Cestovný denník hotelierov
Moji rodičia vlastnia malý 4-hviezdičkový butikový hotel v Rakúsku, a preto si pri cestovaní z profesijného hľadiska všímame množstvo detailov. Mám 26 rokov a cestovala som s partnerom a mamou. Dobré jedlo a pekné ubytovanie sú pre nás veľmi dôležité. Svoj pôvodný cestovateľský denník som len mierne upravila pre potreby ľudí, ktorí zvažujú dovolenku – preto je síce pomerne dlhý, no mal by sprostredkovať autentický dojem z našej cesty.
Cesta tam bola, žiaľ, dosť vyčerpávajúca! V Abú Zabí sme mali 6-hodinový prestup, ktorý sme poriadne podcenili, takže sme na Mahé dorazili o 8:00 ráno veľmi unavení a vyčerpaní. Prvý dojem na letisku sa pomerne rýchlo zmenil z „ach, je tu tak krásne letne!“ na „preboha, je tu také teplo!“. Pravdepodobne to bolo preto, že sme 1. stále mali na sebe teplé oblečenie z letu (majte poruke niečo na prezlečenie!) a 2. sme museli v autobuse spoločnosti Creole (= miestny poskytovateľ výletov) čakať zdanlivo celú večnosť, kým naložili všetky kufre. Po trochu dobrodružnej jazde autobusom do prístavu čakáme približne hodinu na odchod trajektu na Praslin, kde okolo 10:30 prichádzame do hotela Le Duc de Praslin.
Le Duc de Praslin
Po dlhej ceste sme vyčerpaní, no v hoteli nás veľmi srdečne privítajú osviežujúcimi uterákmi a čerstvo vylisovanými džúsmi. Naša izba „Rodinný apartmán s oddelenými spálňami“ sa nachádza v srdci areálu a ponúka výhľad na hotelovú reštauráciu a bazén (napriek tomu tam nebolo hlučno). Veľký apartmán pozostáva z obrovskej hlavnej spálne so vstupom na veľmi pohodlne zariadený balkón, menšej izby s 3 posteľami, veľkej kúpeľne, druhej toalety a malej kuchynskej linky. Izby by mohli pôsobiť o niečo útulnejšie a kúpeľňa by mohla byť čistejšia, ale celkovo sme sa cítili príjemne.
Naše prvé kroky, samozrejme, vedú rovno na pláž. Musíme prejsť krátky úsek cez areál a priľahlý plážový podnik (žiadna z izieb sa nenachádza priamo pri mori a myslím si, že len máloktorá má výhľad naň). Cestou k moru nás čaká jedna zaujímavosť: malý výbeh so známymi obrovskými korytnačkami. Sú veľmi krotké a rady sa nechajú hladkať.
Úsek pláže pri hoteli Le Duc je podľa nás najkrajší v celej tejto oblasti! Počas dovolenky sme sa po Anse Volbert (Cote d'Or) prešli oboma smermi a videli sme aj susednú zátoku, no nič sa nevyrovnalo „našej“ nádhernej pláži. Voda je veľmi teplá a dlho siaha len po kolená až boky – ak si chcete zaplávať, musíte zájsť pomerne ďaleko. Treba však byť opatrní! Vyskytujú sa tu raje, ktoré sa vyhrievajú v plytkej vode. Nie sú agresívne a utečú, keď sa k nim priveľmi priblížite, no na chvoste a chrbte majú ostré ostne, ktoré môžu spôsobiť nepríjemné rezné rany. Môj partner vbehol prvý deň do vody prirýchlo a stúpil na jednu z nich – našťastie sa mu nič nestalo.



Raňajky v hoteli Le Duc sú ako sen! Množstvo čerstvého ovocia, zeleninový šalát, čerstvé croissanty a pečivo, nesolené maslo (čo vôbec nie je samozrejmosť), menší výber údenín a syrov, čerstvá pomarančová šťava, veľmi milý kuchár, ktorý pripravuje vajíčka na akýkoľvek spôsob aj lievance, a predovšetkým výborná káva – nečakali sme, že na ostrove dostaneme také dobré caffè latte. Atmosféra v reštaurácii je veľmi príjemná a väčšinou sedíme priamo pri vodnom kanáli s množstvom krásnych koi kaprov a orchideí.
Zamračené popoludnie využívame na prvé pokusy o šnorchlovanie. Vidíme však len zopár rýb, spomínané raje a množstvo morskej trávy. Zaujímavejšie miesta sú zrejme až ďaleko od brehu. Popoludní opakovane prší, preto sa uchýlime na útulný balkón a čítame si. Vďaka dažďu sa zrazu objaví pôsobivý západ slnka aj s dúhou. Ak si však chcete túto atmosféru vychutnať na pláži, musíte sa poponáhľať, pretože západy slnka netrvajú dlho. Večeriame v „Chil Out Lounge“, klube nad Cafe des Arts, kde si dávame koktaily a tapas. Krevety v cestíčku tempura aj tuniak sú veľmi dobré.
