Silvester na Seychelách

Naša cesta na Seychely sa začala v Mníchove. Let sme si rezervovali sami, no spätne sme zistili, že by sme dokonca ušetrili pár eur, keby sme si cez SeyVillas rezervovali aj medzikontinentálny let. Po približne trojhodinovom pobyte v Dauhe a dvoch 5,5-hodinových letoch sme na druhý sviatok vianočný okolo 08:30 pristáli na Mahé. Po prílete bolo potrebné vyplniť bežné vstupné dokumenty. Na následnú kontrolu pasov a dokumentov si treba vyhradiť trochu viac času. V našom prípade to celé trvalo 1,5 hodiny, kým sme sa konečne dostali z letiska. Všetky transfery na Seychelách sme si rezervovali cez SeyVillas. Po pasovej kontrole nás preto už na letisku čakal pracovník miestnej cestovnej spoločnosti „Creole Travel Services“. Autobusom sme sa potom hneď odviezli k terminálu trajektov v prístave. Tam sme s istým rozčarovaním zistili, že v najbližšom trajekte už pre nás nie je miesto, a preto musíme až do 17:00 čakať na popoludňajší spoj. Cestu sme si rezervovali už začiatkom augusta, no čas odchodu sme, žiaľ, prehliadli na poukaze na transfer, ktorý sme dostali dva týždne pred cestou. Predpokladali sme, že SeyVillas naplánuje transfer s rozumnou časovou rezervou. V tomto prípade by som očakával aspoň samostatné upozornenie e-mailom, aby sme prípadne mohli zmeniť rezerváciu na vnútroštátny let, ktorý sme aj tak mali naplánovaný na spiatočnú cestu.

Aby sme si skrátili čakanie, prezliekli sme sa na toalete, vopred odbavili batožinu na popoludňajší trajekt a potom sme sa taxíkom odviezli na Beau Vallon. Pláž bola pekná a poskytla nám prvú ochutnávku ďalších seychelských pláží, ktoré nás ešte čakali. Plavba trajektom na Praslin trvala niečo vyše hodiny. Tam sme museli prestúpiť na ďalší trajekt smerujúci na La Digue. Batožinu nám automaticky preložili na druhý trajekt. Vo všeobecnosti treba povedať, že na časy miestnych dopravcov sa nedá vždy úplne spoľahnúť. Miestni obyvatelia sú veľmi milí a ochotní, no zároveň sa nenechajú stresovať. Trajekt tak napríklad jednoducho vypláva o niečo neskôr. Trochu nepríjemné to však bolo pri cestovaní miestnymi autobusmi na Praslin. Jeden z autobusov meškal až 1,5 hodiny! Napriek tomu cestu autobusom na Seychelách – v našom prípade na Praslin – určite odporúčame. V žiadnom prípade sa nedá porovnať s cestovaním autobusom, aké poznáme z Nemecka. V závislosti od toho, na akého vodiča natrafíte, môže ísť o malé dobrodružstvo pripomínajúce skôr jazdu na horskej dráhe.

La Digue

Na La Digue sme napokon dorazili o 18:30. Potešilo nás, že nás tam už čakali zamestnanci nášho hotela Le Domaine de L'Orangeraie. Samotný hotel bol veľmi dobrý. Raňajky sa vždy podávali v bufetovej reštaurácii. Odporúčame najmä omeletu! Aj atmosféra počas raňajok bola veľmi príjemná. Panoval tam pokoj a vďaka sedeniu priamo pri mori sme mohli počúvať upokojujúci šum vody. Večer sa dalo najesť buď v reštaurácii à la carte, alebo v bufetovej reštaurácii. Každý večer mal bufet inú tému – kreolskú, stredomorskú, indickú alebo grilovanie –, a preto sme si počas všetkých štyroch večerov vybrali bufetovú reštauráciu. Jedlo bolo podľa nás veľmi dobré, no rozhodne nebolo lacné. Najlacnejšia fľaša vína v ponuke stála 65 €. Malé pivo vyšlo približne na 10 €. Jedine koktaily nás svojou chuťou veľmi nepresvedčili. V druhom hoteli na Praslin boli podstatne lacnejšie a lepšie. Celkovo však išlo o veľmi dobrý hotel s krásnymi izbami a priateľskými, ochotnými zamestnancami.

La Digue je ostrov, ktorý je najlepšie objavovať na bicykli. Počas jedného dňa sme na cyklovýlete stretli priamo na cestách celkovo sedem obrovských korytnačiek. Obzvlášť sa im páčilo, keď sme ich hladkali po krku. ;-)

Obrovská korytnačka Na La Digue sme navštívili takmer všetky pláže. Jedine na Anse Cocos sme sa už, žiaľ, nedostali. Naším favoritom bola Grand Anse. Biely piesok, tyrkysové more, známe skalné útvary a zelená hornatá džungľa v pozadí vytvárali naozaj snovú scenériu.

Grand Anse, La Digue Praslin

Ako druhý ostrov sme si vybrali Praslin. V porovnaní s La Digue tam bolo všetko o niečo rušnejšie, zároveň sme však získali autentickejšiu predstavu o každodennom živote Seychelčanov. Aj náš hotel Coco de Mer & Black Parrot Suites bol veľmi pekný. Hotelová pláž bola pokojná a krásna. Výhľad z izby bol úžasný.

Výhľad z hotelovej izby na PraslinPetite Anse, La Digue Jedlo bolo takmer rovnako dobré ako v hoteli na La Digue, no menej pestré, pretože počas našich štyroch večerov sa podávala najmä indická kuchyňa. Aj raňajky boli chutné, hoci kvalitou celkom nedosahovali úroveň prvého hotela. Personál bol aj tu vždy priateľský a ochotný. Celkovo to bol dobrý hotel za primeranú cenu, najmä ak vezmeme do úvahy, že ide o ostrov, na ktorý sa musí dovážať takmer všetko. Na Praslin sme navštívili pláže Anse la Blague , ktorá bola o niečo pokojnejšia, Anse Volbert (Cote d'Or), ktorá bola pekná, no pomerne rušná, a Anse Lazio. Práve Anse Lazio bola podľa nás najkrajšou plážou.

Anse Lazio, Praslin Náš hotel ponúkal bezplatnú autobusovú dopravu na túto pláž. Autobus prechádzal veľkou časťou ostrova, takže sme cestou mohli vidieť aj ďalšie pláže a pôsobivú krajinu. V posledný deň sme ešte navštívili Vallée de Mai. Tunajšie chodníky džungľou so vzácnymi rastlinami a zvieratami boli príjemným spestrením pobytu na plážach.

V posledný deň nás opäť vyzdvihol pracovník transferovej spoločnosti „Creole Travel Services“ a autobusom nás odviezol na letisko na Praslin. Desaťminútový let na Mahé bol peknou bodkou za našou dovolenkou na Seychelách. Potom sme už so spoločnosťou Qatar Airways odleteli späť do Mníchova, opäť s prestupom v Dauhe. Aj na letisku na Mahé si treba vyhradiť dostatok času. Keďže sme sa už odbavili online, chceli sme len rýchlo odovzdať batožinu, no aj tak sme museli čakať v rade 1,5 hodiny.

Celkovo bola naša dovolenka na Seychelách veľmi príjemná a plná krásnej prírody. Dodnes na ňu radi spomíname.