Únik pred zimou 2.0

Seychely 2019

Nemuseli sme dlho premýšľať, aby sme vedeli, že Seychely budú opäť stáť za to. Samozrejme so SeyVillas, pretože tí vedia, ako všetko zariadiť, keď je to potrebné. Cez túto výnimočnú agentúru sme si rezervovali všetko. Let sme si na základe odporúčania vybrali sami. Bol lacný, ale skromný. Air France – výborná cena a renomovaná spoločnosť.

Keď sme sa v mraze a poľadovici viezli z Dolného Saska na berlínske letisko Tegel, dostali sme správu, že náš nadväzujúci let z Paríža na Seychely bol zrušený. Obavy z možného štrajku na letisku boli ničím v porovnaní s predstavou, že prídeme o jeden deň na La Digue a namiesto toho budeme musieť znášať zimný Paríž.

Po príchode do Berlína nemali pracovníci pri odbavení o zrušených letoch ani tušenia. Zodpovedný vedúci však mal všetko pod kontrolou a po 10 minútach sme mali dokonalú alternatívu. Cez Viedeň do Dubaja s Emirates a odtiaľ ďalej na Mahé. Tieto ostrovy človeka jednoducho nemôžu sklamať. Rovnako ako minule: priletieť a nechať sa privítať spoločnosťou Creole. Odviezť sa do prístavu, preskúmať Victoriu. Kúpiť si ovocie na trhu, zameniť peniaze, obliecť sa letne, natrieť sa opaľovacím krémom, spoznať milých ľudí a počkať na trajekt. Na hornej palube si vychutnávať teplo, vlny a smiech ľudí.

Tentoraz sme sa rozhodli ísť priamo na La Digue. Tento ostrov, kde sa čas spomaľuje. Takmer bez áut, no medzičasom plný elektrobicyklov so širokými pneumatikami. Z každého tretieho bicykla priateľských miestnych obyvateľov znie reggae. Zdá sa, že majú vždy dobrú náladu, ktorá je nákazlivá. Z reproduktora v nákupnej taške mladého rastafariána znie reggae. Zdvorilo si kupuje fľašu vody. Teší ma, že aj bez akejkoľvek trávy dokážem byť šťastný.

Dva malé vtáčiky Náš penzión Le Surmer pri Anse La Réunion sa nachádza hneď vedľa ubytovania, v ktorom sme bývali pred dvoma rokmi. Rovnako prívetivý, no už o čosi opotrebovanejší. Napriek tomu sme najskôr museli dohnať 38 hodín spánku. Medzičasom pribudlo viac stánkov s jedlom so sebou, čo stravovanie uľahčuje.

Šťastný pár Naša prvá cyklotúra, samozrejme, vedie na Grand Anse. Krátko pred odchodom som si objednal ľahký plážový stan, pretože som tušil, že tých niekoľko žulových úkrytov už môže byť obsadených. Postavený za tri minúty a žiadne starosti so spálením od slnka. Seychelčania vedia, ako chrániť svoju krajinu, a každý z nás turistov by mal robiť to isté. Moja kráľovná a manželka stratila v príboji šnorchel. Francúzsky sused zase potápačské okuliare. Oboje sme spoločne našli medzi burácajúcimi vlnami. Zostáva už len spoločný úsmev. V tomto raji nič viac netreba.

Napriek tomu treba mať pred vlnami a prúdmi rešpekt. Na druhý deň sedím na našej terase a leje ako z krhly, no v skutočnosti sa vôbec neochladilo. Stále sedím iba v šortkách, inak nahý pod nebeskou klenbou. Január sa považuje za obdobie dažďov. Príroda tak môže rásť. Zajtra bude opäť teplo, horúco a sucho. V tomto teplom daždi sa jednoducho musíte smiať. Rastafa vibrácie, Seychelčania, yeah. Máme pocit, že tieto ostrovy lásky navštevuje viac starších párov než v roku 2017. No starší sa smejú a radujú rovnako ako mladí. Ostrovy lásky a mieru sú vzácne a pre svet predstavujú prameň mladosti. Soľ života a lásky na našej pokožke. Na druhý deň sme sa známou trasou s dlhým stúpaním a rýchlym zjazdom opäť vybrali na Grande Anse a odtiaľ pokračovali priamo po 7-minútovom chodníku na Petit Anse.

Plážový stan sme síce mali so sebou, no keďže všetky prístrešky z palmových listov boli voľné, zabrali sme si jeden pôvabný. Čoskoro prišiel Seychelčan s dredmi a povedal, že ak človek využije prístrešok, ktorý postavil, patrilo by sa za výhodnú cenu kúpiť jeden kokosový orech na pitie a druhý na jedenie. Spolu 6,75 € aj s donáškou je a zostáva férovou cenou. Potešil sa a priniesol nám tieto dobroty. Vysoký príboj a pri skalách krásne šnorchlovanie.

