Nádherných 17 dní na Seychelách

Po príjemnom priamom lete z Düsseldorfu viedla naša cesta najskôr na La Digue. Doprava a miestne služby spoločnosti Creole fungovali bezchybne. V každej etape cesty nás osobne privítali a poskytli nám potrebné informácie. Dokonca aj vodiči nám ukázali, kadiaľ sa dostaneme na recepciu a kde nájdeme personál, ak tam práve nikto nebude. Boli sme veľmi radi, že sme si túto službu rezervovali cez SeyVillas.

Týždeň na La Digue sme strávili v Pension Michel, ktorý nás veľmi milo prekvapil. Všetko je útulné a zariadené s láskou – každý deň nám po celej izbe rozmiestnili čerstvé kvety. Ráno sa podávajú starostlivo pripravené raňajky a večer vynikajúca kreolská večera – polpenziu tu môžeme odporučiť na 200 %.

Penzión nám počas pobytu za poplatok poskytol bicykle, takže sme sa hneď v prvý deň vybrali preskúmať sever ostrova. Onedlho sme narazili na našu prvú korytnačku, čo bol úžasný zážitok. Na severe sa pohybovalo len veľmi málo ľudí a pláže sme mali takmer iba pre seba.

Prvá korytnačka Na ďalší deň sme navštívili Anse Source d'Argent, ktorej krásu sme si, žiaľ, nedokázali vychutnať tak, ako by sme chceli. Skoro ráno tu budete ešte úplne sami a okolo 17:00 sa pláž opäť vyprázdni. Navyše je tu vtedy fantastické svetlo!

La Digue, Anse Source d’Argent Psy sa hrajú na pláži Anse Source d’Argent Vrátili sme sa sem aj v posledný deň – naším cieľom bolo dostať sa na Anse Marron na vlastnú päsť. Mali sme so sebou stručný opis trasy. Zvládli sme však iba polovicu cesty a keď sme nevedeli, ako pokračovať ďalej, otočili sme sa.

Nabudúce by sme si tu určite rezervovali výlet s Robertom Agnesom. Odporučiť môžeme aj jeho večeru pri západe slnka s grilovaním. Všetko je síce veľmi jednoduché, no jedlo chutí neuveriteľne dobre a Robert je zároveň skvelý zabávač.

Západ slnka na Anse La Reunion, La Digue Grilovanie pri západe slnka s Robertom Ďalším vrcholom bola Anse Cocos. Z Grand Anse sa sem dostanete pešo cez Petite Anse. Táto cesta rozhodne stojí za to, pretože ani tu nestretnete príliš veľa ľudí. Týždeň na La Digue ubehol ako voda a už sme pokračovali na Praslin.

Tu sme 11 dní bývali v apartmáne v Cote D'Or Chalets. Po príchode boli dámy trochu prekvapené a zrejme nás neočakávali. Napriek tomu sme rýchlo dostali rezervovaný apartmán a veľmi ochotne nám všetko vysvetlili. Poloha je výborná, za minútu ste na pláži (Anse Volbert (Cote d'Or)) a v bezprostrednej blízkosti sa nachádzajú aj supermarkety a ďalšie služby.

Praslin, Anse Cote D´Or Tunajšie raňajky, žiaľ, nemôžeme odporučiť. Všetko bolo pripravené bez väčšej starostlivosti a croissanty boli väčšinou presne porátané, prípadne ich nebolo dosť pre všetkých hostí. Keď sme sa na ne opýtali, personál reagoval skôr podráždene a celkovo tu ústretovosť nebola samozrejmosťou. Boli sme radi, že sme si neobjednali polpenziu. Večer sme si kupovali jedlo v stánkoch s občerstvením – bola to veľmi chutná a cenovo výhodná alternatíva. Kreolskú kuchyňu sme si jednoducho zamilovali!

Vopred sme si neprenajali auto, pretože sme počuli, že autobusová doprava je lacná. Naša prvá cesta autobusom smerovala na Anse Lazio. Od autobusovej zastávky vás ešte čaká pekná túra na pláž – a musíme povedať, že vôbec nie je jednoduchá! Treba vystúpiť na dva VEĽMI strmé kopce, kým sa dostanete na pláž – ale stojí to za to! Už niekoľko metrov pred ňou sme počuli burácanie vĺn a samotná pláž je skutočne nádherná. Keďže pri vysokých vlnách nevstupujem do vody, prešli sme až na koniec pláže. Pri Honesty Bare sa nachádza malý krásny úsek, kde vlny dopadajú na pobrežie o niečo miernejšie. Dá sa tu aj výborne šnorchlovať. Pláž sa nám zapáčila natoľko, že sme sa na ňu autobusom niekoľkokrát vrátili.

