Rodinný denník
Prvý deň
S manželkou a našimi dvoma synmi vo veku 6 a 8 rokov pristávame na Seychelách o 8:00 ráno, unavení z dlhej cesty, no nedočkaví, kedy sa ponoríme do nádherných vôd Indického oceánu.
Leteli sme so spoločnosťou Etihad z Benátok s medzipristátím v Abú Zabí, kde sme, žiaľ, čakali 6 hodín. Cesta prebehla bez akýchkoľvek problémov.
Efektívna autopožičovňa na letisku pri Victorii nám rýchlo odovzdáva malé auto, prakticky nový Hyundai i10, ktorým sa presúvame do nášho ubytovania La Fontaine Holiday Apartments and Villas neďaleko Beau Vallon.
Apartmán je priestranný, pekný a čistý a stará sa oň veľmi milý a ochotný personál. Nechávame si tu batožinu a rozhodujeme sa, že prvý deň strávime pokojne. Po dvoch minútach jazdy autom sme na pláži Beau Vallon. Hoci ide o najnavštevovanejšiu pláž na Seychelách a navyše je nedeľa, prostredie je stále čarovné a vďaka miestnym obyvateľom pôsobí veľmi živo a autenticky.
Druhý deň
Sadáme do auta a vyrážame na západné pobrežie smerom k Baie Ternay. Vnútrozemie medzi Victoriou a Port Glaud je záplavou hustej tropickej vegetácie, zatiaľ čo pobrežná cesta z Port Glaud do Baie Ternay ponúka jeden pôvabný výhľad za druhým na široké, takmer ľudoprázdne pláže, čomu napomáha aj ranný odliv.
Do Baie Ternay sa dostaneme pešo po asfaltovom chodníku lemovanom kolóniami krabov, čo je „zábavné“ pre dospelých aj deti. Zátoka ponúka možnosť šnorchlovať aj s deťmi. Mimoriadnym zážitkom je pozorovanie rají, rýb vyskakujúcich z vody a „tancujúcich“ húfov malých rybiek.
Na obed si dávame rybu v celkom slušnom stánku s jedlom so sebou pri ceste (SCR 360, teda približne 22,50 € pre štyroch) a popoludnie trávime šnorchlovaním a hrami vo vlnách na Anse Louis.
Tretí deň
Autom objavujeme pobrežie severne od Beau Vallon až po Northeast Point. Cesta vedie popri mori a ako zvyčajne je na nej len slabá premávka. Rozhodujeme sa ísť pomaly, so stiahnutými oknami, a vychutnávať si krásu okolitej prírody.
Na ranné kúpanie si potom vyberáme takmer ľudoprázdnu pláž Glacis Beach a s veľkou radosťou zisťujeme, že sme natrafili na vynikajúce miesto na šnorchlovanie. Skaly a koraly vytvárajú ideálne podmienky pre typické pestrofarebné útesové ryby, ktorých je tu veľa a niektoré dosahujú aj úctyhodnú veľkosť.
Na obed si v Glacis kupujeme mäso so sebou (SCR 290, teda približne 18 € pre štyroch) a popoludnie trávime hrami vo vlnách na Beau Vallon.
Štvrtý deň
Autom prechádzame celé východné pobrežie a užívame si každodenné ranné divadlo odlivu, keď sú pláže širšie a more pokojnejšie. Smerujeme na Anse Takamaka, ktorú možno opísať jediným slovom: dokonalá.
Nechýba šnorchlovanie s deťmi, ktoré striedame s dlhou prechádzkou až ku granitovým skalám lemujúcim severný okraj pláže. Plávanie s rajami len pár krokov od brehu je prekvapujúcim zážitkom.
Obed v stánku s jedlom so sebou v Takamaka je chutný, no drahší, než je bežné, najmä keď si všimneme, že Seychelčania platia o 40 % menej. Zjeme si ho na neďalekej Anse Soleil, ktorá je veľmi pekná, no predchádzajúcej pláži sa nevyrovná.
