Videli sme raj – cesta po ostrovoch v marci 2017

V Hotel La Roussette sme našli príjemné ubytovanie na jeden deň v pomerne malej vzdialenosti od letiska. Privítali nás ovocným džúsom, posteľ bola ozdobená nápisom „Welcome“ a izbu sme mohli dostať hneď ráno. Po krátkom oddychu sme sa v neďalekom supermarkete zásobili nápojmi a niekoľkými drobnosťami a vydali sme sa na dlhú prechádzku po pláži smerom k Anse Royale. Cestou sme si urobili malý piknik a vychutnávali si výhľad na Indický oceán. Prechádzka sa pretiahla a tesne pred Anse Royale nám ďalšiu cestu zatarasili útesy Pointe au Sel. A tak sme za 5 rupií (necelých 0,35 €) na osobu nastúpili do autobusu. Štýl jazdy vodičov spolu s útesmi Pointe au Sel nám v autobuse značky Tata priniesli jedinečný zážitok, ktorý nás sprevádzal počas celej dovolenky. Krátka prechádzka po Anse Royale, rýchla návšteva prevádzky s jedlom so sebou a vzrušujúca cesta späť do hotela zavŕšili náš prvý deň na Seychelách. Nasledujúce ráno sme si pri bazéne mohli vybrať z 3 variantov raňajok a neboli sme sklamaní.

Náš transfer prišiel načas (rovnako ako všetky nasledujúce transfery) a odviezol nás do prístavu, kde sme sa mohli zaregistrovať a pokojne pozorovať tunajší ruch. Potom sme sa na hornej palube trajektu vydali smerom na Praslin. Tu sa ukázalo, že oddych v La Roussette bol dobrý nápad – na niektorých turistoch bolo vidieť únavu z letu.

Náš transfer do hotela už na nás čakal, no v Hotel Berjaya Praslin Beach nám oznámili, že žiaľ došlo k nadmernej rezervácii kapacity. Ako sa neskôr ukázalo, pre nás to vôbec nebolo zlé, pretože nás na nasledujúcich 5 dní ubytovali v Village du Pecheur. Bol to pekný hotel priamo na Cote d‘Or, ktorý navrhol známy taliansky umelec v štýle dedinky a zariadil ho elegantne až extravagantne. Cítili sme sa tam veľmi dobre. Aj raňajky sme si mohli vychutnávať priamo tam formou bufetu. Naša rezervovaná polpenzia sa podávala v reštaurácii hotela Berjaya Praslin Beach priamo na pláži, a to formou kvalitného bufetu, prípadne pri menšom počte hostí výberom z menu. Spätne sme si náklady na polpenziu mohli ušetriť, no v malej obci bola len jedna prevádzka s jedlom so sebou, takže strava by bola pomerne jednotvárna. Mnohí hostia hotela Berjaya bez polpenzie preto aj tak končili v reštaurácii Berjaya. Dal som si tam najlepšiu pizzu s tuniakom a kaparami za posledné roky, navyše za cenu, ktorá bola na seychelské pomery priaznivá. Vďaka bufetu sme však mali k dispozícii aj šalát, polievku a dezert.

Po ostrove Praslin sme často cestovali autobusom a náš prvý výlet viedol za palmou Coco de Mer do Vallée de Mai. V ten deň nebolo na oblohe ani obláčika a pre neopálených Európanov bolo pomerne horúco. Preto nám veľmi padlo vhod vydať sa na viac ako 3-hodinový okruh tienistým pralesom paliem. Dobre sme sa zorientovali aj bez sprievodcu a často sme hľadeli nahor, aby sme uvideli ženské a mužské znaky Coco de Mer. Tento okruh však stál za návštevu aj sám osebe a pôsobil veľmi upokojujúco. Coco de Mer totiž nie je všetko, čo park ponúka. Nezabudnite si vodu. Veľmi odporúčame limonádu z citrónovej trávy a domáci koláč v kaviarni v parku.

Praslin – coco de mer Autobusom sme sa vrátili späť, zamierili do supermarketu a kúpili si nápoje. Na obed nám zvyčajne stačili malé plnené taštičky so zeleninou, rybou alebo mäsom za 4 rupie, ktoré sme si podľa hladu kúpili 3 alebo 4 a vychutnali na pláži. Samozrejme, na izbe sme mali aj rýchlovarnú kanvicu a mohli sme si pripraviť kávu. Niekedy bola k dispozícii, prípadne sa dala lacno kúpiť v supermarkete. Deň sme pred večerou zavŕšili príjemne dlhým kúpaním v mori s výhľadom na ostrovy Chauve Souris, St. Pierre a Curieuse.

