Seychely – tie jednoducho musíte zažiť

Keď sme po 10-hodinovom lete pristáli na Mahé, takmer som nemohla uveriť, že sme na Seychelách. NA SEYCHELÁCH! Pred cestou sme často počúvali, že ide o luxusnú destináciu. Hmm... „Čo nás tam asi čaká?“ Túto otázku som si kládla znova a znova. Ako prvé nás privítal vlhký, sladkastý vzduch, ktorý vás ovanul hneď, ako ste zišli po schodíkoch z lietadla. Sen. Už na letisku som vedela, že sa tu budeme cítiť veľmi dobre.

Seyšelčania sú veľmi priateľskí ľudia a myslím si, že ich úprimná srdečnosť súvisí aj s tým, že sa na ostrovy denne NEHRNÚ tisíce turistov. Cestou do hotela nám teda vodič dal tááák veľa tipov, čo by sme určite mali zažiť a vidieť. Po približne 25 minútach jazdy sme dorazili do hotela Double Tree by Hilton - Allamanda Resort & Spa a výhľad z recepcie na Indický oceán bol neopísateľne krásny. Tie farby sa takmer nedali obsiahnuť pohľadom, čo bolo napokon náročné počas celej jazdy. Takú sýtu zeleň som totiž videla len málokedy. Anse Forbans, pri ktorej hotel leží, je naozaj skvelá a nádherná pláž, hoci piesok na nej nie je všade úplne jemný.

Topánky do vody sú tu nevyhnutné, najmä pri kúpaní a šnorchlovaní. V septembri nás sprevádzal príjemný vánok, a preto bol Indický oceán primerane rozbúrený. Tie najvyššie vlny síce zachytil útes, no pri prílive voda vyplavila množstvo ostrých kameňov a koralov, ktoré si oceán nie vždy vzal späť. A stúpiť na ne bolelo. Navyše sa tu očividne dobre darilo mnohým malým aj veľkým morským ježkom. Napriek tomu to bola mimoriadne krásna pláž, ktorá práve vďaka naplaveným kameňom vyzerala každý deň inak. Na celý pobyt sme si prenajali auto, ktoré bolo rovnako nevyhnutné ako topánky do vody. Hneď prvý deň popoludní sme sa vydali trochu preskúmať ostrov. Bola sobota a netušili sme, že na Seychelách majú azda najústretovejšie pracovné podmienky pre zamestnancov vôbec. Aspoň pokiaľ ide o obchody a ich otváracie hodiny. Veľké supermarkety sa zatvárajú o 14:00. Nie je ich síce veľa, no spočiatku nám pripadalo zvláštne, že tu nie je všetko otvorené do neskorej noci 7 dní v týždni, ako to človek pozná napríklad z Ázie. Časom sme si však zvykli a začali s tým počítať. Vlastne to bolo veľmi príjemné, pretože možno aj vďaka tomu tu ľudia pôsobili jednoducho spokojne. Najprv však bolo potrebné nejako preklenúť 2 dni a majitelia malých stánkov v horách vedeli, že od soboty 14:00 do pondelkového rána nemajú turisti inú možnosť než nakúpiť u nich. Našou prvou seychelskou „lahôdkou“ sa tak stali luxusné sušienky – minimálne podľa ceny (žeby práve toto mysleli tou luxusnou destináciou? ;-)) Obal bol poriadne zaprášený. Boli sme však takí hladní, že sme si ich jednoducho museli kúpiť, a navyše sme netušili, kedy a či vôbec natrafíme na reštauráciu alebo niečo podobné. Prešli sme teda krížom cez ostrov, aby sme toho videli čo najviac a získali prvý dojem. Pri takejto destinácii má človek už v prvý deň obavy, že by mu mohlo niečo uniknúť alebo že by mohol niečo nechtiac prehliadnuť. Prechádzali sme popri najkrajších plážach, aké sme dovtedy videli. Všade boli miestni, ktorí oslavovali víkend a užívali si život. Na každej pláži, v každej zátoke i na každom rohu voňali grilované ryby a mäso. To všetko sprevádzala skvelá hudba z autorádií alebo prinesených prehrávačov. Úplne fantastické. Jednoducho úžasné. Celá tá atmosféra bola na nezaplatenie a my sme si vychutnávali jazdu, vône i obrazy, ktoré sa nám cestou ponúkali.

Niektoré pláže ani neviem pomenovať, no myslím si, že práve cesta do viac či menej neznáma má svoje čaro. Na každom mieste to robíme tak, že sa jednoducho vydáme na cestu a uvidíme, kam nás zavedie. Niekoľko názvov sa mi však predsa len podarilo zistiť. Navštívili sme krásnu Anse Bazarca.

