Seychely... pre zmenu!!!
Som veľkým milovníkom Maldív, ktoré sú už roky mojou istotou, a dôvod si možno až príliš ľahko predstaviť: malý ostrov stratený v Indickom oceáne, ďaleko od premávky a hluku, batožina obmedzená na minimum, úžasný a ľahko dostupný koralový útes, neopísateľné farby na hladine aj pod vodou a neprestajné zážitky v ktorúkoľvek dennú hodinu. Nič viac nepotrebujem…!!!
Ale ako sa hovorí, zvedavosť vás niekedy privedie k zmene, a presne to sa stalo aj mne. Maldivy som na chvíľu odložil bokom a vydal sa na Seychely.
Po dôkladnom zvažovaní a overení rôznych možností som sa obrátil na SeyVillas, a to aj vďaka veľmi peknej, prehľadnej a ľahko ovládateľnej webovej stránke, ktorá predovšetkým dokáže ponúknuť balíky na mieru podľa termínu, výberu ostrovov a rozpočtu.
Keď som si stanovil dĺžku pobytu na približne 2 týždne, rozhodol som sa ubytovať len na 2 ostrovoch. Vybral som si Silhouette a La Digue.
Prvý ma zaujal informáciami na stránke a najmä ponúkaným ubytovaním La Belle Tortue, ktoré vo mne okamžite vzbudilo zvedavosť maximálnym počtom hostí – len o niečo viac ako 15! Druhý som si zvolil preto, že patrí zrejme medzi najznámejšie a najnavštevovanejšie ostrovy.
Dokončenie rezervácie, následná komunikácia aj zaslanie cestovných dokumentov zo strany SeyVillas prebehli k mojej úplnej spokojnosti, a to aj po vyžiadaní niekoľkých zmien, ktoré boli bezodkladne vykonané.
Silhouette
Konečne vyrážame. Pokojný let so spoločnosťou Emirates a načas prilietame na Mahé, kde nás čaká zástupkyňa Creole – agentúry poskytujúcej turistické služby, ktorej SeyVillas zveruje logistiku na ostrovoch. Po kontrole dokumentov nás odovzdáva vodičovi, ktorý nás odvezie na mólo Bel Ombre Jetty. Asi po 20 minútach prichádzame do malého prístavu, odkiaľ sa po krátkom čakaní plavíme na Silhouette. Cesta trvá približne 45 minút.
Z diaľky ostrov pôsobí hornato, je celý sviežo zelený a na prvý pohľad akoby bez pláží. Keď však loď zabočí smerom k prístavu, výhľad sa zmení: napravo si okamžite všimnete veľmi dlhú bielu pláž, naľavo menšiu a uprostred malý prístav. More hrá prekrásnymi farbami.
S tabuľkou v ruke a širokým úsmevom nás čaká Emmanuel. Neskôr zisťujeme, že je v rezorte dievčaťom pre všetko vrátane práce šéfkuchára. Elektrickým vozíkom nás odvezie po krátkej trase z prístavu do rezortu – odhadol by som ju asi na 250 metrov – a zverí nás do starostlivosti Mariannick. Tá nám najskôr prezradí tajomstvá ostrova a potom nás odprevadí do izby: peknej, priestrannej, čistej, priamo pri mori a primerane klimatizovanej, čo sa pri tunajšom veľkom teple naozaj hodí. Konečne sme tu a sme plní zvedavosti.
Hotel La Belle Tortue je jednoduchý, stojí priamo pri mori a obklopuje ho krásna príroda. Vďaka jeho komornej veľkosti a sympatickým prevádzkovateľom tu vládne rodinná atmosféra. Pri prvej večeri sme prakticky len 4 hostia pri 2 stoloch!!
Menu je pre všetkých rovnaké: predjedlo, hlavný chod a dezert. Emmanuel sa ukazuje ako vynikajúci šéfkuchár a v úlohe čašníka vám podrobne vysvetlí zloženie jedál, ktoré sa každý večer menia a sú prevažne, ak nie výhradne, pripravené z rýb.
Dni, ktoré máme k dispozícii, trávime objavovaním vnútrozemia, ale najmä pekných pláží lemujúcich ostrov. Najviac nás zaujali Presidential Beach a Anse Patates, ktoré sú zároveň najľahšie dostupné. Ostatné pláže sme zámerne vynechali, pretože prístup k nim bol náročný a vyžadoval túry vnútrozemím. Vo veľkom dusnom teple by rozhodne nešlo o nenáročné prechádzky.
Samozrejme, podľa očakávania nás zastihlo aj niekoľko náhlych tropických lejakov – a nie vždy trvajú len pár minút, ako sa zvykne písať!