Nasledujúci deň patril Anse Lazio, pre nás najkrajšej pláži na Praslin. Ráno sme sa tam odviezli autobusom a potom sme vystúpili na kopec. V tieni to nebol žiadny problém. Ak sa však chcete dostať k moru, musíte opäť zísť dole, tentoraz na slnku, no vďaka výhľadu na more je to pôžitok. Anse Lazio je na Praslin skutočne povinnou zastávkou. Prešli sme až na vzdialenejší koniec a ja som sa tam šnorchloval. Hneď sa mi odmenou stali obrovské netopierovce, ktoré mi zaplnili celý záber fotoaparátu. Odradiť sa mnou nenechala ani morská korytnačka. S týmito zážitkami už cesta späť nebola až taká náročná.

Na ďalší deň sme sa vybrali na výlet za korytnačkami na Curieuse. Bolo to naozaj jedinečné, pretože zvieratá sa tam voľne pohybujú. Skutočným zážitkom bola aj prechádzka po drevených chodníkoch cez mangrovníky až na pláž, kde sa konalo grilovanie a odkiaľ bol výhľad na Praslin. Veľmi sme si pochutili aj na grilovaných rybách, kuracom mäse, mangovom šaláte a ďalších jedlách. Potom sme sa vybrali šnorchlovať k St. Pierre. Nebolo to také úspešné ako pri Anse Lazio, no ostrovček v pozadí bol na fotografovanie absolútnym hitom.

Útes St. Pierre pri pohľade z vody Nasledujúci deň sme sa vybrali k mólu, a tým aj do najväčšej obce. Krátko sme si ju prezreli a potom si ešte raz vychutnali naše lepšie hotelové ubytovanie. Na ďalší deň sme sa už vydali na La Digue. Trajektom to bola krátka cesta, iba 15 minút.

Ubytovali sme sa v Guesthouse Zerof. Jednoduché veľké izby bez balkóna vo vnútrozemí, pričom polpenzia tu bola naozaj cenovo výhodná a rozhodne ju môžeme odporučiť. Rodinný podnik pozostáva z penziónu, známej reštaurácie a supermarketu. Kreolské jedlo bolo skutočne vynikajúce a podávalo sa formou bufetu. Trikrát týždenne bol veľký bufet, a keď bolo hostí menej, servírovali naozaj dobré menu. Na La Digue bolo oveľa viac stánkov s jedlom so sebou, takže sa dalo stravovať aj samostatne. Bicykle však väčšinou nemajú svetlá a pouličné osvetlenie prakticky neexistuje, aspoň nie vo vnútrozemí. Preto si nezabudnite baterku alebo mobil s funkciou baterky. Mali sme chuť trochu sa hýbať, a tak sme sa vybrali na vyhliadku Belle Vue. Výstup bol poriadne namáhavý a spotený, preto ho odporúčame iba skoro ráno alebo po 17:00.

Odmenou nám bol nádherný západ slnka a niekoľko pekných fotografií kaloňov. Nasledujúce ráno sme sa na bicykloch vydali cez prístav pozdĺž severného pobrežia až k Anse Fourmis, kde sa už ďalej ísť nedalo. Cestou sme si robili krátke prestávky na plážach. Videli sme krásne, vodou vyhladené žulové skaly a zátoky. Trochu sme si zašnorchlovali a v malej reštaurácii si s výhľadom na more dali rybaciu polievku.

Na ďalší deň sme zamierili na Grand Anse a Petit Anse. Sú to naozaj úžasné pláže s jemným pieskom a silným príbojom, kde sa vždy dalo ukryť do tieňa stromov alebo žulových skál. Potom som hľadal cestu k Anse Cocos. Začína sa za barom a je pomerne dobre vyšliapaná. Samozrejme, nasleduje výstup cez útesy, našťastie v príjemnom tieni, a pláž je fantastická. Fotografoval som ju zo všetkých strán a potom som sa vrátil k manželke. Cestou sme ešte natrafili na jednu z tých veľkých mnohonôžok.