Piaty deň
Počas čakania na lietadlo, ktoré nás má o 16:35 odviezť na Praslin, sa rozhodujeme navštíviť Victoriu. Hlavné mesto je malé, no pulzujúce. Navštevujeme krytú tržnicu na Market Street, kde nás tak ako na každom poriadnom trhu zaujme krik predajcov, farby ovocia a ponúkaného oblečenia, no predovšetkým vône a pachy, najmä rýb a korenín.
Pokračujeme prechádzkou po hlavných uliciach mesta, no čoskoro nás premôže hlad a horúčava, a tak sa takmer náhodou uchýlime do malej talianskej reštaurácie „Taste of Italy“ na Market Street. Hoci vždy uprednostňujeme miestnu kuchyňu, musím priznať, že špagety s tuniakom aj pizza Margherita boli výborné (približne 30 € pre štyroch).
Popoludňajšie vrátenie auta na letisku prebehne bez komplikácií. Potom čakáme na náš let, ktorý odlieta s približne 30-minútovým meškaním. Let malým vrtuľovým lietadlom s 21 miestami treba zažiť. Deti z neho budú nadšené a ani dospelí nebudú ľutovať, že necestovali loďou, pretože oceán nevyzerá, že by sľuboval idylickú plavbu.
Na Praslin nás presne načas čaká malé auto Kia Picanto, ktorým sa približne za 30 minút dostávame do Sea View Lodge na opačnej strane ostrova, pri Anse Possession.
Apartmán je očarujúci a presne taký, ako sme očakávali. Objednať si ešte z Talianska večeru v Sea View Lodge práve na deň presunu sa ukázalo ako vynikajúce rozhodnutie. Typickú kreolskú večeru s rybou pre dospelých a kuracím mäsom pre deti nám priniesli priamo na terasu našej vilky, približne 15 metrov od pláže. Porcie boli také bohaté, že sme z nich obedovali aj nasledujúci deň! A ako sladkú bodku nám priniesli štyri poriadne zmrzlinové poháre.
Až posledný deň zisťujeme, že nás večera stála 100 €. Nie je to prehnaná suma, ale neočakávali sme ju, pretože v našom sprievodcovi sa uvádzala cena 15 € na osobu.
Šiesty deň
Sadáme do auta a vyrážame na Anse Lazio. Pláž je nádherná a šnorchlovanie pri skalách ohraničujúcich zátoku úžasné. Najpríjemnejšia je v skorých ranných hodinách, skôr než začne pribúdať turistov.
Obedujeme v našom apartmáne vzdialenom len niekoľko kilometrov od Anse Lazio. Potom sa ideme zorientovať do prístavu Baie Sainte Anne, aby sme zistili časy odchodov a ceny lodí na La Digue. Zvyšok popoludnia trávime na Anse Possession prechádzkami po pláži a kúpaním v teplej, pokojnej vode.
Siedmy deň
Keďže je veľmi zamračené, namiesto cesty na La Digue sa rozhodujeme preskúmať Vallée de Mai. Vyberáme si komentovanú prehliadku v taliančine (10 € na osobu, deti zdarma, trvanie takmer 2 hodiny), ktorá nám veľmi pomáha porozumieť flóre, faune a histórii parku. Sprievodca Vincenzo je mimoriadne kompetentný a deti sa veľa dozvedia o prírode ostrovov a zároveň sa zabavia. Po komentovanej prehliadke sa možno po parku túlať aj samostatne, už však vyzbrojení získanými poznatkami. My sa rozhodujeme park opustiť a dať si obed z vlastných zásob na Anse Consolation.
Potom pokračujeme autom v objavovaní južného pobrežia až po Anse Citron, kde sa rozhodujeme prejsť po pláži. Priechody medzi granitovými skalami lemujúcimi pláž sú zábavné, hoci stretnutie s veľkým krabom naše deti trochu vystraší.
