Utiekli sme pred zimou

Čakanie sa konečne skončilo a mohli sme uniknúť pochmúrnemu počasiu. Keďže časy mladosti a prebdených nocí boli už tri desaťročia za nami, počas nočného letu sa nám veľmi spať nedarilo. Očakávanie bolo zrejme priveľké. Na Mahé sme pristáli pri východe slnka, ktoré hralo nádhernými farbami, a pod nami sa rozprestieralo burácajúce more oblakov.

Vedeli sme, že je obdobie dažďov, a mysleli sme si, že prvý deň bude trochu zamračený, no nemohli sme sa mýliť viac. Na malom letisku priamo pri mori nás privítal horúci deň plný slnka. Opaľovací krém sme preto museli mať hneď poruke, inak sa noblesná európska bledosť ľahko zmení na račiu červeň.

Po príjemnej pasovej kontrole a srdečnom privítaní transferovou spoločnosťou Creole Agency nám do odchodu trajektu na Praslin zostávali tri hodiny, počas ktorých sme si mohli prejsť neveľké hlavné mesto Victoria. Po krátkej prechádzke sme sa dostali priamo do centra a hneď sme si vychutnali návštevu pozoruhodného trhu Sir Selwyn Selwyn Clarke Market s veľkými rybami, čerstvým ovocím a úžasnými stánkami s korením. Seychellois neboli vôbec dotieraví, prejavovali skôr zdržanlivú hrdosť. Všetci od detstva ovládajú tri jazyky – kreolčinu, francúzštinu a angličtinu. Nikde vo svete to pre nás ešte nebolo také jednoduché.

Dobrá rada od SeyVillas, aby sme si na superrýchlom katamaráne rezervovali hornú palubu, nám priniesla radosť sprevádzanú detským výskotom, hoci iným cestujúcim, žiaľ, spôsobila morskú chorobu. Po príchode na Praslin nás opäť milo privítali a hneď odviezli do nášho pekného penziónu Villa Bananier pri pláži Cotè dór. Zaplatili sme síce iba za štandardné izby, no dostali sme izby Superior – vrátane Wi-Fi. Pri pláži a teplom mori sme okamžite zabudli na únavu. Hneď večer nám v penzióne pripravili chutnú večeru. Ceny sú na európskej úrovni, alkohol je však drahší.

Túra medzi palmami Po 36 hodinách sme upadli do spánku plného fantázie a vychutnávali si svet pod vodou aj nad ňou, ktorý si krajší azda ani nemožno predstaviť. Praslin je úžasný – palmová džungľa, kreolská kuchyňa a zaujímavé cesty autobusom, ktoré nikdy nestoja viac než 5 rupií, teda približne 40 centov. Ranný pozdrav slnku a celý deň plynie v tom správnom rytme. Autobusom sme sa odviezli priamo do Vallée de Mai, jediného pralesa na ostrove, kde nás čakala pútavá prehliadka so sprievodcom a slávny orech Coco de Mer.

Vallée de Mai Vallée de Mai Na ďalší deň sme sa chceli vybrať na najkrajšiu pláž ostrova, Anse Lazio. Keďže autobus premáva len raz za hodinu, mali sme trochu času na premýšľanie. Vtom pri nás zastavil malý Polo s mužom približne v mojom veku a opýtal sa, či ideme na Lazio alebo Zimbabwe. „Na Lazio,“ odpovedal som a hneď som sa spýtal, koľko to bude stáť. Iba pokrútil hlavou. Bol šéfom bezpečnostnej služby, ovládal päť jazykov, bol trikrát ženatý, presvedčený demokrat, mal 5 detí a 6 vnúčat a dobre vedel, o čom hovorí. Boli sme rovnako starí a naladení na rovnakú vlnu. Rozprávali sme sa o rovnosti žien a mužov a o tom, aké dôležité je navzájom komunikovať. Zdá sa, že Seychellois nasávajú schopnosť starať sa o lásku už s materským mliekom, zatiaľ čo Európania si niekedy navzájom lezú na nervy v úplnom tichu.
Milujem túto malú krajinu, z ktorej vyžaruje toľko múdrosti a jasnosti. Odviezol nás až na pláž. Obaja sme boli ročník 1959 – ročníkové víno tisícročia, ako sme skonštatovali. Volal sa Napoleon.

Pláž bola jedinečná! Bodysurfing až do vzdialenosti 30 m, priezračná voda, tienisté miesta, žulové skaly ako namaľované a rajská atmosféra. Tá nás neopúšťala po celý čas. Na tvárach sa nám usadil trvalý úsmev a takmer sme si mysleli, že snívame.

Na ďalší deň sme chceli šnorchlovať a vyhliadli sme si zdanlivo pokojnú pláž, aby sme unikli búrlivým vlnám. Nastúpili sme však do nesprávneho autobusu a skončili pri trajektovom móle. Tam nám taxikár vysvetlil, že táto pláž nie je vhodná, a odviezol nás na odľahlú, pokojnú pláž s útesom a ideálnymi podmienkami na potápanie. Ešte sa spýtal, či máme so sebou jedlo, pretože autobus premáva iba každé dve až tri hodiny. Videli sme tam čarovné pestrofarebné ryby. Popoludní sme naozaj museli dlho čakať, a tak sme si čas krátili príjemným čítaním nahlas.

