3 ostrovy + 3 týždne + 3 osoby = 1 splnený sen

Keď človek, podobne ako my – Bernd, Anja a náš syn Tom (5 rokov) – vôbec nepatrí medzi dovolenkárov, ktorí vyhľadávajú pláž, bazén, hotel a bufet, ale skôr medzi dobrodružných cestovateľov, Seychely mu na prvý pohľad zrejme nebudú pripadať ako destinácia, ktorú „musí navštíviť“. LENŽE stačí sa na toto čarovné súostrovie v Indickom oceáne pozrieť trochu bližšie a rýchlo zistíte, že krajina ponúka oveľa viac než tyrkysové more, snehobiele pláže a palmy!

O to väčšmi sme sa tešili, keď sme si aj vďaka rozsiahlym a podrobným informáciám na seyvillas.com zostavili 3-týždňovú cestu po ostrovoch so štýlovým ubytovaním.

Naša cesta sa začala nočným letom z Frankfurtu cez Abu Dhabi do Victorie na Mahé. Po prílete na najmenšie medzinárodné letisko, aké som dovtedy videl, sme mali trochu času vychutnať si prvé cappuccino a zvyknúť si na tropické podnebie s pre nás mimoriadne vysokou vlhkosťou vzduchu. Treba uznať, že cesta je dlhá a únavná. Práve preto všetkým, ktorí chcú hneď pokračovať ďalej, jednoznačne odporúčame využiť, ak je to možné, malé lietadlo Air Seychelles na Praslin. Približne za 15 minút ste na druhom najväčšom ostrove súostrovia (namiesto alternatívnej 2-hodinovej plavby trajektom, ktorá môže byť pre silné vlny poriadne nepokojná).

Niekomu sa to možno bude dokonca páčiť: max. 10 cestujúcich, voľný výhľad do otvoreného kokpitu, kde sa ešte muselo lietať „naozaj“ – nožné pedále, analógové prístroje, radiaca páka… Bolo tam neuveriteľne hlučno a tesno a pre človeka so strachom z lietania, ako som ja, to bolo prvé dobrodružstvo hneď na začiatku cesty. Tak ako na každej našej dovolenke, aj na Seychelách je pre nás prenájom auta „povinnosťou“. Chceme predsa spoznať krajinu aj miestnych ľudí. Jazda vľavo si, samozrejme, spočiatku vyžaduje poriadnu dávku sústredenia, najmä preto, že okraje ciest skutočne, presne ako sa všade píše, náhle a väčšinou bez označenia prudko klesajú.

Na niektorých miestach je to určite meter alebo aj viac – rozhodne nič dobré pre auto ANI jeho posádku. Mimo Victorie však jazdí tak málo áut a väčšina vodičov je veľmi pokojná (s výnimkou autobusov), že to vôbec nepredstavuje problém.

Naším ubytovaním na Praslin bolo Cote d'Or Footprints pri Anse Volbert (Cote d'Or). Ide o pomerne nový, malý komplex s viacerými apartmánmi s vlastným stravovaním v štýle bungalovov, ktorý sa nachádza priamo pri rozprávkovej dlhej pláži s bielym pieskom a má dokonca aj vlastný menší bazén. Je veľmi dobre udržiavaný, príjemne vedený a môžeme ho jednoznačne odporučiť, pretože za primeranú cenu dostanete špičkové služby (okrem iného aj bezplatné zapožičanie kajakov). Menšie supermarkety, reštaurácie a takeaway prevádzky, ako aj rôzni poskytovatelia služieb (výlety loďou, potápačské centrum) sú dostupní pešo. Našou obľúbenou reštauráciou bola Da Luca (pravá talianska reštaurácia vrátane zmrzlinárne).

Côte d’Or Footprints priamo na pláži Pre nášho syna bol okrem pláže jedným z najväčších zážitkov aj bazén – skoro ráno sme v ňom totiž nachádzali množstvo červených a rozhodne NIE malých krabov (a rodiny s deťmi sú aj počas dovolenky VŽDY hore skoro ráno ????), ktoré sem v noci zrejme „zablúdili“, pretože ich prilákalo večerné osvetlenie.