Tie vlny tam boli neuveriteľné. Šialené!!! O kúsok ďalej sme sa dostali aj na Petite Police a boli sme tam sami. ÚPLNE SAMI. Ako takmer na každej pláži na Seychelách.

Aspoň sme si to mysleli. V kroví jeden miestny muž sekal a krájal palmové listy na malé kúsky. Spočiatku to pôsobilo trochu strašidelne, ale keď sa k ľuďom správate milo, pozdraví vás dokonca aj muž s mačetou ;-) Krátko sme sa s ním porozprávali a potom si vychutnávali túto nádhernú pláž. Aj pozdĺž cesty z Allamanda Resort do Victoria sa tiahlo množstvo pôvabných pláží. A keď sa vyberiete po Cap Ternay Road, narazíte na miesta, pri ktorých jednoducho musíte zastaviť a nechať na seba pôsobiť ich atmosféru.

Večer sme vždy chodili do Kaz Kreol, kde sme sa najedli. Bola to útulná plážová reštaurácia, v ktorej ponúkali pizzu, cestoviny, kreolské pokrmy aj čínsku kuchyňu.

Žiaľ, podnik „Surfers“, okolo ktorého sme vždy prechádzali cestou do Kaz Kreol, bol počas celého nášho pobytu zatvorený. Škoda. Keďže sú ceny na Seychelách vysoké, každých pár dní sme nakúpili v supermarkete vo Victoria, a tak sme si niekedy dali aj instantné jedlo či obloženú žemľu. Napokon sme už totiž v Kaz Kreol ochutnali takmer všetko z jedálneho lístka. Jedlo však bolo vždy veľmi chutné. Mimochodom, supermarket vo Victoria môžeme vrelo odporučiť. Radi spoznávame skutočný život v krajinách, ktoré navštevujeme, a ten sa okrem iného začína práve v supermarkete. Navyše je skvelé prezerať si, kupovať a ochutnávať odlišné, a najmä pre nás neznáme výrobky. Ak chcete, každý deň si môžete pri ceste kúpiť čerstvo ulovené ryby. Nemusíte sa toho báť, hoci nám Európanom môže pripadať nezvyčajné, že ryby ležia na slnku. Vo Victoria sa nachádza veľká krytá tržnica, kde si môžete kúpiť aj najrôznejšie ovocie, zeleninu, korenie a ryby.

A... všade tam boli tie pavúky. Palmové pavúky. Boli to najväčšie pavúky, aké som dovtedy videla. Uf. Prejsť popod ne bola poriadna výzva. Nájdete ich po celých Seychelách, no v tejto tržnici viseli priamo nad hlavami a očividne sa tam cítili dobre. Nikdy som však nevidela ani jedného pohnúť sa. Takže všetko bolo (takmer) v poriadku ;-)

Takže na Mahé je auto NUTNOSŤOU! Jazda vľavo sa dá zvládnuť a nie je problém si na ňu zvyknúť, ak nemáte potrebu byť najrýchlejší a najsilnejší. Seychelčania zrejme jazdia po cestách aj so zaviazanými očami a my sa im v tom nikdy tak rýchlo nevyrovnáme. Preto zapnite smerovku, zastavte na ľavej strane a pokynutím nechajte vodiča za vami prejsť. Väčšinou sa vám za to srdečne poďakuje. Pri krajniciach sú hlboké priekopy, čo je ďalší dôvod jazdiť obozretne. Navyše tu takmer vôbec nie je pouličné osvetlenie a zdá sa, že každý neustále jazdí s diaľkovými svetlami, ktoré v tme, samozrejme, veľmi oslepujú. Jazdite teda vždy opatrne, ale nemusíte sa báť. Je úžasné ísť autom pozdĺž pobrežia, vnímať farby ostrova i oceánu a zastaviť vždy, keď sa vám zachce.

Samozrejme, nechceli sme spoznať iba Mahé, ale aspoň aj Praslin a La Digue. Keďže som čítala niekoľko desivých príbehov o rozbúrenom mori, rozhodli sme sa pre vnútroštátny let so spoločnosťou Air Seychelles. Leteli sme z Mahé na Praslin. Hoci to bolo dvakrát drahšie než cesta trajektom, bolo to o to dobrodružnejšie. Keby sme to neurobili, určite by sme to ľutovali. Už samotné malé lietadlo bolo zážitkom, nehovoriac o výhľade z okna. Fotografie hovoria samy za seba.