3. deň
O 9:00 ráno nás teší o niečo chladnejšie more a krásne svetlo na fotografovanie. Dopoludnia býva počasie väčšinou oveľa lepšie a more je pokojné a priezračné. Popoludní si požičiavame paddleboard, aby sme sa dostali ďalej od brehu a mohli šnorchlovať – pôvodne sme plánovali dopádlovať až k St. Pierre. Z pláže sa zdá, že malý ostrov vôbec nie je ďaleko. V polovici cesty však predsa len uznáme, že je to príliš ďaleko. Namiesto toho jednoducho oboplávame bližší ostrov. Vedľa neho sa vo vode nachádza pekné zoskupenie žulových skál, pod ktorými pláva niekoľko rýb, zatiaľ čo po skalách pobehujú kraby.
4. deň
Priamo v hoteli sme si na dnes rezervovali celodenný výlet na La Digue. Autom nás odvezú od hotela do susednej zátoky, odkiaľ nás malý čln prepraví na La Digue. Najskôr si ešte zblízka pozrieme Curieuse, pretože tam vystupuje ďalšia rodina. Počas 20-minútovej plavby na La Digue prechádzame priamo cez prudkú dažďovú prehánku. Vrcholným momentom plavby je lietajúca ryba, ktorá vyskočí z vody vedľa člna a plachtí popri nás. Na La Digue hneď dostaneme bicykle a pokyn, aby sme jazdili vľavo.
Ako prvú navštívime Anse Source d'Argent, aby sme tam dorazili skôr než väčšina turistov. Vstupné do L’Union Parku nám neprekáža, pretože park je veľmi pekne udržiavaný a ponúka viacero zaujímavostí. Pláž je skutočne ako zo sna – akoby sme sa ocitli vo „vyretušovanom“ cestovateľskom časopise. Nájdeme si plochú skalu a rozložíme si tam veci. Očakávala som viac ľudí, no len občas zazrieme svadobný pár, ktorý sa fotografuje na pláži. Útes pred pobrežím je vhodný na šnorchlovanie a možno tam vidieť množstvo rýb. Žiaľ, počas celej dovolenky sme nemali šťastie na morské korytnačky. Za útesom sa lámu pomerne vysoké vlny, preto sa neodvážime ísť príliš ďaleko. Priamo na mieste je príjemný malý plážový bar, nemajú však chladené nápoje.
V popoludňajšom slnku nám začína byť príliš horúco, a tak sa vraciame k bicyklom. Tam nájdeme malé občerstvenie s prekvapivo dobrým jedlom (samotný podnik tak vôbec nevyzerá). Po návrate do prístavu si v rybej reštaurácii dáme jeden z najlepších vanilkových mliečnych kokteilov vôbec (vanilkovú plantáž na ostrove je v ňom naozaj cítiť), kúpime niekoľko suvenírov a o 17:00 sa vydáme späť. Žiaľ, spiatočná cesta neprebehne hladko – hotel nám poskytol nesprávne informácie: výlet nemáme zaplatiť na recepcii, ale priamo v člne, takže pri sebe nemáme dosť peňazí. Navyše nás chce vysadiť na mieste, kde sme ráno nastupovali (v susednej zátoke). Široko-ďaleko tam však nevidno žiadne hotelové auto (nebyť nepríjemnosti s peniazmi, zaplatili by sme a zostali stáť na nesprávnej pláži bez možnosti pokračovať ďalej). Odvezie nás teda na hotelovú pláž, z izby prinesieme dostatok peňazí a všetko je v poriadku. Večer sa v hotelovej reštaurácii podáva kreolský bufet, ktorý môžem len vrelo odporučiť. Senzačné šaláty a predjedlá! K tomu veľmi dobrá živá hudba.

Náš posledný deň na Praslin trávime oddychovo. Do plnohodnotného programu prehliadok nám síce ešte chýba slávne Vallée de Mai, no keďže bojujem s bolesťou hrdla, toto aj mnohé ďalšie miesta si necháme na ďalšiu dovolenku. V Cafe des Arts ešte nazrieme do butiku, kde majú niekoľko rozkošných šiat, plaviek, plážových tašiek a suvenírov. Dnes je na pláži o niečo rušnejšie, nie sú tu len hoteloví hostia, ale aj ľudia, ktorí prišli prenajatými autami. Neskôr popoludní zažije jeden nemecký turista menej šťastné stretnutie s trnuchou – z vody, do ktorej predtým vbehol, vyjde krívajúc a s hlbokou ranou na chodidle.