Jednoznačne odporúčame výlet loďou na ostrov korytnačiek Curieuse (s Davidom a tímom zo surfari Tours sme sa cítili veľmi príjemne), ktorý býva zvyčajne spojený so zastávkou na šnorchlovanie pri St. Pierre. Tento ikonický malý ostrovček je pre mnohých stelesnením Seychel, a preto sa často objavuje aj v propagačných materiáloch.

Obrovské suchozemské korytnačky sú fascinujúce a možnosť priameho kontaktu, napríklad pri kŕmení či hladkaní po krku, je skvelým zážitkom aj pre deti. Po krátkej túre naprieč ostrovom nám milí hostitelia pripravili veľmi chutné grilované jedlo. Deň sme zakončili šnorchlovaním pri St. Pierre, ktorý leží ako pirátsky ostrov približne 1,6 km od pobrežia Côte d`Or. Keď sedíte v malej loďke, ktorú pomerne nepokojné more kolíše zo strany na stranu a späť (takže šnorchlovanie, žiaľ, nebolo vhodné pre 5-ročné dieťa), môžete si vymýšľať úžasné príbehy.

Praslin má, samozrejme, okrem našej „domácej pláže“ aj množstvo ďalších rozprávkových pláží. Našimi favoritmi boli Anse Volbert (Cote d'Or), Anse Lazio (ako zo sna!) a, samozrejme, aj Anse Georgette (napriek pomerne premenlivému počasiu bola, žiaľ, dosť navštevovaná). Ak chcete navštíviť poslednú z nich, musíte sa niekoľko dní vopred zaregistrovať v rezorte Constance Lemuria, pretože pre návštevníkov, ktorí nie sú hosťami rezortu, je vyhradený len obmedzený počet miest.

Anse Lazio, Praslin Návštevu slávneho Vallée de Mai ani zrejme nemenej pôsobivého parku Fond Ferdinand sme už, žiaľ, pre čiastočne nepriaznivé počasie nestihli.

Po 6 dňoch, prvých zdanlivo 100 štípancoch od komárov a piesočných mušiek, kontakte s medúzou, poriadnej dávke teplej morskej vody, dažďa, slnka a vĺn sme pokračovali trajektom na La Digue.

---

Pri spätnom pohľade to bol vrchol našej dovolenky! Všetko tu jednoducho dokonale zapadlo do seba a prekonalo naše očakávania, ak sme vôbec nejaké mali. Ubytovanie, bicykle, krajina, pláže, jedlo, potápanie, počasie, fotografické motívy (Bernd je fotograf)…

Hoci je La Digue vzdialený len krátku plavbu trajektom, od začiatku na nás pôsobil úplne inak – akosi „karibskejšie“, pokojnejšie, zelenšie a rodinnejšie. Vily a apartmány Domaine Les Rochers uprostred výborne udržiavanej tropickej záhrady môžeme len odporučiť. Hostitelia Paula a Costas tu žijú spolu so svojimi dvoma deťmi a psami. Atmosféra, srdečnosť a služby sú skutočne jedinečné! Okamžite sme sa cítili vítaní a veľmi príjemne.

Záhrada ubytovania Domaine les Rochers Tento malý raj leží v bočnej uličke v časti La Passe, takže je blízko centra aj pláže, najmä ak si – čo je na La Digue prakticky (takmer) povinnosť – na celý pobyt prenajmete bicykel. Vďaka nemu ste nezávislí a flexibilní. Aj tu sme mali šťastie: bicykle, ktoré nám zabezpečil Costas, boli skvelé a náš syn dokonca dostal úplne nový detský horský bicykel! Prvýkrát s prehadzovačkou – bol na seba taký hrdý!

