Naše Seychely
Prípravy
Túto dovolenku sme zorganizovali prakticky tesne pred Vianocami. V piatok 22. dopoludnia som telefonoval so SeyVillas a hneď popoludní sa nám podarilo všetko včas uzavrieť. Bez pomoci a podpory SeyVillas by bola organizácia takmer nemožná, boli naozaj mimoriadne efektívni.
A tak sa na Vianoce pod stromčekom objavila škatuľka s niekoľkými vecami k moru (klobúk, plavky, okuliare, opaľovací krém a... letenky!).
Vyrazili sme teda 1. januára – my dvaja dospelí plní očakávaní a naše dve ratolesti vo veku 6 a 8 rokov, ktoré sa tešili rovnako (a niesli si masky a plutvy na šnorchlovanie). Počas dní pred odchodom sme si totiž pozreli azda všetky dostupné videá a fotografie zo Seychel, ktoré boli, ako inak, prekrásne. Naše očakávania tak ešte vzrástli, najmä v kombinácii s únavou nahromadenou pred Vianocami a zimou, ktorej sme si užili viac než dosť.
Cesta tam
Cesta tam bola dlhá a trochu komplikovaná (Air Seychelles posunuli priamy let z Paríža z 22:00 na 8:00 nasledujúceho rána), no len čo sme dorazili na Mahé, začali sme vdychovať ten teplý vzduch, ktorý nás opäť prebral k životu. Hneď po vystúpení z lietadla (na Mahé nie sú nástupné mosty, takže sa vystupuje po klasických schodoch priamo na pristávaciu plochu) a cestou k terminálu naše telá znovu ožili. Napriek únave z cesty sme okamžite načerpali novú energiu.
Na letisku nás čakala miestna agentúra Creole, ktorú zabezpečili SeyVillas, a už vopred vyriešila všetky problémy spôsobené meškaním letu. Verte mi, bola to obrovská úľava!
Praslin
Pre meškanie letu sme museli stráviť jednu noc na Mahé, no skoro ráno sme už prvým trajektom vyrazili na ostrov Praslin a o 9:00 sme raňajkovali v hoteli Britannia. Krátko nato dorazilo prenajaté auto (priviezli nám ho až k hotelu, zatiaľ čo som popíjal kávu) a vydali sme sa objavovať Praslin.
Otázka znela: kam sa vydať? Na sever, na juh alebo naprieč ostrovom? Rozhodli sme sa zamieriť na sever smerom k letisku, no všetci sme už netrpezlivo túžili vidieť more. Hneď po chvíli sme zastavili pri ceste, vystúpili a rozbehli sa k nemu (doslova len pár krokov od auta). Všetci sme zostali stáť s otvorenými ústami. Kým sme ešte v nemom úžase namáčali nohy vo vlažnej vode Indického oceánu, priamo pred nami preplával asi polmetrový žralok, ani nie dva metre od brehu.
Práve sme dorazili... Ak je to tu všade takéto, čo nás ešte čaká? Naše očakávania opäť vzrástli a plní energie sme zamierili na prvú skutočnú pláž, o niečo severnejšie položenú Anse Kerlan, kde sme si konečne vychutnali jemný biely piesok a príjemne teplé more.
Tri dni na Praslin ubehli rýchlo, až neuveriteľne rýchlo, a my sme si ich naplno užili. Precestovali sme ostrov krížom-krážom, aby sme objavili jeho krásy, ktorých je tu naozaj veľa. Ani zďaleka sa nám nepodarilo vidieť všetky. Silný dojem v nás zanechal deň strávený na Anse Georgette, ktorú mnohí považujú za najkrajšiu pláž ostrova. Nachádza sa v areáli rezortu Constance Lemuria a vstup nám v deň príchodu vopred rezervoval miestny zástupca (ak chcete túto fantastickú pláž navštíviť, nezabudnite si vstup rezervovať!).
La Digue
Nastal však čas odísť a 6. januára skoro ráno sme už stáli v prístave Baie St Anne, pripravení nastúpiť na trajekt, ktorý nás odviezol na La Digue. Dorazili sme tam už po 15 minútach plavby. Služby miestnej agentúry Creole boli bezchybné, a to vlastne počas celej dovolenky – na žiadne dohodnuté stretnutie ani transfer nemeškali ani minútu.
Len čo sme vplávali do prístavu na La Digue, uvedomili sme si, že tento ostrov je niečím výnimočný. Privítali nás obrovské balvany pri majáku a farba vody, pri ktorej sme zostali v nemom úžase. Po vystúpení nás už čakal taxík, ktorý nás odviezol do Pension Fidele , kde sme strávili svoje 4 dni na La Digue.
Majiteľka Josette nás srdečne privítala. Ubytovali sme sa, dohodli si s ňou polpenziu (raňajky a večera za 27 € na dospelého, deti za polovicu) a prenájom bicyklov (7 € na deň za jeden bicykel) a o 10:00 sme už boli na ceste objavovať ostrov.