Na záver nášho pobytu ešte krátke zhrnutie o personáli hotela Le Duc
Okrem toho, že sú tu naozaj všetci mimoriadne priateľskí, vedenie kladie veľký dôraz na profesionálne služby. Obe manažérky reštaurácií možno stretnúť vo všetkých 3 reštauráciách, dohliadajú na svojich zamestnancov a samy priložia ruku k dielu. Ani v náročných situáciách nestrácajú dobrú náladu! Celkovo máme z Le Duc pocit, že sa tu pracuje s veľkým dôrazom na detail. Naozaj sa tu cítime ako hostia, ktorým sa venujú osobne, a nie ako anonymné tváre vo veľkom rezorte. Cítili sme sa tu veľmi, veľmi dobre.
Cerf Island Resort
Deň 6
Posledné vynikajúce raňajky a potom presun z Praslin na Cerf. Trajektom sa vraciame na Mahé a odtiaľ nás autobus odvezie na Eden Island, kde už na nás čaká hotelový čln. Po príchode do Cerf Island Resort nás zamestnanec prevedie celým areálom a všetko nám vysvetlí. Golfovým vozíkom nás dokonca odvezie k heliportu, aby nám mohol predstaviť okolité ostrovy. Naša veľká vila sa nachádza najbližšie k vstupnej hale, takže nemusíme stúpať ďaleko do kopca. Vily s dvoma spálňami sú rozmiestnené na svahu a k niektorým treba vyjsť poriadny kus do kopca, ako kyvadlová doprava je však k dispozícii golfový vozík.
Naša vila stojí v lese na pilieroch a pripomína koloniálny dom. Je veľká, má 2 veľmi pekné (a čisté) kúpeľne, 2 spálne a skvelú terasu. Večer koncert vtákov a kalone – atmosféra dažďového pralesa ako vyšitá! Počas prvej prechádzky kráčame po móle a pri prístavisku vidíme pôvabnú raju orliu a veľký húf pestrofarebných rýb (ten húf je tam stále). Vraj sa tam pravidelne objavuje aj malý žralok citrónový, my sme ho však, žiaľ, nikdy nevideli.
Wi-Fi je dostupné len v hotelovej vstupnej hale. My sme počas väčšiny pobytu nemali internet vôbec, pretože búrka počas predchádzajúcej noci všetko vyradila z prevádzky. Polpenzia je priemerná – nie je zlá, ale ani nijako výnimočná. Menu pozostáva z polievky, 2 predjedál a 2 hlavných jedál na výber a dezertu. Vo všeobecnosti je rozumnejšie objednávať si ryby, pretože mäso býva väčšinou príliš dlho varené alebo pečené, a preto je tvrdé a suché. Omáčky sú dobré. Druhy mäsa a rýb síce obmieňajú, pri večeriach nám však chýbali najmä morské plody!

Samotné raňajky nie sú zlé, ale bufet je malý, pripravený bez väčšej starostlivosti a personálu zjavne neprekáža, že na ňom posedávajú vtáky. (Je mi jasné, že za to môžu hostia, ktorí ich prikrmujú, ale aj tak...) Niektoré jedlá si možno objednať z jedálneho lístka. Jedlá z vajec sú dobré, čerstvé ovocie je niekedy veľmi chutné, inokedy nezrelé. Palacinky sú tiež v poriadku. K dispozícii sú len hotové džúsy, ktoré chutia veľmi sladko. Filtrovaná káva nám vôbec nechutí, cappuccino a podobné nápoje si možno objednať za príplatok. Zamestnancovi pri raňajkách však musíme vysvetliť, čo je caffè latte (hoci ho majú v ponuke).
Personál obsluhy je vo všeobecnosti veľmi milý, ale aj veľmi pomalý. Je cítiť, že mu chýba príslušné vzdelanie. V rozhovore s barmanom sa dozvedáme, že väčšina ľudí tu má 2 zamestnania – cez deň pracujú v kancelárii a večer obsluhujú hostí.
Popoludní sa vyberieme na výlet do Victorie, pretože je zamračené a potrebujem lieky proti bolesti hrdla. Hotelový čln nás vo vybraných časoch odvezie zadarmo. Victoria je prekvapivo malá, 3–4 hodiny stačia na nájdenie lekárne (čo nie je jednoduché!), malé občerstvenie a krátku prechádzku po trhu (s rybami a ovocím) a nákupných uliciach. Kúpime si veľmi pekné perlové náušnice a príjemné, cenovo dostupné oblečenie.
Deň 8
Rozhodneme sa využiť tip od zamestnanca a vyraziť na výlet k ostatným ostrovom na vodnom bicykli. Keď na veľký vodný bicykel nakladáme plavky a uteráky, všimneme si, že je naklonený na jednu stranu. Po krátkej plavbe sa tohto nápadu vzdáme a otočíme sa, vodné bicykle sú pre 3 osoby v príliš zlom stave. Kúsok od brehu, približne na úrovni hotelového prístaviska, sa nachádza malý koralový útes (najmä hubky; farebné koraly som počas celej dovolenky takmer nevidela, s Červeným morom sa to nedá porovnať!).
