Ostrovný raj v Indickom oceáne

29. september 2018 sa mal stať jedným z krásnych dní nášho roka. Práve v ten deň sme totiž odštartovali smerom na juhovýchod, k Seychelám. My, to je harmonická trojčlenná rodina so synom.

Keďže sme už na jar toho roku cestovali po juhu Thajska, dúfali sme, že táto dovolenka prekoná naše posledné zážitky a že napriek možno trochu podobnej scenérii získame na mieste množstvo nových dojmov. Z berlínskeho letiska Tegel sme najskôr leteli do Londýna, odkiaľ nasledoval celkom pohodový let s British Airways do Victorie. Rovnako ako značná časť turistov sme sa po transfere autom do prístavu vydali priamo na Praslin.

Praslin

Plavbu by asi najpresnejšie vystihlo slovo búrlivá. Keď sme dorazili do cieľa, zelenkastá farba našich tvárí nebola ani zďaleka jedinou výraznou farbou. Práve naopak, klenot Praslin nás privítal v celej svojej nádhere začínajúceho leta. Vyzdvihol nás priateľský miestny obyvateľ a my sme sa po prvý z mnohých razov previezli naprieč ostrovom, pričom sme obdivovali jeho skutočne pôsobivú flóru. Po mnohých serpentínach sme dorazili do nášho ubytovania na nasledujúce štyri noci, do Ocean Jewels Resort pri Grand Anse. Pre sezónny výskyt morskej trávy sa síce nedalo kúpať v mori, no krásny výhľad cez našu súkromnú záhradu s ležadlami a prístupom na pláž až k Indickému oceánu, ktorý sa nachádzal len približne 20 metrov od dverí našej terasy (bývali sme vo veľkej vile v prvom rade), nám to vo veľkej miere vynahradil. Dvojpodlažná vila bola pre nás troch vlastne až priveľká, no v jej priestranných interiéroch s kuchyňou, tromi kúpeľňami, obývacou izbou a jedálenskou časťou sme strávili príjemný a pohodový čas. Veľkú zásluhu na tom mal aj mimoriadne priateľský tím na čele s manažérom Paulom, ktorý nám poskytol mnoho dobrých tipov na výlety.

Jeden z jeho tipov nás hneď v prvý deň zaviedol na Anse Lazio. Vyrazili sme tam prenajatým autom. Cesty na Praslin síce samy osebe nemajú zlú kvalitu, no miestami vedú do mimoriadne strmých stúpaní (objavili sme dokonca 30 (!) %) a ešte ostrejších serpentín. Malé auto, ako bola naša Kia Picanto, malo síce občas problém na najstrmších svahoch, no celkovo bolo úplne postačujúce a spoľahlivé. Na takom malom ostrove vás napokon žiadne dlhé jazdy nečakajú. Tieto presuny nás veľmi bavili a vďaka nim sme urobili aj niekoľko skvelých objavov.

Po príchode na Lazio sme si najskôr vychutnávali slnečné počasie, ktoré sme po náročnej ceste naozaj potrebovali, a to aj napriek rekordne teplému letu v Nemecku. Keď sme si dostatočne oddýchli, v nádhernom mori sme vyskúšali našu novú GoPro a užívali si príjemne teplú vodu. Na rozdiel od mnohých iných seychelských pláží sa tu dalo vojsť do vody bez toho, aby sme narazili na ostré kamene. Aj náš dron vytvoril niekoľko vynikajúcich záberov. Myslím si, že každému návštevníkovi môžeme odporučiť, aby sa pozrel do susednej zátoky naľavo, ku ktorej sa dá dôjsť pešo. S trochou šťastia tam budete takmer sami, hoci ani samotná pláž rozhodne nebýva preplnená.

Anse Lazio Cestou späť sme sa ešte zastavili na vyhliadke Zimbabwe, ktorú však pokojne môžete vynechať. Po kľukatej ceste totiž hore narazíte na uzavretý priestor a výhľad na dažďový prales nie je natoľko výnimočný, aby sa tam oplatilo cestovať.

Dňa 2. 10. sme navštívili ďalšiu rozprávkovú pláž, Anse Georgette, ktorá sa takisto nachádza na severe Praslin. Na vstup potrebujete povolenie vybavené vopred, pretože hotel, ktorému plážová oblasť patrí, nechce priveľa návštevníkov. Pláž zasadená medzi skalami bola preto takmer prázdna a predovšetkým ako z pohľadnice, len ešte krajšia.

