Sen, ktorý si môžete splniť aj s deťmi

Už niekoľko týždňov sme opäť doma v Nemecku a veľmi radi spomíname na našu dovolenku na Seychelách. My, to je moja milovaná manželka, naši dvaja malí chlapci a ich ocko, teda ja. Radi by sme vám trochu priblížili našu cestu.

Pred začiatkom cesty

Ako sa to celé začalo? V roku 2014 sme sa vzali a už vtedy sme chceli vycestovať na Seychely. Mnohé články v časopisoch aj televízne reportáže nám ich predstavovali ako vysnívanú destináciu. Život však niekedy zamieša karty inak a nečakane sme sa dozvedeli, že čakáme nášho staršieho syna. Bola to úžasná udalosť, no cestu sme najskôr odložili a časom na ňu zabudli. Keď sa potom v roku 2017 narodil náš mladší syn, túžba po Seychelách sa opäť ozvala. Dlho sme premýšľali, či je taká dlhá cesta do trópov vhodná pre tak malé deti. Aby som rovno prezradil odpoveď: rozhodne áno! Začiatkom roka 2018, teda rok pred cestou, som usilovne prehľadával internet a viac-menej náhodou som objavil SeyVillas. Neváhal som, prezrel si prehľadnú webovú stránku, zostavil cestu a bolo hotovo. Naozaj? Ani zďaleka. Nebol som spokojný na 100 percent, preto som rýchlo zavolal do SeyVillas a spojil sa s Lisou. Musím povedať, že som bol nadšený. Lisa nám podľa našich predstáv zostavila vysnívanú cestu, čo sa neskôr aj potvrdilo. Zohľadnila každé, aj to najmenšie želanie, na všetko trpezlivo a odborne odpovedala k našej úplnej spokojnosti, a tak sme si napokon rezervovali cestu na január 2019. Naozaj sme sa nemuseli o nič starať a neskôr sme ocenili aj to, že sme si rezervovali balík transferov. „Vy chcete ísť na Seychely počas obdobia dažďov?“ Túto otázku som pred cestou počul nespočetnekrát. Aj v tomto prípade sa však všetky obavy ukázali ako zbytočné. Áno, pršalo. Niekedy dokonca poriadne, no vždy iba krátko a celkovo len počas dvoch dní. Inak nás sprevádzalo čisté slnečné počasie a pocit dokonalej pohody. Nenechajte sa teda odradiť ani si pokaziť náladu, ak chcete letieť na Seychely v januári, hoci určite existujú obdobia, keď je tam podstatne suchšie. Počasie aj tak nedokážete nijako ovplyvniť.

Predsa len v tábore v džungli

Vyrážame... Zbohom, chladné Nemecko!

Začiatkom januára sme sa teda s množstvom batožiny a celou rodinou vydali z Düsseldorfu cez Dubaj na Mahé so spoločnosťou Emirates. Boli sme veľmi radi, že sme si zvolili medzipristátie, pretože sme sa všetci mohli poriadne poprechádzať a ponaťahovať si nohy. Impozantné letisko nás navyše zlákalo aj na zopár spontánnych nákupov. Dovolenka sa tak začala už počas cesty, najmä preto, že Emirates ponúkala skutočne špičkové služby, predovšetkým pre deti. Ani chvíľu sme sa nenudili a naša najväčšia obava, že chlapci prežijú dlhý let s mrnčaním a plačom, sa úplne rozplynula. Deti mali totiž v lietadle množstvo aktivít: jedli, pili, hrali sa so skvelými darčekmi od Emirates, flirtovali s letuškami a napokon aj zaspali. Celé to bolo oveľa pokojnejšie, než sme očakávali. V skorých ranných hodinách sme dorazili na Mahé, kde nás okamžite ohromilo ranné slnko a naozaj vysoké teploty. Obliecť si krátke nohavice, obuť šľapky a dobrodružstvo sa mohlo začať!