Na tretí deň sme sa odhodlali navštíviť Anse Source d’Argent. Najskôr nás nahnevalo vstupné vo výške SCR 100, ale úprimne, stojí to za to. Korytnačky sa, žiaľ, nepohybujú voľne, možno aj pre možné riziko nehôd s turistami. Park je celkom pekný, no pre nás bol druhoradý. Táto pláž bola zatiaľ najkrajšia, akú som videl. Našli sme si príjemnú žulovú skalu a ľahli si do tieňa. Urobili sme množstvo fotografií vedľa, pod aj na rôznych pôsobivých žulových skalách – jednoducho všetky tie typické zábery. Na ďalší deň sme sa tam vrátili. Bolo to naozaj skvelé. Od tretej návštevy vraj dokonca poskytujú zľavu. My sme však museli pokračovať ďalej. Pre nás je La Digue vďaka svojim plážam najkrajším ostrovom Seychel. Dúfame, že sme tu neboli naposledy. Vedeli by sme si predstaviť plavbu katamaránom a následný pobyt na La Digue.

Naša dovolenka sa však ešte nekončila. Čakali nás ďalšie 4 dni s prenajatým autom na Mahé, no svoj názor sme už mali jasný – videli sme raj.

Na Mahé sme sa ubytovali vo Villa Dorado pri Pointe au Sel, ktorá patrí k exkluzívnemu Crown Beach Hotel a ponúka ubytovanie za dobrú cenu. Samozrejme, mali sme polpenziu, ktorú sme si veľmi užili. Jedlá sa podávali v hoteli. Boli výborné a v okolí aj tak takmer neboli iné možnosti samostatného stravovania. Naša pani domáca nám ráno pripravovala skvelé raňajky s ovocným tanierom a omeletou.

Prevzatie auta prebehlo bez problémov. Dokonca som bez príplatku dostal vozidlo vyššej kategórie. Mal som však dojem, že to nebolo pre moju výšku, ale skôr preto, že sa chcel zbaviť starého črepu. Nám to však neprekážalo. Auto sme raz obišli, pretože škrabance a preliačiny boli na každom rohu aj boku. Motor však fungoval dobre. Pri jazde vľavo som sa s prevodovkou trochu trápil, ale Kia všetko zvládla. Keďže už spomínané autobusy a mnohé frajerské autá boli často širšie než vozovka, bol som napokon celkom rád, že naše auto nebolo úplne nové. Prenajať si auto sa dá, no jazdiť treba veľmi opatrne. Keď mi cesta pripadala príliš úzka, na nevôľu vodičov za mnou som zastavil a iniciatívu pri vyhýbaní prenechal protiidúcim autám.

Nebol som však jediný, kto do kopca spomaľoval premávku. Aj mnohí ďalší turisti jazdili skôr opatrne. Nepríjemné boli pôsobivé žulové skaly tesne pri ceste alebo mimoriadne hlboká priekopa na druhej strane. Často sa dalo pokračovať iba na 1. alebo 2. prevodovom stupni. Automatická prevodovka by bola vhodnejšia, no teraz už viem radiť ľavou rukou. Nevideli sme žiadne nehody, takže sa toho nebojte. Mahé má tiež čo ponúknuť. Nájdete tu horské priesmyky ako v Alpách aj krásnu prírodu a kto chce, môže sa vydať na pekné turistické chodníky. Aj hlavné mesto, najmä jeho trh, stojí za jedno dopoludnie. Z pekných pláží sme navštívili Anse Intendance a Anse Soleil, pričom Anse Soleil sa plážam na La Digue podobala najviac. Žiaľ, dostanete sa tam iba autom alebo sa môžete ubytovať priamo v skvelom hoteli na mieste. Na Seychelách sa nám naozaj veľmi páčilo.

Džungľa na Mahé Keďže sme v posledný deň odlietali až krátko pred polnocou, no izbu sme si nemohli rezervovať na dlhšie, ponúkli nám možnosť nechať si tam batožinu, využívať areál pri Villa Dorado a Crown Beach a na konci dňa sa aj osprchovať. Zdá sa, že to nie je vždy samozrejmosť, preto sa radšej informujte vopred. Možno to bolo aj preto, že iní hostia si pobyt rezervovali sami, zatiaľ čo my sme využili SeyVillas. Niekedy je dobré mať po svojom boku silného partnera, hoci tým nechceme robiť SeyVillas reklamu.

Užite si Seychely.
Christina a Ralf