Na bicykloch sme sa teda raz-dva dostali k obľúbenému stánku Mi Mums (stravujú sa tam aj miestni, čo je vždy dobré znamenie), do prístavu, na niektorú z krásnych pláží alebo do parku Union Estate, odkiaľ sa dostanete k mnohým známym plážam v okolí Anse Source d'Argent.

Anse Source d’Argent zhora Za návštevu stojí aj malá prírodná rezervácia Veuve Reserve (od tohto leta už, žiaľ, nie je bezplatná). Fotografi ako Bernd tu môžu hľadať seychelského rajčiaka, vzácneho vtáka, zatiaľ čo Tom a ja sme súťažili, kto objaví viac skutočne obrovských, ale neškodných mnohonôžok.

Aj s dieťaťom sme bez problémov zvládli poldenný výlet na Anse Cocos na východe ostrova. Vďaka spomínanej prehadzovačke na novom detskom horskom bicykli (a našťastie aj na bicykloch pre dospelých) bola cesta zelenou zvlnenou krajinou pripomínajúcou džungľu síce náročná (nezabúdajte, že naozaj vysoká vlhkosť vzduchu nad 80 % všetko ešte viac sťažuje), ale zvládnuteľná.

A odmenou nám, samozrejme, znova a znova bola rozprávková príroda, milí ľudia a množstvo čerstvého ovocia, najčastejšie v podobe smoothie ponúkaných popri ceste. Grand Anse a Petite Anse nás dokonale naladili: piesočné pláže lemované skalami a tyrkysové vlny trieštiace sa o breh. Ak sa odtiaľ vo vhodnej obuvi vydáte ešte o kúsok ďalej cez húštinu a po úzkom vyšliapanom chodníku prejdete cez ďalší kopec, privíta vás o niečo menšia, no rovnako čarovná zátoka. Na jej konci sa vytvára pôvabný prírodný bazén, ktorý sme mali neskoro popoludní celý iba pre seba!

Prírodný bazén na Anse Cocos V priezračnej teplej vode, ktorá sa plytko prelievala medzi pôsobivými skalami, sme pri šnorchlovaní objavili množstvo pestrofarebných rýb a dokonca aj malého útesového žraloka. Podmorský svet tohto miesta nás aj nášho syna úplne uchvátil a našťastie sa postaral o zaujímavé rozhovory, ktoré nám odpútavali pozornosť počas celej spiatočnej cesty pešo aj na bicykloch.

Večer sme sa občas nenápadne vybrali na Anse La Réunion, aby sme pozorovali západ slnka a ryby. „Nenápadne“ preto, lebo táto pekná pláž sa nachádza priamo pred (drahým) rezortom La Digue Island Lodge. Keďže by však podľa zákona mali byť všetky pláže prístupné každému, v skutočnosti to nepredstavovalo žiadny problém. A dať si tam po krásnom západe slnka kokteilu predsa nič nebránilo – výhodné pre obe strany…

Anse La Réunion skoro ráno Seychely, samozrejme, nemôžete navštíviť bez potápania! Päťročné deti sú naň, na veľké sklamanie nášho syna, ešte príliš malé. ALE na La Digue pôsobia poskytovatelia (Trek Divers: podľa Bernda, ktorý dokáže posúdiť aj starostlivosť pod vodou, ich možno jednoznačne odporučiť), ktorí na svojom veľkom katamaráne niekedy popri potápačoch vezmú aj sprevádzajúcich pasažierov (zadarmo!). Hurá! Mohli sme tak sprevádzať ocka aj ostatných potápačov a stráviť skvelý deň na parádnej lodi, ktorá sa pred La Digue a ďalšími malými ostrovčekmi poriadne hojdala. Napriek naozaj vysokým vlnám sme si za slnečného počasia atmosféru na palube veľmi užili a dokonca sme z nej videli morské korytnačky! (Ak je to potrebné, vezmite si so sebou tabletky proti nevoľnosti, prípadne ich užite vopred!)