Z Mahé sme pokračovali vnútroštátnym letom na Praslin. Odbavenie prebiehalo neuveriteľne pomalým a pokojným tempom. Pokoj a bezstarostnosť Seychelčanov, ktoré nás vystresovaných Nemcov spočiatku ešte pobavili, sa okamžite preniesli aj na nás. Let malým lietadlom Twin Fokker spoločnosti Air Seychelles bol skutočným zážitkom! Deti mohli v malom stroji nazerať do kokpitu a my sme zostali v nemom úžase nad krásou Seychel, ktorú sme z lietadla mohli z výšky iba tušiť. Žiaľ, let sa skončil až príliš rýchlo, no po dlhej a namáhavej ceste sme aspoň ušetrili trochu času. Po prílete na Praslin sme pokračovali loďou Cat Rose na prvú zastávku našej dovolenky: La Digue a Cabanes des Anges. Konečne sme dorazili do raja!

La Digue... konečne sme tu!

Prvé dojmy nás doslova ohromili. Rajský spev vtákov, tyrkysové vody Indického oceánu, neuveriteľné žulové skalné útvary, hustá zeleň všade navôkol a voňavé, prekrásne kvety a rastliny, ktoré sa nám navždy vryli do pamäti. Cabanes des Anges sa ukázalo ako malý poklad. Ubytovanie bolo trochu ukryté, no jeho poloha bola absolútne skvelá – či už z hľadiska dostupnosti pláží, alebo centra ostrova.

Pohodlná posteľ v Cabanes des Anges Navyše bol prakticky hneď za rohom supermarket, čo je pri ubytovaní s vlastným stravovaním nesmierne praktické. Čakal nás veľmi pekne pripravený a čistý apartmán, ktorý bol výborne a s láskou vybavený. Priamo z veľkého balkóna sme mohli obdivovať menší, no príjemný bazén a udržiavanú záhradu. Najskôr sme od únavy padli do postelí a trochu si zdriemli. Deň príchodu sme potom zakončili krátkou návštevou bazéna, chutnou večerou, ktorú sme si sami pripravili, a pohárikom dobrého rumu Takamaka na balkóne.

Nasledujúce ráno aj počas ďalších dní nás vždy vítalo slnečné počasie a príjemné raňajky, ktoré na nás čakali v areáli. Priamo na mieste sme si prenajali bicykle s detskými sedačkami, aby sme sa mohli po La Digue pohodlne presúvať a objavovať ostrov.

Skalný útvar na pláži Anse Source d'Argent

Korytnačky a ďalšie dojmy

Pomerne rýchlo sme objavili pláže na La Digue, ktoré boli podľa nás najvhodnejšie pre deti. Išlo o svetoznámu Anse Source d'Argent s úchvatnými žulovými útvarmi a Anse Severé. Obe pláže boli mimoriadne vhodné pre rodiny s deťmi. Vďaka útesu pred pobrežím tam bola plytká voda a dostatok priestoru na hry a zábavu. Nechýbalo ani množstvo tienistých miest lemovaných palmami, kde sa dalo na chvíľu ukryť pred slnkom. Naši chlapci boli nadšení z krištáľovo čistej vody s teplotou kúpeľa aj z obrovských a rozmanitých rýb, ktoré mohli pozorovať. Pri Anse Severe sme po krátkej jazde na bicykloch cez La Digue po prvýkrát uvideli dve voľne sa pohybujúce obrovské korytnačky, ktoré si zabrali celý cyklistický chodník. Pokoj a rozvážnosť týchto zvierat sú samy osebe fascinujúce, no možnosť dotknúť sa ich bola jednoducho neopísateľná. Aj preto sa náš starší syn na dovolenku už vopred tak veľmi tešil. Korytnačky, ako ich s obľubou volá, patria spolu so žralokmi medzi jeho najobľúbenejšie zvieratá. So žralokmi sme sa osobne nestretli a úprimne povedané, vôbec mi to neprekážalo. Kým na Anse Source d’Argent sme si dopriali lahodný kokos, ktorý dokonale zahasil smäd, po cyklistických výletoch som si v kaviarni Takamaka Café s krásnym výhľadom na Anse Severé pravidelne vychutnával svoj Seybrew.