Deň zakončujeme na Anse Volbert (Cote d'Or), ktorá je so svojou tyrkysovou vodou očarujúca aj pod zamračenou oblohou. Tu si s miestnymi chlapcami dohadujeme (rovnako ako väčšina turistov) výlet loďou na nasledujúci deň na Curieuse Island a St. Pierre Islet vrátane obeda (spolu 110 € pre 2 dospelých a 2 deti). Večer a noc sú daždivé.
Ôsmy deň
Ranný dážď spôsobí, že vyrážame s 30-minútovým oneskorením. Okolo 10:00 teda vyplávame z Anse Volbert smerom na Curieuse Island.
Prvou zastávkou výletu je chovná stanica korytnačiek, kde nie sú k dispozícii prehliadky so sprievodcom, a tak sa po areáli pohybujeme voľne. Stretnutie s týmito obrovskými plazmi bolo skutočne vzrušujúce pre dospelých aj deti: máme tú česť stáť zoči-voči majestátnym a mierumilovným pravekým tvorom, pradávnym a jedinečným.
Po tom, ako sme boli svedkami párenia a „zachránili“ obrovskú korytnačku, ktorá sa prevrátila na pancier, sa opäť ukáže slnko a my sa vydávame na niečo vyše hodinovú túru chodníkom vedúcim k Anse José, kde nás čaká obed z grilu. Prechádzka je veľmi príjemná: vedie divokou pobrežnou oblasťou s hustými mangrovníkmi, ktorú obýva množstvo krabov a pustovníčkov najrôznejších veľkostí. Máme vzácnu príležitosť zostať osamote uprostred (takmer) nedotknutej prírody.
Obed z grilu je výborný a bohatý, potom si oddýchneme na pláži (konečne pod slnkom) a následne sa vydáme šnorchlovať pri St. Pierre Islet. Šnorchlovanie nie je ničím výnimočné a more je mierne rozbúrené; okrem typických útesových rýb stretávame aj dve veľké netopierovce, ktoré sa zdržiavajú pod loďou.
Výlet bol celkovo naozaj príjemný, k čomu prispelo aj pomerne priaznivé počasie… najmä vzhľadom na to, ako vyzeralo ráno. Celej rodine sa páčila predovšetkým prechádzka pozdĺž pobrežia. Večer a noc sú daždivé.
Deviaty deň
Po dobrej skúsenosti z predchádzajúceho dňa sa opäť obraciame na tých istých miestnych chlapcov z Anse Volbert a dohadujeme si plavbu loďou spolu s prenájmom bicyklov na La Digue (spolu 100 € pre 2 dospelých a 2 deti; cena nezahŕňa obed, preto sa rozhodneme vziať si z domu obložené pečivo).
Pred odchodom sme na pláži Anse Volbert svedkami niekoľkých sporov medzi miestnymi organizátormi výletov: zjavne majú organizačné problémy a nezhody pri prideľovaní lodí. Ako sa dalo čakať, o pár minút sa ocitáme ako „priveľa turistov na príliš malej lodi“ uprostred rozbúreného oceánu na ceste k La Digue.
V polovici plavby prestane fungovať jeden z dvoch motorov (každý s výkonom 100 kW). Náš „kapitán“ dočasne prenechá riadenie jednému z turistov na palube (!?!) a ide na kormu, aby sa pokúsil nefunkčný motor ručne naštartovať. V istej chvíli vypne aj jediný zostávajúci motor a my sa opäť ocitáme ako „priveľa turistov na príliš malej lodi“, tentoraz nehybne stojacej uprostred rozbúreného oceánu. Po niekoľkých nekonečných minútach napätia a opakovaných pokusoch o naštartovanie sa pokazený motor znovu rozbehne a následne zapnú aj motor, ktorý bol dočasne vypnutý. Pokračujeme teda smerom k La Digue, kam prichádzame približne 25 minút po odchode z Praslin.
Na La Digue odovzdá „kapitán“ našej lode príslušnú časť peňazí požičovni bicyklov, kde nám ihneď ponúknu široký výber značne opotrebovaných a polorozpadnutých bicyklov, ktoré však na preskúmanie ostrova postačujú. Turisti, ktorí sa s nami plavili loďou a celú sumu (miesto na lodi + bicykel) zaplatili organizátorovi na Praslin, však museli na La Digue na svoje veľké rozčarovanie zaplatiť za prenájom bicyklov znova (SCR 100 za bicykel).
