Seychely: pre nás iný svet

Zavčas rána sa vznášame nad zelenými ostrovmi, ktoré sa vynárajú z nekonečného mora, a pristávame na Mahé, veľmi blízko pri vode. Odbavenie prebieha bez komplikácií a vonku nás, ako neskôr ešte mnohokrát, obkľúčia početní taxikári. Nemáme veľa batožiny a rozhodli sme sa využívať bežné verejné autobusy (30 centov za jednu cestu bez ohľadu na vzdialenosť), čo nám napokon funguje počas celej dovolenky. Iba raz nás vodič nechce vziať, pretože máme podľa neho priveľa batožiny – autobusy bývajú niekedy veľmi plné. Nakoniec sa však odvezieme a miestni cestujúci sú veľmi ochotní. Človek tak získa aj bezprostredný dojem zo života obyvateľov, keďže autobusom tu cestuje každý (okrem La Digue), no bez cestovného poriadku… Pokiaľ ide o bezpečnosť, treba pristúpiť na niekoľko kompromisov: autobusy skrátka jazdia (a to predsa stačí, nie?), niektoré cesty sú úzke a kľukaté a nejeden vodič má veľmi športový štýl jazdy.

Letisko na Mahé Grand Anse Grand Anse Hlavné mesto Victoria je pre nás sklamaním. Pri prechádzke nenájdeme ani jednu pamiatku, ktorá by podľa nás stála za pozornosť. Na križovatke stojí malá hodinová veža, kostoly nie sú ničím výnimočné, je tu hinduistický chrám a neveľmi lákavé múzeum, ktoré má už podľa vonkajšieho vzhľadu svoje najlepšie časy dávno za sebou. Oveľa zaujímavejšie je to, čo tu ponúka príroda. Zájdeme preto na trh, kde spoznávame nové, neznáme ovocie, prehrabávame sa v množstve korenín a môžeme si kúpiť skutočne čerstvé ryby. Tie mimochodom často ponúkajú drobní rybári priamo pri ceste za smiešne nízke ceny, no pre dvojicu ubytovanú v dovolenkovom bungalove bývajú väčšinou jednoducho priveľké.
Každému, koho zaujíma jedinečná flóra, sa oplatí navštíviť pekne udržiavanú botanickú záhradu. Ak ste zdatní chodci, ľahko sa sem dostanete z centra mesta smerom k letisku. Stretnete tu obrovské slimáky, korytnačky, stromy žijúce zo vzdušných koreňov a najrôznejšie druhy paliem. Keď sa pozriete na oblohu, najmä za večerného súmraku, uvidíte aj v Európe neznáme kalone – podľa siluety si spočiatku myslíme, že sú to netopiere.

Počas dovolenky sa rýchlymi trajektmi presúvame na ostrovy La Digue a Praslin, kde začiatkom júna strávime 10 dní ničím nerušeného oddychu.
Trajekt na La Digue Keďže sme prvýkrát v blízkosti rovníka, musíme si zvyknúť na veľmi krátke dni – o 19:00 je už tma! –, kratučký súmrak, stále rovnaké teplo a pre tých, ktorých to zaujíma, aj na inú hviezdnu oblohu. Keďže zostáva teplo aj počas krátkych prehánok, napriek všetkej snahe máme v kufri stále priveľa oblečenia a pokojne sme si mohli odpustiť aj druhý pár topánok.
Týždeň na La Digue – aký zážitok! Každý deň objavujeme novú pláž. K mnohým sa dá dostať na bicykli, no skutočným dobrodružstvom je putovanie tropickým pralesom po sotva označených chodníkoch. Takto nachádzame aj osamelé zátoky, kde pravidlá obliekania strácajú zmysel. Treba priznať, že ako Rakúšania sme na turistické chodníky zvyknutí, no horúčava a teplo nás vyčerpávajú viac než prevýšenie. Veľmi nám však pomáha vedomie, že tu nežijú žiadne jedovaté živočíchy a nerastú jedovaté rastliny!