Pokiaľ ide o šnorchlovanie, neskrývam sklamanie z podmorského sveta v okolí ostrova. Bolo tam len trochu odumretých sivých koralov a málo rýb, navyše prístup do vody komplikovali neustále vlny rôznej intenzity! Za Maldivami sa mi veru poriadne zacnelo.
La Digue
Prichádza deň presunu na La Digue. S Emmanuelom a Mariannick sa lúčime s istým dojatím… bolo nám tu naozaj dobre.
Plavba aj následný presun na Victoria Jetty, odkiaľ odchádza loď na La Digue, prebiehajú podľa plánu. Ten však zahŕňa približne 3 hodiny pomerne nudného čakania na nalodenie. Keďže je nedeľa a veľa obchodov je zatvorených, nemá zmysel ísť do centra.
Začína pršať, a tak sa uchýlime do kancelárie Creole. So sympatickou Nadiou prehodíme pár slov po taliansky a… stále prší!
Konečne sa plavíme na La Digue cez Praslin, kde veľmi rýchlo a bez problémov prestupujeme na inú loď. Prichádzame na La Digue a stále prší. Presun do Domaine Les Rochers prebieha hladko. Čaká nás tam Costas, ktorý nám ponúkne nápoj, predstaví ostrov a potom nás odprevadí do izby. Keďže je večer a stále prší, prvé dojmy si nechávame na nasledujúci deň.
Veľmi pekné ubytovanie sa nachádza v nádhernom parku. Izba je priestranná a čistá, čaká nás košík čerstvého ovocia a kuchyňa, o ktorú sa delíme so susednou izbou. Nájdeme v nej zásobu vody, nealkoholických nápojov, čaju, kávy, chleba, masla a vajec – akurát na raňajky nasledujúce ráno.
Po výdatnom spánku nás našťastie víta trochu slnka a scenéria sa úplne mení. Vyrážame objavovať La Digue, najskôr pešo a potom si po vzore všetkých ostatných požičiavame bicykle za približne 7–8 € na deň. Len dúfame, že dostaneme tie… menej rozhegané. Talianov je tu veľmi veľa – taká kríza to asi nebude! – celé rodiny… a rozhodne ich počuť, najmä Rimanov!
Dni rýchlo plynú pri objavovaní krásnych pláží. Osobitnú zmienku si zaslúži Grand Anse: je nádherná, snehobiela, dokonale čistá a opustená… ak prídete skoro!
Neskrývam však sklamanie zo slávnej Anse Source d'Argent, ktorú som našiel plnú rias a pomerne znečistenú, pravdepodobne po nočnej búrke… povedzme, že to nebol vhodný deň na to, aby sme ocenili jej krásu.
Búrky sprevádzané lejakmi sú už pravidlom a jeden taký dážď denne jednoducho musíte pretrpieť. Počítali sme však s tým – patrí to k tunajšiemu prostrediu aj k tomuto obdobiu.
Ľahko tu stretnete obrovské korytnačky alebo milé pustovnícke kraby. Príjemné je zastaviť sa na smoothie z čerstvého ovocia pripravené priamo pred vašimi očami. Po náročných dňoch strávených bicyklovaním hore-dolu po ostrove sa vraciame do raja v Domaine Les Rochers, kde nás pri raňajkách čakajú najrôznejšie vtáčiky – stáli miestni hostia.
Tri večery sme večerali v reštaurácii Repaire, kde sme si v brescijskom nárečí vymieňali žarty so sympatickým pizzaiolom Remom a jeho manželkou Nicolettou, ktorá sa v reštaurácii starala prakticky o všetko.
Čo sa týka šnorchlovania, platí to isté ako na Silhouette: úplné sklamanie.
Práve keď si začínate zvykať a vychutnávať krásu ostrova, prichádza smutný deň odchodu. Márne čakáme na transfer do prístavu naplánovaný na 11:45, pričom loď odchádza o 12:30. Keďže o 12:05 stále nikoho nevidíme, veľmi ochotný Costas nás vlastným vozidlom odvezie priamo k miestu nalodenia a odchádzame presne načas.
Osobitne ďakujem Costasovi a jeho manželke Paule za ich láskavosť, pochopenie a ochotu vyhovieť jednej mojej požiadavke. Ešte raz im zo srdca ďakujem.
Transfer prebieha presne načas a približne 7-hodinové „okno“ medzi príletom na letisko o 14:00 a odletom o 21:00 riešim tak, že si na vlastnú päsť prenajmem na niekoľko hodín izbu v Beau Vallon.
Do Talianska sa vraciame bez problémov a s vedomím, že sme prežili nezabudnuteľný zážitok uprostred bujnej a všadeprítomnej prírody. A šnorchlovanie… to si užijem na Maldivách!
