Praslin – Stratení v raji
Nemecké jesenné počasie patrí zrejme k najťažším skúškam vyrovnanej mysle. Namiesto toho, aby sme ako zvyčajne znášali vietor, dážď a prvé prízemné mrazy, sme si však tento rok s priateľkou rezervovali dovolenku na juhu.
Rozhodli sme sa pre Seychely, keďže fotografie a cestovateľské reportáže na internete vyzerali sľubne. Keďže sme mali na celú cestu len 9 dní, vybrali sme si malý penzión s možnosťou vlastného stravovania priamo pri Anse Kerlan na Prasline a vzdali sme sa cesty po viacerých ostrovoch, ktorú obľubuje mnoho návštevníkov.
Hneď po príchode do prenajatého domu sa ukázalo, že výber ubytovania bol zásahom do čierneho. Pekný biely bungalov priamo na západnom pobreží ostrova s verandou, otvorenou kuchyňou a obrovskou pohodlnou posteľou sa stal naším domovom na nasledujúcich 7 nocí.
Hostitelia sa o naše pohodlie starali s veľkým nasadením. Každé ráno nám na verande podávali raňajky a kávu. Terry, náš hostiteľ a pán domu, nevynechal jedinú príležitosť, aby nás večer odviezol do reštaurácie alebo supermarketu na ostrove. Každý deň k nám prišla upratovačka, aby skontrolovala izby a dala všetko do poriadku. Hostiteľka Iris sa postarala o všetky formality.
Prvý deň sme strávili takmer celý na našej malej, viac-menej súkromnej pláži. Časový posun a vyše 20-hodinová cesta si vybrali svoju daň. Pri snovom výhľade na tyrkysovomodré more a v príjemnom polotieni okolitých paliem sme si užívali teplý slaný vzduch a pozorovali usilovne hrabúce plážové kraby. Na stres z posledných dní sme rýchlo zabudli.
Počas nasledujúcich dní sme spoznávali náš ostrov. Keďže Praslin sa považuje za najkrajší seychelský ostrov na kúpanie, pláže boli na prvom mieste nášho objavovania. Rozhodli sme sa nezaobstarať si prenajaté auto. K cieľom sme sa preto vydávali pešo po úzkych cestách, cez sviežo zelené tropické kopce a niekedy aj miestnym autobusom. V noci nám nezostávalo nič iné, než sa do ubytovania vrátiť jedným z drahých taxíkov. Väčšina reštaurácií roztrúsených po ostrove totiž otvára až o 18:00. Presne vtedy sa však končí každodenná autobusová doprava. Ak nechcete kráčať aj niekoľko kilometrov po neosvetlenom okraji cesty, musíte sa nechať odviezť.
A tak sme liezli pomedzi pôsobivé žulové skaly na Anse Lazio, čľapkali sa v tyrkysovomodrej vode pri Anse Georgette, vyhrievali si tváre na slnku na Anse Boudin a neďaleko Anse Volbert našli chutnú malú reštauráciu presne podľa nášho gusta. Keď už hovoríme o jedle, kreolská kuchyňa je čerstvá a dobre stráviteľná aj pre európske žalúdky. Ponúka množstvo rýb a morských plodov, raz v podobe grilovaného filé, inokedy ako karí z chobotnice. Ako príloha sa často podáva ryža a zelenina. Ak sa napriek čerstvým úlovkom z Indického oceánu nechcete vzdať porcie mäsa, v jedálnych lístkoch nájdete aj steaky a burgery. Miestami vysoké ceny jedál a nápojov možno vysvetliť tým, že na Seychely sa musí dovážať takmer všetok spotrebný tovar.
Vrcholom záveru nášho pobytu na Prasline bol výlet loďou na neobývané susedné ostrovy Cousin, Curieuse a St. Pierre.
Prírodné rezervácie ponúkajú rozmanitú a pôsobivú flóru aj faunu. Na ostrove Cousin sme videli množstvo ohrozených druhov vtákov a jednu morskú korytnačku. Po výdatnom grilovanom obede sme prešli cez zelené kopce ostrova Curieuse, popri nedotknutých mangrovových lesoch a mohutných kraboch všetkých veľkostí a farieb. Keď sme dorazili na druhú stranu ostrova, privítali nás voľne sa pohybujúce suchozemské korytnačky z miestnej chovnej stanice. Na konci vydareného celodenného výletu sme sa pri St. Pierre ponorili pod hladinu so šnorchlami a plutvami. Pôsobivá bola aj návšteva národného parku Vallée de Mai v strede ostrova. Ide o zachovaný pôvodný les s rôznymi druhmi paliem vrátane známej seychelskej palmy s nezvyčajným kokosovým orechom, ktorý sa vyskytuje výhradne tu.
Seychely rozhodne stoja za návštevu. Na svoje si prídete aj vtedy, ak máte k dispozícii len niekoľko dní. Príroda je tropicky krásna a vďaka blízkosti rovníka zostáva počasie stále teplé. Keď zaprší, dážď prináša príjemné osvieženie. Ostrovy majú príjemnú veľkosť a ponúkajú fantastické pláže ako z pohľadnice.
Na okolitých ostrovoch prekvitá nedotknutý svet rastlín a živočíchov. Napriek tomu zostáva cestovný ruch na Seychelách pomerne mierny. Miestni obyvatelia sú otvorení a k návštevníkom spravidla veľmi priateľskí. Zvyknúť si treba len na miestami vysoké ceny dovážaného tovaru. Oplatí sa tiež prenajať si auto. Verejnú dopravu sa určite oplatí aspoň raz vyskúšať, už len pre rozhegané autobusy a dobrodružný štýl jazdy miestnych obyvateľov. Ak však chcete zostať mobilní aj po zotmení, bez vlastného auta sa zaobídete len ťažko.