Dňa 9. 2. sme pokračovali na ostrov La Digue, ktorý je známy bicyklovaním a tými najkrajšími plážami. Na naše výročie sme si rezervovali pôvabné ubytovanie – Villa Creole priamo pri mori. Vyzdvihnutie aj transfer opäť prebehli dokonale a presne podľa plánu. Najprv sme sa ubytovali, zaplávali si, čítali si nahlas a naplno si užívali lásku, oddych a prosté bytie.

Prvý večer sme si priniesli cenovo dostupné jedlo z Take Away a víno z neďalekého malého supermarketu. O jedlo sme sa potom na pláži podelili s pokojnými psami. Pri svetle sviečok a hodinovom lejaku sme sa tešili na terase pri 27 °C. Staré nedorozumenia sa tu jednoducho rozplynú a všetko sa vyjasní. Na ďalší deň sme sa vydali na bicykloch naprieč ostrovom k pláži Grand Anse, popri koreninovej záhrade Jardin Du Roi a parku s korytnačkami. Za obrovskou žulovou skalou sa nachádzal výbeh zvierat obohnaný nízkym múrikom. Títo viac než storoční obri pôsobili trochu smutne, ale možno to bol iba môj dojem.

Grand Anse Obrovská korytnačka Popri vanilkovníkoch a záhonoch s korením sme sa zakrátko dostali k pláži Anse Source d´Argent. Na druhej strane ostrova sa tiahne niekoľko kilometrov jemného piesku, ľudí je tam málo a podmienky na šnorchlovanie sú výborné. Ďalej sa pokračuje po malom horskom chodníku cez džungľu k pláži Petite Anse a potom ešte ďalej k Anse de Cocos. Ohromujúca krása. Jedna pláž krajšia než druhá. Žiaľ, trochu sme zišli z pôvodného chodníka, no napokon sme predsa len dorazili na správnu pláž. Občas treba zažiť aj dobrodružstvo. Na Anse Cocos, ktorá bola pre nás najkrajšou plážou, sa na ľavej strane nachádza pokojná lagúna plná pestrofarebných rýb.

Petite Anse Cestou späť som si uvedomil, že som tam nechal plutvy. Keďže sa však už stmievalo, musel som ich tam ponechať. Na večer sme si objednali domáce menu. Ani vo sne by nám nenapadlo, že dostaneme také úžasne bohaté, krásne naservírované a chutné jedlo. Yvette varí skvele. Tri dni sme nemuseli ísť do reštaurácie, pretože zvyšky sme si jednoducho odložili na neskôr do chladničky.

Večera Obchádzanie severnej časti malého ostrova počas teplého dažďa a odlivu sa nám nezdalo až také pôsobivé, no spoločné čítanie pod skalou za vytrvalého dažďa premenilo aj tento deň na nezabudnuteľný zážitok.

Našou poslednou zastávkou bolo Mahé. Pri trajektovom móle ku mne pristúpil mladý muž, ktorého sme spoznali počas cestovania, a podal mi plutvy, ktoré som pred niekoľkými dňami stratil. Veľmi ma to dojalo a potešilo. Max a Helene sa odvtedy dostali do mojej knihy, do ktorej si zapisujem stretnutia s pozoruhodnými a dobrými ľuďmi.

Počas spiatočnej plavby z La Digue cez Praslin na Mahé nám more ukázalo svoju celkom inú tvár. Bolo pokojné ako jazero a trajekt sa hnal po hladkom oceáne. Objavili sa delfíny, nad hladinou sa mihali lietajúce ryby a obrovská korytnačka sa vyhrievala na slnku. Zdalo sa, že nám všetko praje.

Mahé je rušnejší a turistickejší než ostatné ostrovy. My sme si však vybrali pokojný penzión trochu ďalej od ruchu a aj tam sme mali pláž vhodnú na šnorchlovanie takmer iba pre seba. V Divers Lodge nám bez príplatku ponúkli drahší apartmán na hornom poschodí a dve naozaj milé mladé ženy z Nepálu nám pripravovali tie najlepšie raňajky.

Dňa 15. 3. sa na pláži Beau Vallon konal trh s chutným jedlom a nápojmi – kari na všetky spôsoby, tuniakové palacinky a kreolské koktaily s výraznou chuťou i silou. Hrala tradičná kreolská hudba s bubnami a spevom a náhla dažďová prehánka prinútila ľudí zhromaždiť sa pod malými plachtami stánkov. Keď prestalo pršať, oslava pokračovala. Samozrejme, opäť sme stretli milý nemecký pár. Cítili sme sa bezpečne a takmer ako doma. Čoskoro sme nadobudli pocit, že azda neexistuje uvoľnenejšia krajina, v ktorej by sa dalo na chvíľu zabudnúť na každodenný život. Zaslúži si absolútny rešpekt.

Christine a Klaus z raja.
Šťastnú cestu.