Lúčenie s La Digue bolo pre nás naozaj ťažké. Navyše bolo v tom čase počasie fantastické, ostrov sa nám ešte raz ukázal v neuveriteľnej záplave farieb, more žiarilo a pláž sa trblietala, takže sa nás okamžite zmocnil smútok z odchodu!

Prístav na La Digue

Našťastie sme ešte necestovali domov, pretože posledný týždeň nás čakal hlavný ostrov Mahé. Pri plánovaní dovolenky som si na „veľké finále“ želala o čosi viac exkluzivity. Úprimne povedané, ten pocit som však mala už na predchádzajúcich dvoch ostrovoch, takže veľký, pôsobivý hotelový rezort sme takmer ani „nepotrebovali“. Napriek tomu sme si pobyt v Constance Ephelia Seychelles, samozrejme, veľmi užili: výborné jedlo, niekoľko bazénov, dve skutočne všestranné zátoky s jemným bielym pieskom, ktorý sa pozvoľna zvažoval do tyrkysového mora, vodné bicykle, útes ležiaci neďaleko pobrežia…

Severná pláž rezortu Constance Ephelia Rezort leží pomerne odľahlo na severozápade ostrova, takže ak ho chcete občas opustiť, prenájom auta je dôležitý. Napriek tejto odľahlosti, alebo možno práve vďaka nej, je jeho poloha v prírodnej rezervácii s lagúnou ako zo sna.

Baie Ternay Pre Toma, ktorý cestoval ako jediné dieťa s rodičmi, bol určite jedným z vrcholov detský klub. Napriek jazykovým rozdielom si veľmi užíval čas strávený s inými deťmi a pestrý program rôznych aktivít pod vedením animátorov. Deti hrali tenis, mali pirátsku párty, zdobili tričká… Všetko bolo pripravené s veľkou starostlivosťou a keďže sme tam boli prakticky mimo všetkých školských prázdnin, mal spolu s hŕstkou ďalších detí takmer individuálnu starostlivosť. Niekedy nás preto stálo trochu presviedčania, aby sme ho nadchli pre rodinné popoludnie pri bazéne alebo pri mori.

Bernd na Mahé dokončil potápačský kurz AOWD, ktorý začal na La Digue. Odovzdanie informácií medzi oboma potápačskými centrami (na juhu Mahé pri rezorte Kempinski: Dive Resort Seychelles) prebehlo bez problémov. Celkovo sa mu viac páčilo potápanie pri La Digue, a to aj vďaka skvelému katamaránu a pohodliu, ktoré poskytoval. Podmorský svet pri oboch ostrovoch bol fascinujúci, hoci ho množstvo odumretých koralov dosť šokovalo a zarmútilo.

Aby sme prenajaté auto nevyužívali iba na transfery a cesty za potápaním, Bernd sám navštívil aj niekoľko pláží na juhu ostrova: Anse Royale a Anse Forbans na východnom pobreží, ako aj krásnu Baie Lazare. Navyše ho zrejme svrbeli prsty na spúšti fotoaparátu. Ak mám veriť jeho nadšenému rozprávaniu, my, ktorí sme zostali v hoteli, sme zrejme o niečo prišli: opustené biele pláže, tyrkysové more, naklonené palmy – jednoducho raj nielen pre fotografov!

Celkovo musím priznať, že Mahé sme (tentoraz) nevenovali toľko pozornosti, koľko by si zaslúžilo. Väčšinou sme využívali pohodlie hotelového areálu a z najväčšieho ostrova sme toho preskúmali vlastne príliš málo. ALE: Aspoň máme dokonalý dôvod vrátiť sa! Pri odlete sme sa preto vedome lúčili slovami: DOVIDENIA, Seychely! – Nabudúce však bez (drahého) rezortu, iba v pekných nových apartmánoch s vlastným stravovaním alebo príjemných penziónoch (kde budeme v kontakte s miestnymi hostiteľmi).

Ďalšie fotografie si môžete pozrieť na Berndovej webovej stránke www.magicmoments.eu.