Nesnívajte o svojom živote – žite svoj sen
Priatelia z tanečného krúžku nám rozprávali, že sa zosobášili na Seychelách a že ich svadba bola ako zo sna a dovolenka prekrásna. Vďaka ich rozprávaniu v nás začal rásť náš životný sen.
14. novembra 2015 sme sa s celou rodinou, svadobnými šatami a oblekom v batožine vydali smerom na Mahé. Čakalo nás 15 hodín cestovania a sprevádzalo nás veľké vzrušenie. Po šiestich hodinách letu sme pristáli v Abú Zabí. Päťhodinový pobyt nám ubehol ako voda. Letisko bolo také pôsobivé, že sme neprestávali žasnúť.
1. deň – Príchod do raja
Okolo 7:00 miestneho času sme pristáli na Mahé. Tunajšie letisko bolo úplným opakom toho v Abú Zabí – malé a pokojné. Po pasovej a zdravotnej kontrole nás privítala milá pani zo spoločnosti „Creole“, usadila nás do mikrobusu, vysvetlila nám, že nasledujúci deň sa niekto zastaví, aby s nami prebral podrobnosti, a už sme vyrazili smerom k Villa Kordia.
Cesta viedla pozdĺž pláže a my sme získali prvý dojem z ostrova. Asi po 30 minútach sme dorazili do Villa Kordia, kde nás veľmi srdečne privítali Gervais a Fadette. Ubytovanie bolo úžasné a nachádzalo sa v krásnej záhrade, po ktorej sme sa mohli úplne voľne pohybovať. Dorazili sme do raja.
2. deň – Spoznávanie blízkeho okolia
Keďže sme sa všetci veľmi dobre vyspali, slnečný deň sme začali chutnými raňajkami, ktoré nám priniesli na terasu. Supermarket bol hneď za rohom, takže sme si bez problémov mohli nakúpiť všetko, čo spríjemňuje dovolenku – sekt, pivo aj rum Takamaka, ktorý chutil na ľade naozaj výborne. Keď sme už mali všetko potrebné, čakala na nás pláž. Bolo to ako vo sne. Prešli sme cez cestu (pozor, jazdí sa vľavo!) a ocitli sme sa na bielom piesku s Indickým oceánom priamo pred nami. Bolo to jednoducho úžasné: slnko, pláž, more, palmy a žiadne davy ľudí.
Neskôr prišla milá pani zo spoločnosti „Creole“ s ponukami jednodňových výletov. Rezervovali sme si okružnú jazdu po Mahé, a keďže nás bolo šesť, dostali sme vlastného sprievodcu aj autobus. Rozhodli sme sa aj pre výlet po ostrovoch, aby sme spoznali Praslin a La Digue. Teraz sme už len museli počkať na Jeana Luca, nášho svadobného koordinátora. No ako inak – v raji všetko jednoducho funguje. Jean Luc prišiel a odviezol nás na Anse Royale. Práve tu sa mala o dva dni konať naša svadba. Pohľad na pláž a jej skaly nás ohromil. Dokonalá pohľadnicová idylka a my priamo uprostred nej. Bolo to nepredstaviteľne krásne. Dohodli sme ešte niekoľko formálnych záležitostí týkajúcich sa svadobného obradu a potom sa zotmelo. Po návrate do Villa Kordia nás čakala chutná večera, ktorú pripravila a podávala rodina našich hostiteľov.
3. deň – Návšteva Jardin Du Roi Spice Garden
Po daždivej noci nás nový deň opäť privítal slnečnými lúčmi. Vstali sme zavčasu, aby sme mohli pozorovať východ slnka nad morom. Aj to bol skvelý zážitok. Pláž bola plná krabov a nad morom vychádzalo slnko.
„Jardin Du Roi“ je koreninová záhrada na juhu Mahé, ktorá pokračuje vo francúzskej tradícii obchodu s korením z 18. storočia. Vďaka svojej polohe v kopcoch Les Canelles, obklopená údoliami, ponúka záhrada celé rady vanilkovníkov, citronely, škoricovníkov, muškátovníkov, pieprovníkov a ďalších korenín. V „Jardin Du Roi“ nás privítali obrovské korytnačky, ktoré si vo svojom výbehu pokojne pochutnávali na listoch. Svojou veľkosťou a pravekým vzhľadom na nás urobili veľký dojem.