Rozhodne odporúčam. Let trval 15 minút, no pokojne by sme mohli letieť ešte celú večnosť. Z Praslin na La Digue sme sa potom odviezli trajektom a aj to mi pripadalo svojím spôsobom zábavné. Musím však povedať, že tie varovania naozaj nie sú prehnané. Indický oceán býva v septembri poriadne rozbúrený, hoci som čítala, že spojenie Praslin–La Digue–Praslin údajne nebýva také zlé. Samotná plavba ani nebola, no tomu, komu rýchlo príde na mori nevoľno a musel by to znášať vyše hodiny z Mahé na Praslin, naozaj odporúčam letieť. Takto vyskúšate všetko, čo má tiež svoje výhody. Na Praslin sme mali celkom zábavného taxikára Selbieho, ktorý nás odviezol z letiska na Anse Lazio, do národného parku Vallée de Mai a odtiaľ do prístavu trajektov. Po La Digue sme sa potom, ako inak, pohybovali na bicykloch.

Už počas jazdy so Selbiem naprieč ostrovom sme videli, že je celkom iný než Mahé. Ani lepší, ani horší. Jednoducho iný. Na Anse Lazio sme dorazili veľmi skoro ráno. Nebol tam ani človek. Na kotve stálo len niekoľko katamaránov a k brehu sa prevaľovali drobné, jemné vlny. Jedinečný a neopísateľný pokoj.

Potom sme pokračovali do národného parku Vallée de Mai. Najdôležitejší je repelent proti komárom. Teda... Tie komáre si nájdu každé miesto, ktoré ste nenastriekali. Národný park so svojou rozmanitosťou rastlín, paliem a stromov je však jednoducho úchvatný. Rastie tu svetoznáma Coco de Mer. Jeden z mnohých divov prírody. Palmy sú také vysoké a husté, že takmer nedovidíte na ich vrcholky. Žiaľ, papagája vazu malého sme nevideli, ale to neprekáža. Taká je jednoducho príroda.

Počuť sme ich však mohli ;-) Je to ako čarovný les a človek sa cíti, akoby ho vysadili uprostred najhlbšej džungle. Keď sme tam boli, začalo pršať. Aj to patrí k prírode a bolo neopísateľne krásne počúvať dážď bubnujúci na veľké listy a sledovať, ako rastliny prijímajú vlahu. Voda stekala v pramienkoch po kmeňoch a listoch rastlín až na zem. Fascinovalo nás to.

Po príchode na La Digue sa počas prvých pár metrov cítite akosi bezradne, až kým neuvidíte množstvo bicyklov. Nevzali sme si hneď prvé, ktoré sme zbadali, ale najskôr sme kúsok prešli pešo a až potom si požičali dva bicykle. Bol to naozaj skvelý pocit, svišťať po ostrove na vlastnom, hoci len dočasne požičanom bicykli a vedieť, že ide prakticky o jediný spôsob dopravy. Viac-menej. V súčasnosti tam už jazdí aj niekoľko malých áut a nákladných vozidiel. Bývali sme v chatke v hoteli Fleur de Lys. Je to veľmi pekný malý bungalovový komplex, o ktorý sa jeho majitelia starajú s veľkou láskou. Ráno stačí otvoriť dvere a raňajky vám naservírujú na terase. Raňajkujete spolu s domácimi sliepkami a ich kuriatkami, madagaskarskými hrdličkami, madagaskarskými snovačmi a májnami pastierskymi, ktoré všetky spustili svoj najkrajší spev. Paráda!!! Dobre, sliepky iba veselo kotkodákali, no raňajkovať uprostred toľkých rozličných zvierat a deliť sa s nimi o jedlo bolo skutočne jedinečné.

Prezreli sme si niekoľko pláží a, samozrejme, aj svetoznámy Anse Source D’Argent.

Oproti našim očakávaniam ani táto pláž nebola beznádejne preplnená. Nemali sme však ideálne počasie na to, aby sme ju mohli vidieť v celej jej kráse. Mohli sme len tušiť, AKÁ krásna musí byť, keď ju posledné slnečné lúče dňa premenia na ružovo-oranžovú krajinu snov. Napriek tomu nás úplne očarila a nevedeli sme sa vynadívať. Nepochybne patrí medzi najkrajšie pláže sveta a práve preto, že leží na ostrove, ktorý nie je preplnený turistami, snáď zostane taká pôvabná navždy.

Ak radi nakupujete suveníry, určite sa zastavte v obchode pri prístave na La Digue. Nenašli sme žiadny iný obchod so suvenírmi, ktorý by mal lepší výber. Hoci aj tam dostanete len bežné drobnosti, ale na tom nezáleží. Dokonca aj malý kožený náramok má svoj význam, keď si ho kúpite na La Digue.