Donášková služba Večer rybie karí za 20 € so zeleninovou polievkou, šalátom a dezertom v našom penzióne. Dňa 22. 1. sme dorazili na Anse Cocos .

Najkrajšie zrkadlo Dovtedy moja osobne najobľúbenejšia pláž. Z Petite Anse sa na ňu dostanete po 25 minútach zeleným chodníkom cez džungľu. Je taká krásne prázdna. A na jej ľavom okraji sa nachádza plytká morská lagúna s nádhernými rybami. Takmer povinnosťou je výstup na najvyšší vrch ostrova La Digue, Nid d'Aigle. Je síce vysoký len 333 m, no na vrchol sa dostanete vykúpaní vo vlastnom pote. Približne 500 m pod vrcholom sa nachádza príjemná reštaurácia. Spýtajte sa tam, ktorou cestou máte ísť, pretože anténa takmer hore nie je vrcholom s očarujúcou panorámou. Cestou späť by ste nemali vynechať ten najlepší chladivý ovocný kokteil za SCR 100.

Chutné koktaily Naplní vám celé telo i tvár čistou radosťou. Troch milých rastafariánov som sa spýtal, či poznajú prístupovú cestu z Anse Cocos na Anse Caïman. Uvidíme, či sa zajtra naozaj dokážeme riadiť ich opisom. Cesta vraj trvá ďalších 40 minút. Človek rýchlo pocíti, že tento rajský život udržiava vo forme aj telo. Dnes oslavujem 60. narodeniny. Viem, že nikde inde by som ich nemohol prežiť krajšie. Christine zavesila balóny a girlandy. Dnes sa chceme pokúsiť dostať na Anse Caiman. Po príchode na Anse Coco vidíme po prvý raz vo voľnej prírode veľkú morskú korytnačku, priamo pri pláži – aký nádherný dar. Vysoký príboj a pri skalách príjemné šnorchlovanie, pri našom prístrešku z palmových listov ma čaká osobitný obrad. Moja kráľovná Christine ma pasuje palmovým mečom za rytiera kokosového orecha. Aká česť zložiť jej sľub večnej vernosti.

Pasovanie za rytiera: Panoš Klaus Tak dlho ste čakali. Teraz prišla tá chvíľa. V deň vašich 60. narodenín, na najkrajšej pláži ostrova La Digue, na Anse Coco, vás pasujem za rytiera kokosového orecha. Aby ste mi vždy zostali verne oddaný. Inak... Keďže máme pri morskej lagúne na sebe iba plavky a sandále, chceme prejsť len krátky úsek cesty smerom na Anse Caiman.

Anse Caiman Na rozdiel od správ je cesta oveľa kratšia a jednoduchšia, než sme očakávali. Po 20 minútach sme tak dorazili k ruinám a na najmenšiu pláž našej doterajšej dovolenky. Na jemnom bielom piesku sa hmýri iba množstvo krabov pustovníkov. Pokračovanie cesty na Anse Fourmis však už naozaj nie je jednoduché. Len 20 m pred cieľom sa rozhodneme vrátiť. Keď po dlhom dni strávenom pešo a na bicykli dorazíme do nášho bungalovu, cítime námahu v každom svale. Vychutnávame si vopred objednanú rybiu večeru s tekvicovým šalátom, čatní a ďalšími dobrotami. Sýti a spokojní počúvame jeden z mála, zato hlasných nočných dažďov, kým obaja neupadneme do nezvyčajne nepokojného spánku. V posledný deň na La Digue sa pri mierne zamračenej oblohe vydávame na bicykloch okolo severnej časti ostrova. Na severozápadnom pobreží zostáva more dlho plytké. Množstvo koralov s ostrými hranami a kameňov na kúpanie práve neláka.

Obrovská korytnačka Na Anse Fourmis na konci cesty kráčalo po dlažbe niekoľko mohutných suchozemských korytnačiek. Počas čítania aj po ňom pozorujeme šiestich Seychelčanov, ktorí prehľadávajú plytkú vodu pripomínajúcu wattové pobrežie a zahnutými železnými hákmi vyťahujú chobotnice z ich úkrytov, čím si zarábajú na živobytie. Zdá sa, že ide o namáhavú prácu, ktorá aj po niekoľkých hodinách prinesie nanajvýš dve či tri tieto morské živočíchy. Vďaka priateľskému prístupu všetkých zamestnancov a chutnej večeri rýchlo zabúdame na jednotvárne a trochu nudné raňajky v Le Surmer. Práve keď sa chystáme vyraziť po jedlo so sebou, úplný výpadok elektriny ponorí celý ostrov do absolútnej tmy. Sadneme si teda na pláž pri ubytovaní a vychutnávame si hviezdnu oblohu, kým sa po hodine konečne môžeme vydať na cestu. V dvoch podnikoch s jedlom so sebou je už všetko vypredané, no v prístave ešte dostaneme vynikajúce sladkokyslé rybie karí za 3,50 €. Nasledujúci deň trávime čas do odvozu na pláži v tieni stromu takamaka ďalším spoločným čítaním, pričom nás neustále osviežuje príjemný morský vánok.