Vyrazili sme smerom na sever. Po necelých 2 km sme dorazili na pláž Anse Severe a objavili prvé prekvapenie ostrova: pri kraji cesty na nás čakala obrovská korytnačka!
Ohromene sme zastali (obrovské korytnačky žijú iba na Seychelách a Galapágoch). Deti boli nadšené, kŕmili ju, utŕžili aj zopár nechcených uhryznutí, urobili sme množstvo fotografií a videí a pokračovali ďalej. Išli sme po ceste, tu a tam sa zastavili, naobedovali sa vo Villaggio Patatran na severe ostrova a popoludní sa rozhodli navštíviť pláž, ktorá sa považuje za jednu z najkrajších na svete – Anse Source d'Argent.
Aby sme sa tam dostali, museli sme prejsť cez L’Union Estate, súkromné panstvo s vanilkovými plantážami, obrovským balvanom, pri ktorého úpätí žije asi dvadsať obrovských korytnačiek, historickým cintorínom rodiny majiteľov a niekoľkými historickými budovami. Dospelí platia SCR 115 (približne 7 €), deti majú vstup zdarma.
Po kratšej ceste cez panstvo sme odložili bicykle a pokračovali pešo. To, čo sa pred nami objavilo, nás ohromilo. Ťažko sa mi to opisuje slovami – fotografie síce zachytávajú krásu tohto miesta, no stáť tam osobne je na nezaplatenie. Najskôr nás prekvapilo, ako málo ľudí sme stretli (predpokladám, že mnohí prichádzajú na La Digue na jednodňový výlet z Mahé alebo Praslin a popoludní sa vracajú späť). Potom nás očarila rozmanitosť scenérií a malé zátoky, ktoré sa striedali s chodníkmi vo vnútrozemí vedúcimi popri mohutných žulových balvanoch a bujnej vegetácii.
Nesmierne spokojní sme sa vrátili do svojho penziónu, kde nás čakala fantastická kreolská večera: ryba pre nás, kurča pre deti, zelenina a pivo v neobmedzenom množstve. Takto to vyzeralo každý večer počas nášho pobytu na La Digue, hoci menu bolo zakaždým iné a vždy sme sa na ňom ráno dohodli s Josette.
Nasledujúce ráno sme sa rozhodli prejsť naprieč ostrovom na pláž Grande Anse. Väčšina 4 km dlhej trasy bola nenáročná, iba záverečný úsek viedol do strmšieho kopca. Nenechali sme sa však odradiť, zosadli sme a chvíľu tlačili bicykle.
Po príchode na Grand Anse nám vyrazilo dych: more malo takú intenzívnu tyrkysovú farbu, že sme takmer neverili vlastným očiam. Navyše prudko svietilo slnko a nikde sme nikoho nevideli, iba malé prístrešky postavené z palmových konárov. Čoskoro sme pochopili prečo: pláž je veľmi široká a pred slnkom sa na nej niet kam ukryť! Prispôsobili sme sa teda situácii a z niekoľkých opustených tyčí a konárov, ktoré sme našli pri pláži a ktoré už zjavne niekto v predchádzajúcich dňoch použil na rovnaký účel, sme si postavili malý prístrešok.
Hneď potom sme sa išli okúpať, pretože bolo horúco a za námahu pri stavbe prístreška sme si zaslúžili odmenu!
Večer sme sa vrátili a zašli do prístavu na drink. Zastavili sme sa na pláži pri Fish Trap, kam sme sa v nasledujúcich dňoch ešte vrátili, a vychutnali si prekrásny západ slnka.
Na tretí deň na La Digue sme sa rozhodli obísť ostrov cez jeho severný cíp. Zastavili sme sa na Anse Grosse Roche na východnej strane ostrova, kde sme našli ďalšiu snovú pláž – úplne opustenú a len pre nás. Deti šnorchlovali, my sme oddychovali a opäť vdychovali teplý ostrovný vzduch.
Predposledný deň na ostrove sme venovali Anse Source d’Argent – inak to ani nemohlo byť. Urobili sme množstvo fotografií a videí, ľudí tam bolo veľmi málo a my sme si toto miesto naplno užili. V provizórnom plážovom bare sme si dali obrovský tanier ovocia. Popoludňajší odliv nám umožnil vydať sa na dlhú prechádzku po plytkom mori smerom na juh a naše oči si uchovávali scenérie a pláže, na ktoré nikdy nezabudneme. Posledný deň a záverečné hodiny sme sa rozhodli stráviť na pláži Grande Anse, kde nás opäť privítalo nádherné more a my sme sa v ňom kúpali znova a znova.
Návrat
Dlhá cesta domov sa začala trajektom na Praslin. V prístave nás čakalo auto miestnej agentúry Creole, ktoré nás odviezlo na letisko. Odtiaľ sme malým lietadlom za 15 minút preleteli späť na Mahé, potom pokračovali letom Air Seychelles do Abú Zabí a po prestupe posledným úsekom do Ríma so spoločnosťou Alitalia.
