavisku som zamieril k tímu Creole, ktorý mi tam odovzdal lístok na trajekt a zároveň sa postaral o moju batožinu. Všetci boli veľmi ochotní, keď som hneď nevedel, kam mám ísť. Do odchodu trajektu mi zostával ešte nejaký čas, a tak som sa najprv naraňajkoval v neďalekej reštaurácii. Dal som si miešané vajíčka a kávu za približne SCR 140, čo je asi 10 €. Je dobré vedieť, že na Seychelách takmer všade dostanete instantnú kávu.

Plavba trajektom na Praslin trvala približne hodinu a medzitým sa oblaky rozostúpili a vyšlo slnko. Tomu hovorím dobrý začiatok dovolenky. Po príchode na Praslin som opäť zamieril k tímu Creole, ktorý mi pridelil autobus na ďalšiu cestu k apartmánu. Dostal som tu aj informácie o spiatočnej ceste na Mahé a lístok s upozornením, že ma večer navštívi pracovníčka spoločnosti Creole, aby sa uistila, že je všetko v poriadku. Veľmi mi to nevyhovovalo, pretože som bol na smrť unavený. Napriek tomu bolo všetko výborne zorganizované.

Bolo už nádherne teplo a ostrov sa mi od prvej chvíle páčil. Cesta trvala približne 10 minút. Mojím apartmánom bola Aquario Villa. Nachádza sa nad Anse Volbert, priamo pri ceste. Po príchode ma pri malej recepcii privítala jedna pani. Ďalšia mi priniesla čerstvo vytlačený ovocný kokteil – skvelé, ďalší príjemný zážitok. Môj apartmán bol obrovský. Mal som spálňu s kúpeľňou a obývaciu izbu s jedálenskou časťou a vlastnou chladničkou, o ktorú by som sa inak musel deliť s hosťami z ďalšej izby. Našťastie tam však nikto iný nebol. K apartmánu patrila aj pekná terasa s ležadlami, posedením a sušiakom na bielizeň – perfektné!

Moja izba vyzerala ako apartmán pre novomanželov. Uteráky boli poskladané do tvaru labutí a posypané kvetmi. Hm, vari nevedeli, že cestujem sám? Ale na tom nezáležalo, vyzeralo to úžasne! Najskôr som si vzal plavky a zišiel dolu na pláž. Netrvalo to ani minútu a mal som rozprávkovú pláž takmer len pre seba.

Horná časť Anse Volbert – nádhera Labute v mojom „svadobnom apartmáne“ Moja terasa v Acquario Guesthouse Izba v Acquario Guesthouse Pri brehu ma privítali dva malé raje, ktoré sa čiastočne zahrabali do piesku. Páni. Okamžite som vošiel do vody a bol som nadšený. Bola taká príjemne teplá a tá úchvatná panoráma! Neuveriteľné. Toto musel byť raj. Zvyšok popoludnia som preto strávil práve tu. Trochu som si oddýchol na ležadle priamo na pláži a pod palmami si vychutnával tento jedinečný výhľad.

Výhľad na Anse Volbert O niečo neskôr som južnejšie objavil Café des Art. Doprial som si tam kávu, ktorá stála SCR 75. Päť eur, ale aspoň bola dobrá. Našiel som aj cenovo dostupnú alternatívu k pomerne drahým bufetom za SCR 500. Pri supermarkete na dolnom konci pláže bol stánok s jedlom so sebou, ktorý ponúkal niekoľko chutných jedál za SCR 75. To mi úplne stačilo. V supermarkete som si ešte kúpil pivo za približne 3 € (SCR 32). Večer bol teda lacnejší, než som plánoval. Opäť som všetko urobil správne. Na pitie som si kúpil aj fľašu vody, ktorú som si potom počas celej dovolenky opakovane dopĺňal. Tunajšia voda má veľmi dobrú kvalitu a je vhodná na pitie. Nemal som ani žiadne príznaky nevoľnosti či podobné ťažkosti.

Večer som potom pokojne zakončil na svojej terase. Presne o 19:00 však podľa dohody prišla Sabrina, pracovníčka Creole Travel Service, aby sa opýtala, či som so všetkým spokojný a či by som prípadne nemal záujem o výlety. Záujem som však nemal, a tak čoskoro opäť odišla. Potom som už bol naozaj veľmi unavený a šiel som spať. Na tomto mieste treba spomenúť dve veci. Po prvé, takmer tu nie sú komáre ani podobný dotieravý hmyz. Po druhé, aj večer tadiaľto prechádza pomerne veľa áut a psy si tiež občas rady zaštekajú. Ak dokážete dobre spať so štupľami v ušiach, určite ich použite, aj preto, že vás môže trochu rušiť ventilátor klimatizácie.