Jedinečné sú však aj rastliny – vysoké palmy, „listnaté stromy“ obsypané kvetmi a kvety, ktoré poznáme iba z luxusných kytíc. Coco de mer je jedným zo šiestich endemických druhov paliem na Seychelách a jej orechy skutočne veľmi pripomínajú zaoblený „ženský zadok“. Legendu o samčích semenách a oplodnení by si mal každý vypočuť osobne. V „Jardin Du Roi“ sme si každopádne „zozbierali“ aj niekoľko korenín, napríklad vanilku, škoricu, muškátový oriešok, čierne korenie a citrónovú trávu. Potom sme sa vydali na cestu späť.
4. deň – Svadba
Kaderníčka stála po raňajkách presne načas vo dverách, aby ma učesala a nalíčila na najkrajší deň môjho života. Po pre mňa náročných 2,5 hodinách zo mňa bola pekná malá nevesta. Ženích sa však musel o seba postarať sám. Aj on sa pekne upravil, a tak sme už ako svadobný pár čakali, keď nás prišiel vyzdvihnúť Jean Luc. Priniesol so sebou aj prekrásnu svadobnú kyticu.
Jean Luc nás odviezol späť do vily a sľúbil, že nám fotografie aj sobášny list prinesie čo najskôr. O dva dni sme mali všetko a boli sme zosobášení aj podľa nemeckého práva.
Popoludní sme sa vybrali šnorchlovať a nechali sa očariť pestrofarebnými rybami, morskými ježkami a holotúriami. Najväčší dojem na nás urobili perutýn a štvorzubec. Keďže sme boli všetci začiatočníci, šnorchlovali sme iba na našej „domovskej pláži“, no podmorský svet nás nadchol už tam. Večer nás čakalo grilovanie a torta s marakujovým krémom. Deň, náš deň, sme zakončili pomalým valčíkom na terase.5. deň – Okružná jazda po ostrove
Takmer načas, okolo 9:00, už na nás čakal autobus so sprievodcom Philippom. Ak si niekto myslí, že Mahé možno preskúmať pešo, poriadne sa mýli. Medzi jednotlivými dedinami nie sú žiadne chodníky a na cestách sa vedľa seba ledva zmestia dve autá. Popri nich sa tiahnu už len hlboké priekopy, ktoré odvádzajú vodu z hôr. Premávka na cestách je teda poriadne dobrodružná.
Philippe nás najskôr odviezol na juh Mahé a ukázal nám ďalšie snové pláže a zátoky. Jedna romantickejšia než druhá. Potom sme sa vydali pozdĺž západného pobrežia Mahé smerom na sever, okolo luxusných aj menej luxusných rezortov. Navštívili sme čajovú plantáž a ruinu s vyhliadkovou plošinou, na ktorej v roku 1972 stála kráľovná Alžbeta. Výhľad bol opäť úchvatný. Pod nami sa rozprestierali koruny nevedno akých stromov a pred nami more, do ktorého akoby nejaký obor bez ladu a skladu nahádzal obrovské balvany. Pri Anse Boileau sme si na pobrežnej promenáde dali obed.
Bolo tam nespočetné množstvo grilovacích stánkov, ktoré ponúkali kuracie mäso a rôzne druhy rýb. Potom sme si dopriali siestu na pláži, respektíve v Indickom oceáne. Teplota vody minimálne 25 °C je príjemná aj pre tých najväčších zimomravcov. Philippe nás potom odviezol zo západného pobrežia naprieč ostrovom na východné pobrežie (8 km), do Victorie, hlavného mesta Seychel. Je to naozaj pokojné mestečko s pôsobivým hinduistickým chrámom a miniatúrnou verziou „Big Benu“. Aj trh je veľmi zaujímavý. Pri vchode si však treba dávať pozor na obrovské pavúky, aby ste sa vlasmi nezachytili do ich sietí.