Vyrážame na Mahé

Všetky transfery zabezpečené spoločnosťou Creole nás opäť nadchli. Špičkové služby a všadeprítomná srdečnosť nás hrejú pri srdci. Je nedeľa a po plavbe na hornej palube smerom na Mahé zisťujeme, že aj Seychelčania radi chodia na výlety. Premávka na východnej strane je veľmi hustá a pláže ani jednotlivé miesta nepôsobia práve lákavo. Keď prechádzame vnútrozemím na druhú stranu ostrova, krajina pôsobí oveľa pokojnejšie a obklopuje nás bujný prales. Simone nás srdečne víta. Naša dvojlôžková izba s nábytkom vyrobeným miestnymi remeselníkmi je štýlovo zariadená, čistá a prívetivá. Napriek pokročilému popoludniu si ešte môžeme objednať večeru, z ktorej sa stane skutočný kulinársky zážitok. Spríjemňuje nám ju aj veselá spoločnosť majiteľa Takamaka Green Village.

Takamaka Green Village Maximiliano je Talian, ktorý si s láskou vybudoval toto miesto a vyniká svojou pohostinnosťou. Jeho kuchár Jim s pomocou úžasného Abdula z Bangladéša vykúzli lahodnú večeru a ako prídavok nám ešte ponúkne hnedý a biely kokosový rum Takamaka. Vynikajúci. Pláž Anse Takamaka, vzdialená 5 minút chôdze od penziónu, je ako stvorená na šnorchlovanie a vďaka nízkym vlnám je kúpanie čistým potešením.

Hneď po výdatných raňajkách formou bufetu je pláž ešte prázdna a lákavá. Okolo poludnia prichádza väčší počet jednodňových návštevníkov, čo nám však neprekáža, pretože potrebujeme doplniť zásoby v chladničke. Preto sa autobusom za 1 € odvezieme do najbližšej obce Quatre Bones. Opäť si uvedomujeme, že vďaka intuícii a skvelým radám od SeyVillas sme našli ďalšie vysnívané miesto. Nič tu nepôsobí umelo. Každé ráno nás ako prvé vítajú spievajúce vtáky a šum horského potoka, ktorý preteká cez Takamaka Green Village až k neďalekému moru. Massimo a jeho zamestnanci nás pri každom jedle radostne vítajú. Mnohí hostia tu nie sú prvýkrát a pôsobia skôr ako priatelia. Má nádherne srdečnú povahu, z ktorej vyžaruje láska k tejto krajine aj k jeho hosťom. Stále sme nadšení.

Najsilnejšia žena na svete Žiaľ, čaká nás predposledný deň. Dni, ktoré sme tu strávili, však patrili k žiarivým okamihom nášho života a veľmi radi by sme sa sem opäť vrátili. Dnes sme ešte boli na pláži, no rozbúrené more a hustá oblačnosť umožňovali iba bodysurfing v príboji. Silný dážď nás prinútil vrátiť sa domov a rozhodli sme sa ešte niečo nakúpiť. Na zastávke už čakala mladá matka s prekrásnym bábätkom v náručí a stolár James s usmiatymi očami a pestrofarebnou reggae čiapkou v jamajských farbách. Hodina čakania na autobus v lejaku pod ochrannou strechou sa zmenila na srdečný a zaujímavý rozhovor o politike, obchode s nehnuteľnosťami, spracovaní dreva, spoločenských štruktúrach a kreolskej kultúre Seychel.

Tunajší vodiči autobusov sú skutoční majstri svojho remesla. Po nákupe kokosového rumu Takamaka a vody sme tentoraz čakali iba 5 minút. Zrazu sa objavil autobus. Keď som dal znamenie, vodič prudko zabrzdil, nechal nás nastúpiť a bez zaplatenia nás odviezol až k nášmu penziónu. Radi sme mu dali prepitné, hoci ho vôbec neočakával.

Exotická ulička Takéto zážitky nás zakaždým napĺňajú neopísateľným šťastím, no pomaly na nás dolieha smútok z toho, že už o 36 hodín musíme opustiť túto nádhernú a pokojnú krajinu. Napriek tomu si užívame aj posledný deň pod zamračenou oblohou. Pláž máme iba pre seba a večer nás čaká skvelá rozlúčková večera s milým darčekom od hostiteľa. Dovidenia, Takamaka