Dovolenka v raji
Po ukončení bakalárskeho štúdia bolo mojím veľkým želaním precestovať svet. Odjakživa som snívala o tom, že jedného dňa poletím na Seychely. Odkedy ich pred približne 20 rokmi navštívili moji rodičia, neustále básnia o tomto zážitku – opustených plážach s bielym pieskom, voľne žijúcich obrovských korytnačkách, najrôznejšom sladkom tropickom ovocí, rybách a morských plodoch, kam sa len človek pozrie, a úchvatnom podmorskom svete. Konečne nastal čas, aby som si tieto zážitky mohla vychutnať aj ja na vlastnej koži. Keď som si zistila informácie o vhodnom období na cestovanie, bolo jasné, že na Seychely vyrazíme začiatkom júna.
Hlavná turistická sezóna pripadá najmä na jesenné a zimné mesiace. V tomto u nás chladnejšom období si môžete na Seychelách užiť množstvo tepla a slnka, more je pokojnejšie a ideálne na potápanie, no v dôsledku severozápadného monzúnu (od novembra do apríla) sa vyskytuje viac zrážok. Juhovýchodný monzún prináša od mája do októbra suché počasie, ale aj silný vietor a „chladnejšie“ teploty (25–29 °C).
La Digue
S priateľom sme si rezervovali spiatočné letenky so spoločnosťou Qatar Airlines, v oboch smeroch s medzipristátím v Dauhe. Celkový čas letu z Viedne na Seychely bol približne 10 hodín. Po prílete na malé letisko na Mahé nás hneď vyzdvihol transfer a odviezol do prístavu. Katamaránom „Cat Cocos“ sme potom opustili hlavný ostrov Mahé a približne po hodine dorazili na oveľa menší ostrov La Digue. Plavba trajektom na rozbúrenom mori nie je nič pre slabé žalúdky – odporúčam vziať si so sebou dostatok tekutín, ideálne vychladenú kolu, a tiež žuvačky! Hneď po príchode na La Digue nás oslovili stovky predajcov s ponukou prenájmu bicyklov. Najprv sme ich ponuky s vďakou odmietli a vybrali sa pešo priamo k nášmu prvému ubytovaniu, ktoré bolo, našťastie, vzdialené len 5 minút chôdze od prístavu. V hoteli nás veľmi srdečne privítali a my sme boli radi, že si konečne môžeme na chvíľu oddýchnuť.
Po úspešnom krátkom zdriemnutí sme sa neskoro popoludní vybrali na najbližšiu pláž a za dlhú cestu sa odmenili dvoma čerstvo vylisovanými ovocnými šťavami – ananásovou a mangovou. Boli naozaj vynikajúce!! Potom sme sa ponorili do vĺn – morská voda mala ideálnu teplotu a trblietala sa v lúčoch pomaly zapadajúceho slnka. Obloha sa sfarbila do oranžovoružova a my sme boli jednoducho šťastní, že tu konečne môžeme byť.

Na druhý deň sme sa vybrali na pláž Anse Source d'Argent, ktorá je dnes považovaná za druhú najkrajšiu na svete. Bicykle nám poskytli v ubytovaní za približne 10 € na osobu a deň. Čoskoro sme dorazili k vstupnej bráne, kde bolo potrebné zaplatiť vstupné vo výške približne 10 €. Okrem kúpania tu však môžete obdivovať aj staré kokosové plantáže, záhrady a výbeh obrovských korytnačiek. Naozaj to stojí za každý cent! Keď sme sa napokon bosí prechádzali po mäkkom piesku pozdĺž pláže, takmer sme neverili vlastným očiam. Krištáľovo čistá tyrkysová voda, biely piesok jemný ako púder a tmavé oblé skalné útvary – jednoducho úchvatné. Strávili sme tu nádherný deň na pláži, dokonale si oddýchli a vychutnali čerstvý kokos.

Na ďalší deň sme sa na bicykloch vydali opačným smerom a na konci cesty pri Anse Fourmis sme bicykle odstavili. Pri hľadaní ďalšej zátoky vhodnej na kúpanie sme museli zdolať cestu cez mohutné skaly – tento chodník rozhodne nebol nič pre slabé povahy a najlepšie je prísť z druhej strany. Asi po hodine „horolezectva“ sme dorazili k opustenému baru „Caiman Beach Bar“. Cesta sa však vyplatila – celý úsek pláže sme mali iba pre seba. Neďaleko sa nachádzalo aj „prírodné skalné jazierko“, ktoré sa počas dňa vďaka prílivu postupne napĺňalo vodou. Skaly ho chránili pred vlnami, takže hladina bola pokojná ako v skutočnom bazéne.

Cestou späť sme stretli ešte dve obrovské korytnačky, ktoré si spokojne hoveli na ceste a pochutnávali si na zeleni. Bol to vzrušujúci deň!
Počas nášho posledného celého dňa na La Digue sme sa vybrali ešte na Anse Cocos , kde priamo na pláži pripravovali čerstvé grilované jedlá. Pochutili sme si na grilovanej rybe, zeleninovom karí, šaláte, ryži a cestovinách a k tomu sme si dali čerstvú marakujovú šťavu – paráda!!!
Praslin
Plavba z La Digue na Praslin bola oveľa pokojnejšia než cesta pri našom príchode. Keďže na lodi nebolo veľa ľudí, mohli sme sa posadiť na hornej palube a počas plavby si vychutnávať čerstvý vzduch. Z prístavu sme sa taxíkom odviezli do ďalšieho ubytovania, ktoré bolo veľmi pekné a priestranné a malo dokonca aj bazén. Po tom, ako sme si v stánku s jedlom so sebou kúpili obed, sme zvyšok dňa oddychovali na slnku pri bazéne. Nasledujúce ráno sme sa zavčasu vybrali na najbližšiu autobusovú zastávku a odviezli sa do známej prírodnej rezervácie Fond Ferdinand, kde sme mohli obdivovať symbol Seychel, palmu „Coco de Mer“. Chodník viedol až na vrchol hory, odkiaľ sa nám naskytol úchvatný výhľad na oceán.

