La Digue a Praslin – pre každého niečo

V júni 2018 sme strávili dva týždne na Seychelách, na ostrovoch La Digue a Praslin. Po pristátí na Mahé sme pôvodne chceli pokračovať trajektom o 9:00, ktorý sme si rezervovali cez Seyferry, na La Digue. Pre meškanie nášho letu sme ho však nestihli. Na stránke Seyferry propagujú bezplatnú zmenu rezervácie, preto sme predpokladali, že budeme môcť bez problémov nastúpiť na ďalší trajekt. Zmenu rezervácie na nasledujúci trajekt na Praslin nám síce umožnili, no za trajekt odtiaľ na La Digue sme zrazu museli zaplatiť znova, pretože ho zrejme prevádzkuje iná trajektová spoločnosť. Zo stránky Seyferry to však nie je zrejmé.

So SeyVillas naopak všetko prebehlo hladko. Po 75 minútach hojdavej plavby sme napokon dorazili na La Digue, kde nás vyzdvihli priamo v prístave. Päť nocí sme bývali v Buisson Guest House u Charlesa a Doris. Po neuveriteľne srdečnom privítaní sme sa u nich okamžite cítili ako doma. Izba bola zariadená s láskou a penzión sa nachádza v krásnej záhrade s krytou terasou, na ktorej sa podávajú aj raňajky.

Je ťažké opísať La Digue slovami tak, aby vystihli jeho čaro. Tento malý ostrov je skutočným rajom. Nech sa k moru vyberiete kamkoľvek, nájdete nádhernú, takmer ľudoprázdnu pláž ako zo sna, ktorá sa vždy niečím líši od ostatných. Niekde je naklonená palma, na ktorej sa dá sedieť (Anse Severe), inde zaujímavo tvarované skaly a na ďalšom mieste zasa scenériu dotvárajú divoko zarastené kopce La Digue.

Na šnorchlovanie sa nám najviac páčili Anse Severe a Anse Patates. Podmienky sa líšia podľa toho, či je práve odliv alebo príliv (časy sa dajú zistiť v turistickom informačnom centre pri prístave). Počas odlivu je voda pokojnejšia a plytšia, na niektorých miestach dokonca príliš plytká na šnorchlovanie. Pri prílive sa napríklad na Anse Severe dá doplávať až za okraj útesu, kde je stále čo pozorovať.

Obrovská suchozemská korytnačka Celkovo sme ešte nikdy nevideli toľko rozmanitých a pestrofarebných rýb. Vrcholom nášho šnorchlovania boli dve morské korytnačky, jedna na Anse Source d'Argent a druhá na Anse Severe. Život na La Digue pôsobí uvoľnenejšie než kdekoľvek inde. Väčšina ľudí sa presúva pešo alebo na bicykli a auto uvidíte len občas. Zdá sa, že ani plotov tam veľa nie je. Stretnete množstvo sliepok, mačiek a psov, sem-tam kozy či kravy a – čo je najlepšie – obrovské korytnačky! Korytnačky sú úžasným zážitkom nielen na pohľad, väčšinou im neprekáža ani škrabkanie na dlhom, zvráskavenom krku. Keď im ponúknete listy, zvedavo zdvihnú hlavu a môžete si urobiť jedinečné fotografie.

Na Praslin sme bývali v Le Relax St. Joseph Guest House v Grand Anse. Izba bola pekne zariadená a veľmi priestranná, s množstvom miest na sedenie vnútri aj vonku. Na Grand Anse sa v júni, ako sa všade píše, vyplavujú morské riasy, no táto rozľahlá zátoka napriek tomu stojí za návštevu. Je fascinujúce sledovať, ako voda pri odlive ustupuje a ako sa dá plytkou, pokojnou, tyrkysovou vodou prebrodiť až k okraju útesu (čo sme aj urobili). Pri prílive naopak voda zaplaví celú pláž. Na jednom mieste pri letisku siaha takmer až k ceste a vtedy je divokejšia a tmavšia pre morské riasy a rozvírený piesok. Práve z tohto miesta pri letisku sme počas prílivu sledovali krásny západ slnka.

Západ slnka na Grand Anse Po Praslin sme cestovali autobusom, čo je určite zážitok, ktorý by ste si nemali nechať ujsť. Pri nástupe zaplatíte SCR 7 bez ohľadu na dĺžku cesty a potom sa začne miestami poriadne svižná jazda. Najmä cesta okolo prírodnej rezervácie Fond Ferdinand bola na niektorých úsekoch veľmi strmá a úzka, takže jazda bola dobrodružná. Počas prvých dvoch dní sme na autobus vždy čakali veľmi dlho. Neskôr sme pochopili, že to bolo preto, lebo cez víkendy premávajú autobusy podstatne menej často. Keď sme na recepcii hotela patriaceho k nášmu penziónu dostali cestovný poriadok (určite si ho vypýtajte!), cestovanie autobusom už bolo bezproblémové, pretože cez pracovné dni premávajú autobusy naozaj veľmi často. Na Praslin sa nám páčili najmä Anse Volbert (Cote d'Or) a Anse Georgette. Ak chcete navštíviť druhú z nich, musíte sa aspoň deň vopred nahlásiť v Constance Lemuria Resort a potom prejsť cez golfové ihrisko až na pláž. Pozdĺž celého južného pobrežia býva v júni veľa vĺn a voda je vplyvom juhovýchodného monzúnu nepokojná, preto je na šnorchlovanie lepšie vyraziť na severné pobrežie. V plytkej vode na Anse Volbert (Cote d'Or) sme dokonca videli raju.

Tam nás navyše spoločnosť King Creol presvedčila na výlet loďou do Curieuse Marine National Park a na St. Pierre, ktorý sa napokon neuskutočnil. Celý deň sme sa museli domáhať vrátenia zálohy, hoci sme si overili, že poskytovateľ má licenciu. Peniaze sme nakoniec získali späť iba vďaka pomoci nášho hotela, ktorému sme za jeho mimoriadne úsilie veľmi vďační. Každému by sme odporučili rezervovať si podobný výlet vopred alebo si aspoň vyhľadať poskytovateľov s dobrými hodnoteniami na internete.

V predposledný deň sme jedným z malých vrtuľových lietadiel odleteli na Mahé, kde sme chceli stráviť poslednú noc pred ranným odletom domov. Už malé letisko na Praslin stojí za návštevu, no samotný let bol ešte oveľa zaujímavejší. Vďaka skvelým výhľadom na Praslin, Cousin, Cousine a napokon Mahé nám let ubehol veľmi rýchlo. Nedal sa vôbec porovnať s dlhou, hojdavou plavbou trajektom, počas ktorej nám obom prišlo nevoľno. Navyše bol len o málo drahší, ak k cene trajektu pripočítate taxík alebo kyvadlový autobus z letiska do prístavu.

Poslednú noc sme strávili v MARL Self Catering, príjemnom a pomerne veľkom apartmáne, ktorý sme si vybrali najmä pre jeho blízkosť k letisku. Zistili sme však, že by sa tam dalo pokojne zostať aj dlhšie. Teda aspoň v prípade, že máte prenajaté auto, pretože najbližšia pláž je trochu ďalej. Na Mahé sme potom strávili ešte jeden pekný deň na Anse aux Pins a navštívili hlavné mesto Victoria. Nasledujúci deň sme sa s trochou clivoty vydali späť domov.

Anse Aux Pins Celkovo sú Seychely skutočným rajom a najmä La Digue nám naozaj prirástol k srdcu (obrázok 9). David a Larissa