Nasledujúce ráno sa v miestnej reštaurácii podávali pomerne sýte raňajky. Pozostávali z veľkého množstva ovocia, džúsu, jogurtu, toastov s džemom a syrom a zvyčajnej instantnej kávy alebo čaju. Bolo to úplne postačujúce. Potom som si chcel trochu zašnorchlovať. Priamo na pláži sa nachádza potápačská škola Whitetip. Za 10 € plus ostrovný poplatok SCR 200 vás odvezú na ostrov St. Pierre. Personál je absolútne profesionálny a veľmi ochotný. Moje meno aj mená všetkých ostatných účastníkov si zapamätali na prvý raz. Ako sa už často spomínalo, šnorchlovanie nebolo veľmi pôsobivé. Takmer všetky koraly boli odumreté. Napriek tomu tam možno vidieť množstvo rýb, ale aj raje a s trochou šťastia niekoľko útesových žralokov. Za túto cenu som však nemal čo pokaziť. Vidieť žraloka bolo predsa len dobrou náhradou. Ak by ste sa tu chceli potápať, budete však sklamaní.

Popoludnie som opäť strávil na pláži. Na nasledujúci deň som mal naplánovanú návštevu slávnej Anse Lazio, a tak som si vzal výbavu na šnorchlovanie a vydal sa na sever. Aj tu treba spomenúť, že na Seychelách nie sú chodníky a cesty sa na okrajoch jednoducho končia, prípadne za nimi nasleduje zráz. Ak sa teda vydáte pešo, kráčajte opatrne a rozhodne nie v žabkách.

Na približne 6–7 km dlhej trase som prešiel aj okolo Anse Possession. Aj táto pláž ležala v zátoke, no nepôsobila práve lákavo. Asi po 4 km sa dostanete ku krásnemu hotelovému komplexu Raffle Resorts. Odtiaľ vedie aj chodník ďalej k Anse Lazio. Od tohto miesta už bola cesta ako zo sna. Pri hoteli sa nachádzala prvotriedna pláž, na ktorej som sa najskôr zastavil a trochu si oddýchol. Keď som uvidel, že tam niektorí hostia aj šnorchlujú, rozhodol som sa to vyskúšať. Čo k tomu dodať? Asi 10 m od brehu sa nachádzal najlepší útes na celom ostrove. Bol neporušený a žilo v ňom úžasné množstvo rôznych druhov rýb. Neuveriteľné. Pláž leží pri Anse Boudin a patrila k najkrajším, aké som videl.

Anse Boudin pri rezorte Raffles Po tomto zážitku sa mi už vlastne ani nechcelo pokračovať ďalej k Anse Lazio. Čo mohlo byť ešte lepšie? A dopadlo to presne tak, ako som si myslel. Anse Lazio bola v tomto ročnom období všetko možné, len nie pokojná – vlny boli pomerne silné.

Anse Lazio, Praslin Preto som sa už po dvoch minútach otočil a vrátil na svoju vysnívanú pláž. Večer som si opäť dal jedlo zo stánku so sebou, kde som svoju ďalšiu návštevu ohlásil už predchádzajúci večer. Okolie Anse Volbert je naozaj čarovné, pretože ho lemujú dovolenkové domy, reštaurácie a hotely. Aj večer sa tu dá príjemne posedieť a počúvať šum mora.

Nasledujúce ráno som sa už vracal na Mahé. Presne podľa dohody ma pred dverami čakalo veľmi pohodlné taxi, ktoré ma odviezlo k mólu. Lúčenie s ostrovom Praslin bolo pre mňa naozaj ťažké. Tu bol svet ešte v poriadku.

O necelú hodinu neskôr, približne o 8:30, som opäť dorazil na Mahé, kde ma už čakal Richard, aby mi odovzdal auto, ktoré som si vopred prenajal. Aj tentoraz všetko prebehlo bezchybne. Ešte raz mi pripomenul, že sa jazdí vľavo. Našťastie bol 25. december a cesty boli úplne prázdne. Lepší úvod do jazdy vľavo som si ani nemohol priať. Mojím prvým cieľom bola neďaleká Beau Vallon, najznámejšia pláž na Mahé. Aj tu však boli podľa predpovede o niečo vyššie vlny. Veľa ďalšieho tu nebolo k videniu, a tak som sa po krátkej zastávke na čerpacej stanici vrátil do Victoria, odkiaľ som pokračoval do svojho ďalšieho apartmánu pri Anse Royale. Natankoval som za SCR 200. To úplne stačilo na preskúmanie ostrova. Prenajaté autá sa navyše vracajú s prázdnou nádržou.