Na ďalší deň sme sa opäť presunuli do nového ubytovania, ktoré ležalo priamo pri mori. Keďže na tejto strane ostrova bolo veľmi veterno, mohli sme tu pozorovať viacerých kitesurferov. Večeru bolo možné objednať si za príplatok a každý deň ju pripravovali úplne čerstvú. Na výber boli rybie špízy, krevety na cesnakovom masle, kuracie karí a mnoho ďalšieho – najlepšie jedlo, aké sme na Seychelách ochutnali! Na nasledujúci deň nám v ubytovaní zabezpečili rezerváciu na známej pláži Anse Georgette. Odkedy tam stojí veľký hotelový rezort, cez vstupnú bránu sa dostanete iba s rezerváciou. K pláži vedie približne 20-minútová cesta popri rozsiahlom a výborne udržiavanom golfovom ihrisku. Keď tam dorazíte, pre jej krásu takmer nemôžete uveriť vlastnému šťastiu. More je pokojné a široko-ďaleko nevidno ani jedinú riasu, či už na pláži, alebo vo vode. Potom sme šnorchlovali pozdĺž skalných stien a pozorovali množstvo pestrých rýb – bol to skvelý zážitok. Nasledujúci deň sme sa odviezli o jednu zastávku ďalej, až na konečnú, a navštívili pláž Anse Lazio. Aj táto pláž je úchvatne krásna a má o niečo viac skál než Anse Georgette. Ak ste mali šťastie, pri šnorchlovaní ste tu mohli zahliadnuť dokonca morské korytnačky.
Ďalším lákadlom tejto pláže bol „Honesty Bar“. Za naozaj férové ceny si tu môžete vziať chladený nápoj, poriadne silný kokteil Takamaka alebo malé občerstvenie. Majiteľ sa o bar stará už 30 rokov a pozná množstvo zaujímavých príbehov – vo všeobecnosti môžeme iba odporučiť, aby ste sa jednoducho dali do reči s miestnymi. Seyšelčania sú veľmi otvorení a často majú skutočne veľa čo rozprávať. Od mnohých sa môžete dozvedieť aj o pirátoch a ich pokladoch, ktoré sú vraj dodnes ukryté pod zemou.

Mahé
Poslednou zastávkou našej cesty bol najväčší seychelský ostrov – Mahé. Naše ubytovanie sa nachádzalo len asi 15 minút od letiska, čo bolo, samozrejme, veľmi praktické pred cestou domov. Priamo pred nami ležala Anse Royale, ktorá však bola v tom čase, žiaľ, veľmi rozbúrená a more na ňu vyplavovalo množstvo chalúh. Keďže v deň nášho príchodu bolo aj tak zamračené, rozhodli sme sa navštíviť neďalekú Takamaka Rum Distillery . Počas pracovných dní sa tu trikrát denne konajú bezplatné prehliadky. Dorazili sme práve včas na poslednú prehliadku o 15:00. Mali sme šťastie, že sa jej sprievodca venoval s obrovským nadšením – od začiatku až do konca bola nesmierne zábavná a veľmi zaujímavá. Dozvedeli sme sa nielen veľa o destilácii rumu, ale aj o niektorých rastlinách a živočíchoch typických pre Seychely. Na konci prehliadky sa dalo za príplatok zúčastniť aj malej ochutnávky rumu – určite sa pred ňou poriadne najedzte! Keď nás niekoľko druhov rumu presvedčilo, pár fliaš s nami, samozrejme, putovalo aj domov.

V posledný deň pred odletom sme sa ešte vybrali na Anse Takamaka. Aj túto pláž môžeme len odporučiť. Voda je priezračne čistá a pod palmami a kríkmi lemujúcimi okraj pláže sa dá príjemne oddychovať. Nachádza sa tu aj malá reštaurácia, ak by ste si chceli vychutnať chladený nápoj alebo zahnať hlad. Keďže tu však zrejme dochádza ku krádežiam pomerne často, z času na čas prechádzajú „lesom“ policajti a kontrolujú, či je všetko v poriadku. Vo všeobecnosti je, samozrejme, lepšie nechať cennosti doma.
Ako veľké prekvapenie na záver dovolenky mi môj priateľ daroval jazdu na koni po pláži. Vždy som to chcela aspoň raz zažiť a konečne prišla tá chvíľa. S „Turquoise Horse Trails“ sme mohli hodinu objavovať „Grand Anse“ z konského sedla a pritom počúvať pútavé príbehy majiteľa Damiena. Už 8 rokov sa spolu s manželkou stará o konskú farmu – kone sú preňho na prvom mieste, čo si všimnete hneď po vstupe na ranč. Krajší záver tejto dovolenky by som si ani nedokázala predstaviť a je mi jasné, že to určite nebola naša posledná návšteva Seychel!