Deň 9
Po nevydarenom výlete na vodnom bicykli si rezervujeme výlet na Moyenne. Po príchode stojíme na pláži trochu bezradne – chceme si pozrieť národný park a korytnačky, ale nechce sa nám so sebou vláčiť výbavu na šnorchlovanie. Príde k nám veľmi milý miestny obyvateľ, opýta sa, či nám môže pomôcť, a povie, aby sme si veci jednoducho nechali na pláži, pretože ich tu nikto nevezme. Vydáme sa teda na 1,5-hodinovú túru po úzkom chodníku okolo celého ostrova. Tu si vynahradíme to, o čo sme zrejme prišli vynechaním Vallée de Mai: palmy, mangovníky, paprade – typický ostrovný prales, ktorým vedie vyšliapaný chodník. Medzi tým sa nám opakovane otvárajú výhľady na malé opustené zátoky a žulové skaly. Ľahko si vieme predstaviť, že práve tento ostrov poslúžil ako predloha pre „Ostrov pokladov“. Kráčame úplne sami, len občas na ceste stretneme korytnačku. Po návrate na pláž sú naše veci stále na svojom mieste. Nájdeme si tienisté miesto a ideme sa kúpať a šnorchlovať. Plávam ďaleko, no vidím len málo rýb. Na záver zájdeme do plážového baru Jolly Rogers. Podávajú tam veľmi dobré kreolské barbecue!
Po návrate na Cerf si v bare dáme gin s tonikom a necháme sa vyviezť k pristávacej ploche pre helikoptéry, odkiaľ sledujeme západ slnka. Večer sa podáva kreolský bufet (veľmi dobrý chňapal červený) so živou hudbou – všetci sú na tento večer oblečení v tradičných odevoch a inak trochu neútulná jedáleň je konečne pekne vyzdobená kvetmi. Zoznámime sa s manažérom reštaurácie a pomerne dlho sa s ním rozprávame. Hovorí nám, že si dávajú veľmi záležať na nákupe výlučne čerstvých potravín, no problémom je, že takmer všetko musia dovážať. Navyše tu platia veľmi prísne karanténne predpisy a pravidlá na ochranu životného prostredia. Dohodneme sa s ním, že si v posledný deň dáme na obed misu s morskými plodmi a homárom.

Deň predtým nám dvaja členovia posádky hotelového člna ponúkli, že nás vezmú šnorchlovať. Hneď sme si výlet rezervovali a o 10:00 vyrážame do morského parku Sainte Anne. Koraly sú tam zatiaľ najkrajšie, no žiaľ, aj tu vidieť, čo napáchal El Niño. Je tu veľa pestrofarebných rýb, pruhované rybky sú mimoriadne dôverčivé a krúžia okolo nás – sú neuveriteľne milé! Jednej sa dokonca môžem dotknúť.
11. deň
Deň odchodu! Máme rezervovaný neskorý check-out, takže môžeme zostať v izbe až do 17:00. O 14:00 dostávame našu netrpezlivo očakávanú misu s morskými plodmi! Stôl je vyzdobený kvetmi a jedlo je veľmi dobré, najmä homár je fantastický. Manažér reštaurácie nám vysvetľuje, že ide o miestny druh s dlhými špicatými chápadlami namiesto typických klepiet. Morské plody by naozaj mali viac propagovať! Napriek vyššej cene by sme si ich dali aj častejšie a aj nemecký manželský pár pri vedľajšom stole sa nás pýta, kde si ich môže objednať.
Zhrnutie pobytu na Cerf
Cerf Island Resort je veľmi pekný a udržiavaný komplex, izby sú ako zo sna a samotný ostrov rozhodne stojí za návštevu! Zamestnanci sú priateľskí a ochotní, no služby a kuchyňa majú niekoľko slabších stránok. Na jednej strane cítiť, že personálu chýba zodpovedajúce vzdelanie (čo je pri dvoch zamestnaniach pochopiteľné!), na druhej strane sa situácia výrazne zlepšila, keď bol na mieste manažér reštaurácie! Možno sme len mali trochu smolu, pretože bol niekoľko dní na dovolenke. Často chýba zopár drobných dekoratívnych detailov, ktoré by dotvorili a zlepšili celkový dojem. Celkovo však môžem pobyt odporučiť! Pri čítaní mojej kritiky treba, prosím, myslieť aj na to, že si vzhľadom na naše povolanie všímame množstvo vecí, ktoré iným turistom možno ani nepadnú do oka