Z Victorie sme pokračovali na severné pobrežie k azda najznámejšej pláži Beau Vallon, kde jeden rezort strieda druhý a kde to vraj poriadne „žije“. My sme však z toho nič nepostrehli, no pláž je skutočne rajská. Na národný park vo vnútrozemí ostrova sme už nemali chuť. Všetky tie dojmy nás úplne premohli a už sme nedokázali vnímať nič ďalšie. Philippe nás odviezol späť do našej vily na východnom pobreží. Ešte predtým si však urobil zachádzku do Maison de Coco, miesta umelcov a remeselníkov s čerstvo zrekonštruovaným koloniálnym sídlom. Kúpili sme si tam niekoľko suvenírov z palmových vlákien, kokosových škrupín a mušlí.
Po príchode do vily nás opäť prekvapila chutná večera. Deň sme príjemne zakončili na terase.
6. deň – Leňošenie, plávanie a šnorchlovanie
Po predchádzajúcom, predsa len náročnom dni sme sa rozhodli, že si tento deň užijeme v našom ubytovaní a jeho okolí. Záhrada na to ponúkala fantastické možnosti. Dostali sme čerstvo rozseknuté kokosové orechy, z ktorých sme mali vypiť vodu. Potom sme si chceli skúsiť otvoriť kokosový orech sami. Bola to poriadne namáhavá a spotená práca. V záhrade bol na tento účel špeciálny kôl, o ktorý bolo treba orechy udierať a rozštiepiť ich, aby sa dala odstrániť vonkajšia šupka. Potom bolo potrebné do orecha zľahka udrieť, otvoriť ho a dostať sa k dužine. Takto sme „spracovali“ a zjedli dva kokosové orechy. Na viac nám už nezostali sily.
Zber ovocia v záhrade bol oproti tomu oveľa jednoduchší. Natrhali sme si karamboly, ktoré chutili omnoho lepšie než tie, čo sa podávajú na talianskych zmrzlinových pohároch. Jedli sme banány, ktoré určite nespĺňali normy EÚ, no boli tiež oveľa chutnejšie. Mangá aj papáje boli zrelé a lahodné. Veľa zábavy sme si užili s drzými jašteričkami, ktoré sa vždy pokúšali uchmatnúť si nejakú maškrtu. Pozorovanie slimákov, ktoré si pochutnávali na popadanom ovocí, bolo veľmi upokojujúce. Majú pekné ulity.
Aj gekóny sú celkom zábavní spoločníci, pokiaľ práve nevystrájajú v spálni. Jediný „hluk“ vydávali vtáky a kalone. Rybárik biely pôsobí so svojím dlhým chvostom mimoriadne elegantne a kalone majú rozkošné tváre.
Popoludní sme sa opäť vybrali na pláž plávať a šnorchlovať. Ďalej od brehu ležali na dne pasce na ryby a jeden rybár ich práve vyprázdňoval. Vytiahol z nich niekoľko ploskozubcov a zopár ďalších rýb. Bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako si miestni zabezpečujú ryby. Potom sme sa zabávali pozorovaním množstva malých rybičiek a opäť sa objavila aj perutýnka. Cítili sme sa ako v akváriu.
Na večeru sme mali tiež rybu, ktorú možno ulovili rovnakým spôsobom, aký sme pozorovali.7. deň – Putovanie po ostrovoch
Dnes sme museli vstávať veľmi skoro. O 06:30 nás vyzdvihol autobus spoločnosti „Creole“ a odviezol nás do prístavu vo Victorii. Opäť nás čakala milá mladá dáma zo spoločnosti „Creole“. Bola našou sprievodkyňou na celý deň. Tvorili sme skupinu približne 20 ľudí, pestrú zmes rôznych národností. Už to samo osebe bolo veľmi zaujímavé. Rýchlym trajektom sme sa asi po 45 minútach a s trochu roztrasenými kolenami pre rozbúrené more dostali na Praslin. Odtiaľ sme ihneď pokračovali menšou loďou na La Digue. V prístave na La Digue nás čakal „nákladiak“, ktorý nás odviezol na bývalú kokosovú plantáž.