Kokosový orech na pláži Aj po kulinárskej stránke sme si na La Digue prišli na svoje. Vybrať si spomedzi take-away podnikov nebolo vždy jednoduché – jednak bola ponuka príliš široká, jednak mali niektoré prevádzky zatvorené pre celozávodnú dovolenku. To nás však nezarmútilo, pretože sme sa vďaka tomu dobre zoznámili s celým ostrovom. Obzvlášť nám chutili karí v Mi Mums Take Away, ktoré navyše podávali krásne naservírované za veľmi férovú cenu. Chlapci si občas mohli dopriať aj niečo z kategórie „nezdravé“. Hranolčeky a spol. jednoducho nesmeli chýbať! Aj klasická pizza si vždy našla svojho záujemcu. Ale tak to už chodí – napokon sme boli na dovolenke, a tak sme si ju všetci užívali. O La Digue by som mohol rozprávať ešte celé hodiny. Tento ostrov je čarovný, pulzuje životom, no zároveň pôsobí veľmi útulne a rodinne. Nám sa tu páčilo naozaj všetko, od ubytovania až po krásu samotného ostrova. Dovtedy bolo jednoducho všetko dokonalé a týždeň ubehol ako voda.

Osvieženie na Anse Severe

Dážď? Áno, ale len krátky a teplý. Čas presunúť sa na ďalší ostrov.

V deň nášho „presunu na ďalší ostrov“ sme zažili prvý tropický daždivý deň. Lialo ako z krhly, no aspoň sme tým nestratili žiadny deň, keďže nás aj tak čakali tri plavby trajektom a väčšinu času sme boli na ceste. Oceán bol pre silný dážď poriadne rozbúrený, takže plavby loďami Cat Rose a Cat Cocos boli dosť hojdavé. Všetci sme však očividne odolní voči morskej chorobe, pretože nikomu z nás neprišlo zle. Práve naopak – náš najmladší si radšej zdriemol. Zrejme sa cítil ako v kolíske. Obával som sa, ako s množstvom batožiny a našimi dvoma chlapcami zvládneme prestup na Praslin a následne na Mahé. Aj tentoraz som bol nesmierne rád, že som transfery a všetko ostatné rezervoval vopred. Creole Travel sa o všetko postaral a celý presun prebehol dokonale a bez problémov. Po týždni na La Digue sme už však boli takí pokojní a uvoľnení, že nás takmer nič nedokázalo vystresovať. Na Mahé sme potom dorazili k mólu v Bel Ombre, odkiaľ sme pokračovali do druhého cieľa našej dovolenky: na ostrov Silhouette a do Hilton Labriz Resort & Spa. Už v Bel Ombre nás privítali ako kráľov: ponúkli nám chladivé uteráky a nápoje, postarali sa o batožinu a malý čln, ktorý sme mali takmer celý pre seba, nás bezpečne odviezol smerom na Silhouette.

Vitajte v Hilton Labriz

Dážď? Vitajte v rajskej záhrade. Alebo predsa len na pľaci filmu Jurský park? .

