La Digue: krátky únik do raja
Príchod
Keďže sme mali len veľmi málo dní dovolenky, rozhodli sme sa stráviť ich všetky na ostrove, ktorý najlepšie zodpovedal našej predstave o oddychu. La Digue naplnil naše očakávania do bodky: bujná príroda, množstvo miest na objavovanie, príjemné rozmery a ďaleko od masového turizmu. Navyše, napriek obdobiu dažďov zostalo počas celého nášho pobytu slnečno.
Letenky sme si rezervovali sami cez Emirates a penzión sme si vybrali na stránke SeyVillas, ktorá nám zabezpečila aj asistenciu na mieste a všetky transfery prostredníctvom miestnej agentúry.
Po prílete do Victorie o 7:00 sme boli bledí a vyčerpaní, no už pár minút po príchode do pôvabného penziónu Pension Michel sme sa pešo vybrali k pokojným vodám pláže Anse La Réunion, vzdialenej necelých 200 m od ubytovania.

Cestou späť sme sa zastavili v obchode, aby sme si kúpili niečo malé pod zub a miestne pivo, ktoré sme si potom vychutnali s nohami vyloženými na verande našej izby. Nastal čas večere – každý večer nás čakalo typické kreolské jedlo, dokonale vyvážené a pozostávajúce z predjedla, ryže, mäsa, rýb, príloh a dezertu.
Po večeri sme sa prešli do La Passe, kde sme si sadli na mólo a nechali sa zhypnotizovať rybami naháňajúcimi sa vo vlnách silného prúdu. Vtedy sme si uvedomili, akí sme naozaj unavení. Spánok nás privítal v záplave vankúšov, plumérií a ibištekov.
Prvý deň
Nasledujúce ráno sme si požičali bicykle a vyrazili k slávnej pláži Anse Source d'Argent, vzdialenej 750 m od penziónu. Pri vstupe do parku sme zaplatili vstupné SCR 100 a vydali sa po chodníku. Pred očami sa nám rozprestreli farby, ktoré nás sprevádzali počas celého pobytu: biela farba piesku, modrá farba mora, žiarivá zeleň vegetácie a sivé žulové skaly.

Našli sme si kút pláže obklopený skalami, ktorý sme mali celý pre seba, a vydali sa objavovať krásy podmorského sveta. Neboli sme síce pri Veľkej koralovej bariére, no pestrofarebné ryby a znepokojivá raja, ktorá prekĺzla tesne popri nás, nás aj tak potešili. Obed sme vynechali, malý stánok ponúkal vynikajúce ovocné šťavy a bližšie neurčené koktaily. Vybrali sme sa ešte o niečo južnejšie, no vysoký útes nás prinútil vrátiť sa. Nasadli sme teda na bicykle a rozhodli sa vystúpiť k baru Bellevue, ktorý leží približne 300 m nad morom. Netreba azda hovoriť, že niektoré mimoriadne strmé úseky sme absolvovali pešo, no obrovská námaha stála za nádherný výhľad, ktorý sa nám zhora naskytol. Stihli sme si dať niečo na pitie a potom sme sa závratnou rýchlosťou spustili nadol – samozrejme, až po kontrole bŕzd – smerom k La Réunion a La Passe. Prešli sme okolo prístavu a práve včas dorazili na západ slnka na pláži Anse Severe.

Druhý deň
Ostrov meria najviac 5 km na dĺžku a 3 km na šírku a my sme chceli počas týchto niekoľkých dní vidieť čo najviac. Zamierili sme teda na druhú stranu. V prístave sme si na popoludnie rezervovali výlet loďou na neďaleké ostrovy Coco a Félicité a potom sme pokračovali k Anse Severe a najsevernejšiemu cípu ostrova, ktorý sme obišli. Dláždená cesta vedie pozdĺž mora a od pláže Anse Patates sme po nej zišli až na miesto, kde sa končí.

Odtiaľ sa dá pokračovať pešo, no my sme sa rozhodli zastaviť na rozľahlej pláži Anse Banane pod mohutným stromom. Za nami bol stánok so šikovne rozmiestnenými barovými stoličkami a výhľadom na more. Do prístavu sme dorazili skôr, ale keďže sme boli jedinými pasažiermi na lodi, hneď sme vyplávali smerom k ostrovu Coco:


Na ostrove Félicité nás privítalo nové hotelové „monštrum“ vo výstavbe. S istou námahou sme sa dostali na biely piesok, kde sme zostali obdivovať stopy po prechádzajúcich korytnačkách. Západ slnka sme si vychutnali od stolov rozložených na piesku pri bare Fish Trap neďaleko prístavu.

Tretí deň
Zostávalo nám preskúmať juhovýchodnú časť ostrova. Stačilo prekonať kopec a ocitli sme sa na pláži Grand Anse, v obrovskej belostnej zátoke lemovanej sviežimi zelenými kopcami. Pešo sme pokračovali k pláži Petite Anse a potom k nášmu cieľu: Anse Cocos. Očarujúca, malá a odľahlá pláž bola takmer prázdna – mnohí to vzdajú pre najmenej 30-minútovú cestu chodníkom, ktorý je veľmi dobre označený drevenými ručičkami.

Tento úžasný výjav dopĺňal rajský vták s dlhým bielym chvostom. Cestou späť sme sa zastavili pri vysokých oceánskych vlnách na Grand Anse, jedinom mieste na ostrove, kde sme videli niekoľko surfov.
Odchod
Práve sme si začínali zvykať, no už nastal čas odísť. Ráno sme strávili na Anse La Réunion, rovnako ako začiatok popoludnia. Príliv nebol vysoký, no podmorský svet nám ponúkol korytnačky, raje a zvláštne ryby ukryté za opustenými kotvami. Na letisko vo Victorii sme dorazili s veľkým predstihom pred odletom, preto sme si kufre odložili na policajnej stanici a taxíkom sa odviezli do Eden Island Marina, malého turistického prístavu s luxusnými apartmánmi a jachtami, ktorý nám pripomínal pobrežie Costa Smeralda. Veľmi pekné miesto, dobré reštaurácie a dokonalý západ slnka. Potom sme už boli pripravení nastúpiť na let do Dubaja, kde sme strávili noc potulkami po meste, a odtiaľ pokračovať do Malpensy.
Boli to perfektné dni. Ďakujeme, Seychely, ďakujeme, SeyVillas!