Mladá dáma zo spoločnosti „Creole“ nám najskôr ukázala, ako sa otvára kokosový orech. My sme sa však už mohli zapojiť do výkladu. Ostatní hoteloví hostia túto skúsenosť ešte nemali. Videli sme tiež, ako sa v minulosti získaval kokosový olej. Úbohý vôl musel chodiť dookola a poháňať mlynský kameň.
Potom sme pokračovali na rajskú pláž, ktorá slúži ako kulisa pre rôzne reklamné prospekty, okrem iného aj pre Bacardi. Doma sme si potom naozaj kúpili jednu fľašu. Ukázali nám aj staré sídlo, v ktorom sa nakrúcali časti filmu „Goodbye, Emmanuelle“. Mladá dáma zo spoločnosti „Creole“ sa trochu začervenala, medzi mužskými turistami bez ohľadu na vek to zašumelo a všetkým sa rozžiarili oči. Len ženy sa tvárili čudne. Aj ja!
Obed sme si dali vo výbornej reštaurácii priamo pri mori a dezertový bufet bol jednoducho fantastický.
S plnými bruchami sme sa vrátili do prístavu a pokračovali na Praslin. Tam nás odviezli do parku „Vallée de Mai“, kde nás ohromil praveký svet rastlín. Mladá dáma zo spoločnosti „Creole“ nám porozprávala legendu o oplodnení Coco de Mer a veru sme sa pri nej pobavili. Tieto obrovské, prastaré palmy s gigantickými plodmi sú skutočne pôsobivé. Čierneho papagája sa nám, žiaľ, nepodarilo uvidieť, ale pekné boli aj ostatné zvieratá, napríklad jašterice, gekóny a pavúky. Potom sme mohli leňošiť na Anse Lazio, azda najznámejšej pláži Seychel. Krátko pred zotmením sme sa vrátili do prístavu a odtiaľ späť na Mahé. Autobus spoločnosti „Creole“ nás odviezol do vily, kde na nás čakala lahodná večera.
8. deň – Slnko, pláž a more
Dnes nás opäť čakal deň oddychu a ničnerobenia. Užívali sme si čarovnú záhradu, prechádzali sa po pláži, až kým nám cestu nezablokovali veľké balvany, a dosýta sme sa vyšantili vo vode.
9. deň – Victoria
Keďže sme počas našej okružnej cesty mali na Victoria len málo času, rozhodli sme sa ešte raz vyraziť autobusom. Opäť to bol zaujímavý zážitok. Keď sme dorazili do Victoria, príšerne pršalo a museli sme si kúpiť dáždniky, ktoré sme už asi po polhodine vláčili so sebou len ako zbytočnú príťaž. Opäť svietilo slnko. Ešte raz sme navštívili trh a obchody so suvenírmi v centre mesta, kúpili zopár darčekov a čoskoro sme sa vydali späť. Pláž už na nás čakala.
10. deň – Vyhnanie z raja
S ťažkým srdcom sme si museli zbaliť kufre, pretože naša dovolenka sa skončila. Spoznali sme úplne iný svet a vychutnali si vynikajúce regionálne jedlá. Tuniaka nám podávali na všetky možné spôsoby. Nechýbal kranas, barakuda ani chňapal červený, kuracie mäso a množstvo čerstvého ovocia. Večery na terase často vypĺňali podnetné a zaujímavé rozhovory s našimi hostiteľmi. Bola to jednoducho snová dovolenka v raji.
Zo srdca by sme sa chceli poďakovať spoločnosti SeyVillas, najmä pani Flamingovej, vďaka ktorým sme mohli zažiť túto úžasnú dovolenku a našu rozprávkovú svadbu.
Pokoj – dá sa to aj pokojnejšie
Spokojnosť – menej je niekedy viac
Vyrovnanosť – v pokoji je sila
a jeden sen:
Návrat do raja!