Na pohľad na Silhouette nikdy nezabudnem. Bolo to, akoby sme pristáli v raji. Alebo priamo uprostred filmu Jurský park či v tajomnom tábore v džungli z vysielania jednej nemeckej súkromnej televízie. Pred nami sa majestátne týčil mohutný Mount Dauban, všade navôkol dažďový prales. Mysleli sme si, že La Digue sa už nič nevyrovná, no presvedčili sme sa o opaku. Na Silhouette plynul čas opäť celkom inak. Vládol tam neuveriteľný pokoj a takmer nikde nebolo vidieť ľudí. Golfovým vozíkom nás odviezli do našej Garden Villa, kde nás srdečne privítal pracovník starajúci sa o izbu. Vybavenie Garden Villa bolo skutočne fantastické. Obrovská posteľ pre mamu a otca, pohodlná pohovka rozložená na lôžko pre staršieho syna, detská postieľka pre najmladšieho, kávovar Nespresso s kapsulami na izbe, bezplatné fľaše vody a na naše prekvapenie aj dve plyšové korytnačky od hotela Hilton pre chlapcov. Ich nadšenie bolo obrovské! Kým sa chlapci s radosťou vrhli na nových členov rodiny, my sme pokračovali v obhliadke a očarila nás vonkajšia sprcha aj krásna voľne stojaca vaňa. Balkón s masívnymi drevenými ležadlami sľuboval príjemné a oddychové dni. Susedné vily boli vždy dostatočne vzdialené, takže sme si mohli užívať naozaj maximálne súkromie a pokoj. Od izby to bolo len na skok k úžasnej pláži. Pláže sú, samozrejme, otázkou osobného vkusu, no tá pred hotelom Hilton zatienila všetky, ktoré sme dovtedy videli. Bola rozľahlá, obmývala ju tyrkysová, krištáľovo čistá voda a napriek tomu, že bol rezort takmer vypredaný, vládla tam takmer úplná samota. Chlapci sa mohli do sýtosti vyšantiť a zabávať, zatiaľ čo my sme len nerušene oddychovali v jednej z hojdacích sietí. Krásny bazénový areál nám tiež dokonale vyhovoval a ponúkal príjemné osvieženie, pretože Indický oceán s teplotou takmer 29 °C bol v porovnaní s ním takmer teplý. Aj po kulinárskej stránke sme si prišli na svoje. Starostlivo pripravené tematické večery, večerné varenie naživo s neuveriteľne širokým výberom a vynikajúce, bohaté raňajkové bufety nám dodávali energiu na celý deň. Počas tohto týždňa sme sa vedome vzdali aktívneho programu, celkom pokojne sme spoznávali snový rezort so všetkými jeho pestrými stránkami a jednoducho sme naplno relaxovali. Hotelový personál nám pritom splnil každé želanie a s úprimným nasadením sa postaral aj o tie najmenšie starosti či problémy. Naše deti všade vítali s otvorenou náručou a venovali im rovnako láskavú starostlivosť. Všetko teda dokonale zapadlo do seba a viac než prekonalo naše očakávania. Ak hľadáte oddych a pokoj v spojení s luxusným ubytovaním, výborným jedlom a rozprávkovo krásnym, prírodne chráneným ostrovom, určite by ste mali navštíviť Hilton Labriz. Fotografie, ktoré vám ponúkam, hovoria samy za seba.

Aj tá najkrajšia dovolenka sa raz skončí

V deň odchodu potom – čuduj sa svete – opäť pršalo. Mohli sme si myslieť, že nebo zakaždým plače, keď opúšťame ostrovy, v tomto prípade už celé Seychely. Prešťastní zo všetkých zážitkov, no zároveň hlboko zarmútení sme sa vrátili do Nemecka a z týchto spomienok budeme určite ešte dlho čerpať. Jedno je pre nás isté: raz sa na Seychely vrátime a opäť so SeyVillas. Chcel by som vám veľmi pekne poďakovať! Celá dovolenka, od poradenstva až po jej koniec, bola nezabudnuteľná. Všetko bolo výborne zosúladené a skvelo zorganizované. A napokon, ak si kladiete otázku: Seychely s malými deťmi? Moja odpoveď znie: Rozhodne áno, nebudete to ľutovať! Naši synovia by sa už teraz najradšej vrátili za „Korytnačkou a jej kamarátmi“.