Príroda na La Digue Turistika na La Digue Kde inde ešte nájdete taký jemný biely piesok, teplú tyrkysovú vodu a všade navôkol divoké, krásne žulové útvary? A o tom, ktorá pláž je krajšia, by sa dalo dlho diskutovať! Naše deti, ktoré s nadšením zbierajú mušle, by tu však boli trochu sklamané, pretože ani my takmer žiadne nenachádzame. Keďže rád dlho a poriadne plávam, tiež si celkom neprídem na svoje: tam, kde pobrežie nechráni útes, bývajú vlny často veľmi vysoké. Nechať sa nimi unášať a obmývať je však nekonečná zábava (bežné upozornenia na prúdy pri väčších plážach na juhu môžu skúsení plavci brať pokojne), škoda len, že nemáme dosku na vlny! Tu na La Digue doslova zakopávame o banány, všade ležia kokosové orechy, pomaranče, citróny, papáje a avokáda – je to jedna veľká záhrada, v ktorej po celý rok všetko rastie a dozrieva. V prírode tak možno vidieť a objavovať množstvo nezvyčajných vecí!

Anse Marron Banány pri Belle Vue Začiatkom júna sme zrejme natrafili na mimosezónne obdobie. Ubytovania nie sú ani zďaleka plne obsadené, takže pláže sú na naše pomery prázdne a reštaurácie takmer bez hostí dokonca aj večer – možno práve toto treba mať rád. Nám pokojnejší život vyhovuje, nikde tu necítiť zhon, Kreoli sú priateľskí a vždy, keď je to potrebné, ochotne pomôžu. Ak poznáte iné krajiny subsaharskej Afriky, kde si naozaj musíte dávať pozor na majetok aj vlastný život, prekvapí vás, aké pokojné je to tu.

La Digue zapĺňajú stovky cyklistov, pretože na bicykli sa tu presúva každý. Mimochodom, funkčné svetlo má iba každý desiaty bicykel a ani jeho celkový stav nie vždy zodpovedá tomu, na čo sme zvyknutí. Tento cyklistický ostrov má však úplne osobitú atmosféru! Volské povozy už takmer patria do rozprávok a po ostrove jazdí aj niekoľko áut a malých hotelových autobusov, v skutočnosti však La Digue patrí chodcom a cyklistom. A čo ubytovanie? Zrejme sa tu nájde niečo pre každého, no jednoznačne prevládajú početné bungalovy, ktoré pribúdajú ako na bežiacom páse. Ubytovali sme sa v Villa Anse Source d'Argent, vo veľkom bungalove na juhu ostrova. O štyri tunajšie bungalovy sa milo stará Lina, ktorá udržiava dom v poriadku, pripravuje raňajky a dokáže odpovedať na všetky otázky, ktoré vám napadnú. Televízor ponúka iba jeden kreolský kanál, takže nás zbavuje aj tohto pokušenia.

Dni na La Digue utečú až prirýchlo a niekoľko ďalších strávime na Praslin. Vybrali sme si už trochu starší, ale príjemne spravovaný Le Relax Beach Resort priamo na pláži na západnom pobreží, pretože v tomto ročnom období sa tu očakáva menej vĺn. Možno je to pravda, celé západné pobrežie však nie je biele, ale zelené, pretože ho pokrývajú naplavené rastliny (zrejme sem treba prísť skôr v októbri alebo novembri!). Zástupy turistov preto každý deň utekajú autobusmi a autami na pláže východného pobrežia, čo vzhľadom na krátke vzdialenosti nie je problém. Pravdepodobne len vďaka tomu sa dostaneme aj na Anse Lazio na severe ostrova – a tá je zo všetkých najkrajšia!

Anse Lazio Pláž ako z obrázkovej knihy leží v nie príliš veľkej zátoke a vlny sú tu minimálne, takže sa vo vode čľapká každý. Práve preto sem priplávajú aj plachetné katamarány, ktoré sú na Seychelách bežné, a zrazu stretávame veľa turistov.

Predajný stánok na Praslin Rastlina na Praslin Krab Trajekt z Praslinu A ani slovo o storočných korytnačkách, ktoré sa povaľujú tu i tam pri cestách a v záhradách? Ani slovo o Coco de Mer, ktorému sme doma dali trochu neslušné pomenovanie? Ani slovo o dobrom jedle? Nuž, o tom všetkom si môžete prečítať kdekoľvek inde.
Dni ubehnú prirýchlo a my sa opäť vydávame domov. Znova sa čudujeme nad letiskom, ktoré nemá ani uzavretú odbavovaciu halu, nad lietadlom do Európy, ktoré je poloprázdne a umožňuje pohodlne si ľahnúť, aj nad svetom, ktorý napriek prenikaniu mobilných telefónov, televízorov a ďalších moderných vymožeností stále funguje trochu inak.