Návrat do raja
Na Vianoce v roku 2016 sme prvýkrát navštívili Seychely a prežili sme nádhernú dovolenku, ktorú skvelo zorganizoval tím SeyVillas.
Ostrovy sme si zamilovali natoľko, že sme si dovolenku chceli „zopakovať“ aj na Vianoce 2017, a tak sme sa rozhodli vrátiť na dva týždne do raja.
K organizácii zo strany tímu SeyVillas nemáme veľmi čo dodať: boli presní, spoľahliví, pozorní a trpezliví… pripravili nám prvotriednu dovolenku bez jedinej chybičky.
Prvých 10 dní sme strávili na La Digue, našom obľúbenom ostrove, pretože má príjemnú, komornú atmosféru: všade sa chodí výlučne pešo alebo na bicykli. Ostrov je naozaj malý a premáva na ňom len zopár taxíkov, ktoré vozia turistov z malého prístavu do hotelov.
Inak je tu len nedotknutá príroda… kokosové palmy a banánovníky rastú všade, dokonca aj pri krajniciach, pláže sú snehobiele, všade sa týčia žulové skaly a more je úžasné… scenériu dopĺňajú penzióny a farebné domčeky (nikdy nie obrovské hotely či mohutné stavby) a stále usmiati miestni obyvatelia… všetko tu žije v harmónii a symbióze s prírodou.
La Digue nám prirástol k srdcu, pretože tam môžete byť v bezprostrednom kontakte s nedotknutou prírodou aj miestnymi obyvateľmi.
Na bicykli sa za pár minút dostanete na všetky pláže ostrova a práve v tom spočíva jeho čaro: máte možnosť vidieť úplne všetko… dokonca aj odľahlejšie pláže, ku ktorým sa dostanete až po poriadnej jazde na bicykli a následnej prechádzke lesom, napríklad Anse Cocos a Petite Anse… sú nádherné!
Večer je jediná úzka asfaltová cesta vedúca okolo ostrova prakticky neosvetlená: vládne tu ticho a pokoj, nad hlavou žiari obloha plná hviezd a v tme občas zazriete svetlo baterky, ktorú používajú turisti pri presunoch.
Presne po tomto sme túžili: chceli sme na ostrove žiť tak, akoby sme tam bývali, teda chodiť pešo alebo jazdiť na bicykli ako miestni obyvatelia, a vďaka jeho neveľkej rozlohe to bolo možné.
Nachádza sa tu zopár reštaurácií (ktoré sme, samozrejme, vyskúšali), no večerali sme najmä jedlá z take-away prevádzok a pouličných stánkov… jedlo bolo chutné a predovšetkým veľmi lacné: za 100 rupií sa bez problémov najedli dvaja.
Posledné 4 dni sme strávili na Praslin.
Po polhodine plavby trajektom sme dorazili do Le Tropique, ktorý leží priamo pri dlhej pláži Grand Anse, takmer vždy úplne opustenej.
Praslin je oveľa väčší než La Digue, preto sa po ňom cestuje taxíkom alebo prenajatým autom.
My sme však chceli zažiť ostrov ako jeho obyvatelia, a preto sme sa presúvali miestnymi autobusmi: za pár rupií sme sa dostali k najkrajším plážam, napríklad Anse Lazio a Anse Volbert (Cote d'Or).
Cestovanie autobusom je naozaj veľmi jednoduché a sparťanské, pričom cestovné poriadky sa nikdy nedodržiavajú so švajčiarskou presnosťou (autobus môže prísť o 10 minút skôr alebo o 10 minút neskôr… a nikto sa nesťažuje…). Práve takto však môžete splynúť s miestnymi a zažiť ostrov ako hosť, nie ako turista.
Seychely sú skutočným rajom na zemi, ktorý by ste určite mali navštíviť aspoň raz za život.
My sme tam boli už dvakrát a ktovie… možno do tretice všetko dobré!