Ja na pláži Beau Vallon Mahé je ešte kopcovitejšie než Praslin. Je tu naozaj veľa prírody a len málo ľudských zásahov. To bolo skvelé. Jazda autom je tu však hotové umenie. Oči by ste mali mať stále upreté na cestu, pretože aj tu sa terén hneď pri jej okraji prudko zvažuje nadol. Takúto chybu urobíte iba raz. Cesty sú navyše veľmi kľukaté a kopcovité. Asi po hodine som dorazil do cieľa – do Charlotte Villa v Bougainville. Našťastie ma na ňu upozornila tabuľa pri ceste. Apartmánový dom sa nachádza o niečo vyššie, takže som mal zo svojej novej izby opäť priamy výhľad na more.

Výhľad z vily Charlotte Charlotte ma veľmi srdečne privítala a všetko mi ukázala. Bol to veľký dom so štyrmi alebo piatimi izbami pre hostí. V domácej kuchyni si môžete pripraviť aj niečo na jedenie. K dispozícii bolo tiež bezplatné Wi-Fi. Internet je však na ostrove celkovo trochu problematický. Je veľmi pomalý a drahý. V iných penziónoch pokojne zaplatíte 5 € za hodinu. Mne však vôbec neprekážalo, že som niekoľko dní nebol online.

Po príchode som sa najskôr vybral naprieč ostrovom na západné pobrežie k Anse Soleil. Aj táto pláž mala byť výborná na šnorchlovanie, no aj tu boli vlny pomerne vysoké. Kaviareň priamo pri vode, od ktorej som očakával trochu viac, bola skôr malým občerstvením. Mimochodom, kaviarne takého typu, na aké sme bežne zvyknutí, tu nenájdete. Po naozaj hroznej káve som pokračoval na sever pozdĺž západného pobrežia, aby som si prezrel aj túto časť ostrova.

O niečo ďalej na severe som napokon opäť odbočil doprava a po divokých zákrutách a jazde cez kopce som znovu skončil vo Victoria. Značenie pri cestách bolo naozaj slabé. Možno však bolo dobre, že som neodbočil inam. Niektoré cesty sú totiž poriadne dobrodružné. Ešte raz som sa teda poobzeral po Victoria, no pre sviatok tu nebolo nič otvorené. Všetky obchody boli zatvorené. A ani inak toho vo Victoria nie je veľa na pozeranie. Jediným zaujímavým miestom bol trh, ktorý som opäť navštívil o dva dni neskôr.

Potom som sa už vybral späť do ubytovania. Pri Anse Royale sa nachádza reštaurácia Le Dolphin. O niečo južnejšie pri Anse Baleine nájdete Surfers. Obe sú zariadené podobne a ponúkajú jedlo formou bufetu za približne SCR 500. Počas Vianoc však boli zatvorené. Našťastie Charlotte pozvala mňa aj ďalšieho hosťa na večeru. Podával sa chňapal červený. Akoby to bol osud – práve túto rybu som chcel bezpodmienečne ochutnať. Bola neuveriteľne chutná. Ako príloha boli plody chlebovníka a trochu šalátu. Skvelé.

Nasledujúci deň som sa po raňajkách opäť pešo vybral k Anse Royale. Aj tu na východnom pobreží bola voda veľmi plytká a v morskej tráve sa preháňalo množstvo rýb. V tomto ročnom období patrila aj táto pláž medzi tie najkrajšie.

Anse Royale / Anse Balaine Ak nechcete jazdiť autom, môžete využiť aj autobus. Je to skutočné dobrodružstvo. Autobusy vyzerajú, akoby ich vyradili z premávky už v 50. rokoch. Svojím štýlom jazdy k tomu prispievajú aj vodiči. Ak máte radi horské dráhy, určite si prídete na svoje. Jedna cesta stojí iba SCR 5, teda sotva 35 centov. Linkou číslo 5 sa dostanete do Victoria. Autobusy premávajú až do skorého večera a sú veľmi presné. Auto som tak potreboval už iba na cestu späť na letisko.

Na záver môžem povedať, že výber Seychel bol zásahom do čierneho. S výnimkou jedného popoludnia sme mali napriek všetkým predpokladom nádherné počasie, len občas sa objavili mraky, ktoré boli príjemným osviežením. Pri ďalšej dovolenke tu musím určite navštíviť aj La Digue. Všetko do seba dokonale zapadlo a fungovalo bez problémov. Prenajaté auto som už len odstavil na parkovisku pri letisku a počkal na svoj let. Zvyšné rupie som si tam pri priehradke vymenil za dirhamy, keďže som sa cestou späť ešte na tri dni zastavil v Dubaji.