Anse Georgette Po čase sme však zatúžili aj po troche zmeny, a tak sme opustili útulnú pláž a podobne ako voda z neďalekého vodopádu sme sa vrhli do Vallée de Mai, a teda priamo do dobrodružstva. Napokon to síce nebolo až také dobrodružné, ako sme dúfali, no rozhodne to malo svoje čaro. Do parku sme sa vydali so sprievodcom, ktorý bol viac či menej fundovaný, ale veľmi priateľský. Živočíšna ríša tu nebola práve mimoriadne pestrá. Videli sme iba jedného hada, gekóny a v diaľke čierne papagáje. Čomu sa však nedalo vyhnúť, bola palma Coco de Mer spolu s jej semenami a plodmi. Bezpochyby pôsobivé, no po čase nás prestalo baviť neustále počúvať, ako sa rozlišujú samčie a samičie stromy. Aj veľký okruh, ktorý sme absolvovali bez sprievodcu, síce viedol krásnym dažďovým pralesom, no bez výnimočných miest. Celkovo návšteva za tie peniaze nebola práve najvýhodnejšia, ale ani vyslovene sklamaním. Dažďového pralesa napokon na Seychelách uvidíte ešte dosť.

Vallée de Mai Aby sme tento skvelý deň aj pobyt na ostrove náležite zavŕšili, rozhodli sme sa ešte pre krátku cestu po juhu. Nájdete tam mnoho pôsobivých ciest a malebných zátok, pričom každá z nich stojí za krátku zastávku. Väčšinou sa navyše nachádzajú veľmi blízko cesty.

Na 3. 10. sme si naplánovali výlet, ktorý nám takisto odporučil miestny prenajímateľ dobre poznajúci ostrov. Na jeho radu sme si v Sagittarius Boat Excursions neďaleko hotela Paradise Sun, na ktorého parkovisku sa mimochodom dá veľmi dobre zaparkovať, rezervovali transfer na ostrovček Curieuse a späť. Rozhodne to bola dobrá voľba. Malým člnom nás dopravili do cieľa za menej než štvrťhodinu. Naše očakávania boli približne také veľké ako prvé tvory, na ktoré sme na ostrove narazili. Impozantné korytnačky obrovské sa postarali o to, že sme už po niekoľkých sekundách vedeli, že návšteva bola správnym rozhodnutím. Tieto tvory boli rovnako pôsobivé ako nenásytné, takže sme často museli trhať nové listy, ktorými sme plazy kŕmili. Samozrejme, fotografovali sme rovnako usilovne, ako zvieratá hltali svoju zelenú potravu. Jeden naozaj dobrý tip na záber so vztýčenou korytnačkou znie: poškrabkajte ju na krku. Bude si myslieť, že jej odstraňujete parazity, a natiahne hlavu smerom k oblohe, aby ste pokračovali. Takto nie je vôbec ťažké urobiť skvelú fotografiu s plazom z úrovne jeho očí.

Na Curieuse Po dlhom čase strávenom s našimi novými zvieracími priateľmi sme sa rozhodli absolvovať povinnú túru naprieč ostrovom k Doctors House, ku ktorému sme dorazili po približne hodinovom a nie celkom jednoduchom pochode. Cestou je vhodné dávať pozor na množstvo pavúkov, ktoré sedia vo svojich sieťach a pôsobia rovnako hrozivo ako fascinujúco. Za pozornosť stoja aj mangrovníky, palmy a kraby, na ktoré tam často narazíte. Na peknej pláži pri menej pôsobivom Doktorovom dome sme niekoľko minút čakali, kým nás v dohodnutom čase opäť vyzdvihol malý čln.

La Digue

Nasledujúci deň sa niesol v znamení plavby loďou na La Digue. Bola podstatne búrlivejšia než tá prvá, no zároveň oveľa kratšia. Hoci sme cestovali po vode, na tento snový ostrov sme dorazili poriadne dolámaní. Jedným z mála motorových dopravných prostriedkov na La Digue nás odviezli do neďalekého Le Repaire Boutique Hotel, ktorý sa mal na nasledujúcich päť nocí stať naším domovom. Popoludnie sme strávili na Anse Severe na severe ostrova. Pláž bola veľmi pekná, no more bolo v ten deň príliš plytké na plávanie.

Dňa 5. 10. sme si prevzali bicykle prenajaté prostredníctvom hotela (tu sa prakticky všade presúvate na dvoch kolesách) a vydali sme sa k svetoznámemu Anse Source d'Argent. Vstupné SCR 115 rozhodne stálo za to. Po niekoľkých stovkách metrov, počas ktorých sme prešli okolo niekoľkých korytnačiek obrovských (žiaľ iba vo výbehu), sa nám naskytli prvé pohľady na okraj pláže. Nasledujúce zátoky boli ako zo sna, s tyrkysovým a krištáľovo čistým morom. Neboli sme však jediní, kto počul o kráse tohto miesta, a preto tam bolo pomerne rušno.