Na ostrove sa rozhodneme nikam neponáhľať a užívame si jazdu na bicykloch pokojnými uličkami La Passe a cez areál Union Estate až k legendárnej pláži Anse Source d'Argent. Je nám tu tak dobre, že sa rozhodneme zostať celý deň. Uvedomujeme si síce, že sme nevideli zvyšok ostrova, no sme spokojní a oddýchnutí uprostred nádhernej scenérie skál, vegetácie a mora, ktorá sa pred nami rozprestiera.
O 17:30 sa v prístave La Passe s približne 30-minútovým oneskorením opäť stretávame s našou loďou, tentoraz s novou posádkou. Tvoria ju 2 skúsenejší ľudia, ktorí nás ubezpečujú, že motor opravili. Až na improvizované dopĺňanie benzínu uprostred mora je spiatočná plavba menej komplikovaná než cesta tam… takmer príjemná. Pri spätnom pohľade by bola plavba s oficiálnymi spoločnosťami odchádzajúcimi z Baie Sainte Anne možno drahšia a určite menej dobrodružná, ale zároveň pohodlnejšia.
Desiaty a jedenásty deň
Po dvoch dňoch výletov loďou si doprajeme dva dni pri mori na Praslin, kým príde obávaný deň odchodu do Talianska.
Ráno sa pokúsime vyraziť na Anse Lazio, ktorá sa v našom súkromnom rebríčku umiestnila medzi tromi najkrajšími plážami tejto dovolenky spolu s Anse Takamaka (tou na Mahé) a Anse Source d’Argent (na La Digue). Žiaľ, vlny na Anse Lazio sú pomerne vysoké, takže vstup do vody je náročný aj pre dospelých a na pláži zostáva len veľmi málo suchého miesta.
Preto sa presúvame na neďalekú Anse Takamaka. Pláž chránia skalné útvary, ktoré pri brehu vytvárajú malé ostrovčeky. Dá sa k nim dostať pešo cez vodu a deti ich môžu s nadšením objavovať. Počas šnorchlovania tu navyše zazrieme ropušnicu.Popoludní je more o niečo pokojnejšie, a tak sa rozhodneme vrátiť na Anse Lazio a niekoľko hodín sa hrať v mohutných vlnách. Na večeru si dáme pizzu (celkom dobrú) v Gelateria De Luca na Anse Volbert.
Posledný deň dovolenky opäť trávime na Anse Lazio. Vlny sú menšie než predchádzajúci deň, a teda ešte zábavnejšie. Škoda len, že voda je pre vlny zakalená, pretože šnorchlovanie medzi skalami na Anse Lazio by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Dáme si dobrý obed v plážovej reštaurácii „Le Chevalier“ (v tej západnejšej, ktorá je najďalej od parkoviska) a večeru v našom apartmáne.
Dvanásty deň
Vyjdeme k lokalite Zimbabwe, aby sme sa s ostrovom rozlúčili pohľadom z výšky, a potom nás čaká posledná cesta autom smerom na letisko.
Pri vrátení auta si autopožičovňa Bliss Car Hire pokazí povesť tým, že od nás žiada SCR 500 (približne 30 €) za údajne nevyhnutné mimoriadne čistenie interiéru vozidla od piesku. Vnútri pritom bolo piesku naozaj málo (ako dôkaz sme si urobili fotografie), a tak približne 10 minút „predstierame“ hádku. Napokon im dáme SCR 300 so sľubom, že ich poriadne skritizujeme v internetových recenziách… a presne to teraz robíme.
Napokon nás v ten istý deň čakajú tri lety: Praslin–Mahé, Mahé–Abú Zabí a Abú Zabí–Benátky. Je to dlhá cesta, ktorej jediným problémom je vedomie, že sa skončila dovolenka, na ktorú len tak ľahko nezabudneme.