A keďže sa nám cestovanie autobusom tak páčilo, rozhodli sme sa, že si auto vôbec neprenajmeme. Bolo skvelé pohybovať sa medzi miestnymi, ale aj spoznať množstvo Nemcov a ďalších turistov a vymieňať si s nimi skúsenosti. Bol to naozaj pekný zážitok. Ani nabudúce by sme si auto nepožičali.

V objavovaní sme pokračovali autobusom – cieľom bol Fond Ferdinand. Za približne 8 € tu získate sprievodcu a prehliadku v malej skupine. Najlepšie je prísť okolo 9:00. Prehliadka bola veľmi zaujímavá a pre nás predstavovala dobrú alternatívu k Vallée de Mai.

Praslin, Fond Ferdinand Na našom zozname bol, samozrejme, aj výlet na Curieuse spojený so šnorchlovaním. Na Cote D’Or vás prakticky každý deň oslovia miestni a ponúknu vám podobný výlet loďou. Nám však nepripadali veľmi dôveryhodní, hoci si u nich rezervovalo výlet aj veľa turistov a pravdepodobne všetko prebehlo bez problémov. V prvý deň na Prasline sme spoznali Georgieho. Na Cote D’Or má malý nenápadný stánok s ovocím, zrejme jediný svojho druhu, a ponúka aj takéto výlety.

Selfie s Georgie z Cote D´Or Nakoniec sme získali lodný taxík za bezkonkurenčnú cenu a kapitán, Georgieho bratranec, sa úplne prispôsobil našim želaniam a odviezol nás. Sme veľmi vďační, že sme ho spoznali – nejde mu iba o peniaze, ale rád približuje turistom Seychely a je nesmierne štedrý. Výlet na Curieuse bol nezabudnuteľný – tieto obrovské korytnačky jednoducho musíte vidieť a pohladkať! Je to zážitok na celý život!

Obrovské korytnačky na Curieuse Obrie korytnačky na Curieuse Ďalším miestom, ktoré by ste mali navštíviť, je Anse Georgette. Deň vopred treba zavolať do Lemuria Resort a nahlásiť svoju návštevu – potom by vám vstup mali bez problémov povoliť. Cesta autobusom sem, žiaľ, trvala o niečo dlhšie, no aspoň sme videli aj druhú stranu ostrova. Po príjemnej prechádzke od autobusovej zastávky na pláž sme mali jasno: je to najkrajšia pláž Praslinu! Môžete tu urobiť úžasné fotografie ako z pohľadnice.

Praslin, Anse Georgette Praslin, Anse Georgette Keďže aj tu boli vlny veľmi vysoké a aj tak sme plánovali prejsť pešo z Anse Lazio na Anse Georgette, spontánne sme sa rozhodli absolvovať trasu opačným smerom. Z Anse Georgette je najskôr vyznačený chodník k Mont Plaisir, ktorý by mal následne viesť na Anse Lazio. Tak sme sa vydali na cestu… Po krátkom čase sme dorazili na krásnu vyhliadku so skvelou hojdačkou a ten pohľad bol jednoducho na nezaplatenie. Cesta sa však ku koncu na poludňajšom slnku ukázala ako veľmi namáhavá – túru si určite naplánujte na dopoludnie – a preto sme sa na Anse Lazio nedostali. Bolo by potrebné opustiť vyznačenú trasu a pokračovať iným chodníkom. Skúsili sme to, no napokon sme si neboli istí, a tak sme sa vrátili na značenú cestu. Naša túra sa skončila na autobusovej zastávke pred Lemuria Resort, odkiaľ sme sa autobusom vrátili na Cote D’Or.

Toto boli hlavné vrcholy našej dovolenky. SeyVillas, Creole a Pension Michel môžeme odporučiť na 200 % a už to aj robíme ;) Veľká vďaka patrí pani Flamingovej za skvelé poradenstvo a hladký, bezstarostný priebeh celej cesty! Už teraz sa tešíme nabudúce!