Anse Source d'Argent Nasledujúce dva dni sme strávili na opačnej strane ostrova pri Grand Anse, Petite Anse & Anse Cocos. Cyklistický výlet je zvládnuteľný, no najmä cestou späť treba prekonať prudké stúpanie, pri ktorom niektorí musia z bicykla dokonca zosadnúť. Pri Grand Anse si bicykel odložíte. Odporúčam ľahnúť si pod palmové prístrešky úplne naľavo na pláži, pretože ide prakticky o jediné miesto v tieni. Sú bezplatné, no patrí sa a zároveň sa oplatí kúpiť si tam od mimoriadne priateľského predajcu v kokosovom stánku kokos za SCR 50. Obzvlášť lahodné sú tie s karambolou. Skok do mora je vďaka mohutným vlnám tiež veľkým zážitkom, mali by ste však zostať blízko brehu, pretože prúd je silný.

Na Petite Anse, vzdialenej približne 15 minút chôdze, platí niečo podobné, ibaže prístrešky tam stoja SCR 100 a v cene je zahrnutý jeden kokosový výrobok. Podobná je aj Anse Cocos, kde síce nie sú žiadne prístrešky, ale nájdete tam niekoľko stromov poskytujúcich tieň. Keďže sa k nej ide 30 minút pešo cez dažďový prales, na rozľahlej pláži sa zdržiava len málo ľudí. V chránenej časti úplne naľavo sa dá navyše výborne plávať a šnorchlovať.

Anse Cocos Ôsmeho októbra sme sa vrátili na Anse Source d´Argent. Opäť sme mali šťastie pri výbere miesta a strávili sme tam príjemný deň. Tentoraz bolo more podstatne plytšie, takže sa medzi prvými dvoma zátokami dalo skvelo šnorchlovať. Naozaj sme videli niekoľko znamenitých morských živočíchov, napríklad ryby. Podvodný fotoaparát sa tu mimoriadne oplatí. Náš posledný deň na La Digue sa skončil jedlom v občerstvení Gala po ceste (nepriateľský personál, priemerná chuť, vynikajúca cena).

Mahé

9. 10. a pocitovo už deviaty či desiaty presun loďou. Ani dnešná plavba na hlavný ostrov Mahé nebola prechádzkou ružovou záhradou, skôr jej vytrhávaním. Žiaľ, odmenou nám nebolo ani pekné počasie. Po dobrej hodine sme v sprievode niekoľkých veľkých rybárskych lodí vplávali do prístavu. Victoria nepatrí práve k najkrajším miestam Mahé, a tak sme sa po presune k Beau Vallon a ubytovaní v Hanneman Holiday Residence (veľmi priestranné apartmány, priateľský nemecký majiteľ) na ďalšie ráno vydali na okružnú jazdu po ostrove.

Tento tip nám dal náš ubytovateľ a malé auto sme si prenajali už vopred. Na našu smolu bola obloha opäť zatiahnutá a daždivá, čo však okolitej kráse nijako neubralo. Vydali sme sa na sever k North Point a na niekoľkých miestach pri pobreží sme zastavili, aby sme si urobili fotografie. Potom sme zamierili na juh, prešli cez Victoria a pokračovali až k letisku. Odporúčam zvoliť trasu vnútrozemím, pretože je zaujímavejšia. Po rýchlostnej ceste aj tak pôjdete pri odchode. Následne sme prešli cez hory a opäť zamierili na sever až k národnému parku. Tam sme si urobili dve krátke, no vydarené zastávky pri Tea Factory a pri ruinách misijnej stanice. Z oboch miest sa otvára fantastický výhľad.

Čajová továreň na Mahé Náš deň sa skončil návratom do hotela a ešte jedným krátkym záverečným plávaním, na ktoré je zátoka Beau Vallon ako stvorená.

Nasledujúci deň sa, žiaľ, skončila aj naša dovolenka na Seychelách. Skoro ráno nás vyzdvihli a cez londýnske letisko Heathrow sme odleteli späť do Berlína.

Ďakujem, že ste si moju správu pozorne prečítali až sem. Dúfam, že som vám poskytol aspoň niekoľko užitočných rád a ešte viac vo vás podporil radosť z blížiacej sa dovolenky na Seychelách.