Jeden z najúžasnejších okamihov, aké sme na našich doterajších cestách mohli zažiť, nastal, keď sme počas jazdy na bicykli natrafili na korytnačku. Len tak. Niekoľko sme ich už síce videli, ale vždy iba v zajatí. A zrazu tam bola! Stála pri ceste a spokojne si pochutnávala na niekoľkých listoch, ktoré jej tam položila dvojica cyklistov idúca pred nami. Priniesli sme jej ďalšie, urobili niekoľko fotografií a s neprestávajúcimi zimomriavkami si jednoducho vychutnávali tú chvíľu. Bol to pocit, ktorý sa nedá opísať slovami.

Oba hotely sú od základu odlišné a nechcem ich navzájom porovnávať. Allamanda Resort je perlou na Mahé. Veľmi sa nám tam páčilo. Každá izba má výhľad na more a obrovskú terasu vybavenú stolom, 2 stoličkami a veľkým dvojitým ležadlom. K dispozícii sú aj izby s vírivkou, tie však neviem posúdiť. Faktom však je, že keď máte priamo pred sebou taký nádherný oceán a veľký bazén s výhľadom na more, podľa mňa izbu s vírivkou nepotrebujete. To si však, samozrejme, musí každý rozhodnúť sám. Izby sú veľmi pekné a priestranné a posteľ je neuveriteľne pohodlná. Keď ráno prvýkrát otvoríte oči, pozeráte sa priamo na more. Personál je mimoriadne priateľský, až na jednu či dve výnimky, no zrejme sa treba vedieť vyrovnať aj s tým. Raňajkovať a pritom počúvať šum lámajúcich sa vĺn je skutočný pôžitok. Dvere sa zatvárajú len vtedy, keď silno prší alebo zúri búrka. Každý deň boli k dispozícii čerstvé džúsy, množstvo ovocia a v bufete si každý našiel niečo pre seba. Celkovo sme sa po dlhom dni plnom objavovania vždy tešili, že sa vraciame „domov“. Ďakujeme celému tímu za príjemný pobyt a tiež Caroline, milej španielskej manažérke rezortu, s ktorou sa vždy dalo veselo porozprávať.

Fleur de Lys som už opísala v časti o La Digue. Zhodli sme sa, že by sme sa tam na dovolenku radi vrátili. Viac pokoja a oddychu si ani nemožno priať. Aj tu ďakujeme celému tímu, ktorý sa stará o pohodlie hostí a zachováva i udržiava tento areál v jeho krásnej, prirodzenej podobe.

Seychely sú luxusnou destináciou už len preto, že tu jednoducho neexistuje masový turizmus. To je zrejme jeden z dôvodov, prečo majú tieto ostrovy také výnimočné postavenie. Ceny potravín a ďalšie vedľajšie výdavky sa nedajú porovnávať napríklad s juhovýchodnou Áziou. Sú podstatne vyššie a my sme denne minuli približne 50 € na nápoje, večere a niekedy aj obedy v reštauráciách a drobné sladkosti počas dňa. Podľa toho, čo sme si objednali, sa suma pohybovala až okolo 80 €. Ak o tom však viete vopred a skontrolujete si svoj rozpočet, môžete zvážiť, či si radšej rezervujete cenovo dostupnejšie ubytovanie s vlastným stravovaním a budete si podľa chuti variť alebo sa stravovať v reštauráciách, alebo či uprednostníte rezort s raňajkami, polpenziou či plnou penziou. My osobne radi spoznávame miestnych ľudí, ich kultúru, a tým aj typickú miestnu kuchyňu, preto by sme si vždy rezervovali nanajvýš hotel s raňajkami. Ráno vstať a sadnúť si k prestretému stolu je predsa len luxus, ktorý máme radi. To, čo nasleduje počas dňa, už môže byť rôzne. Supermarket alebo reštaurácia. Všetko je možné.

Za 16 dní sa dajú Seychely precestovať pomerne dobre, pretože všetko je veľmi malé. Nám dokonale vyhovovalo, že sme najskôr preskúmali Mahé a potom si po niekoľkých dňoch odskočili na Praslin a La Digue. Na Praslin by sa, samozrejme, pokojne dalo naplánovať aj o niekoľko dní viac, ale za ten krátky čas, ktorý sme tam strávili, sme toho videli a zažili toľko, že nám vôbec nie je ľúto, že sme tam nezostali dlhšie. V súostroví sa však nachádza ešte mnoho ďalších ostrovov, ktoré nás veľmi zaujímajú, no už sme si ich nestihli pozrieť.

Seychelčania sú veľmi priateľskí ľudia. Človek musí byť trochu otvorený svetu, aby niektoré veci pochopil, a k miestnym pristupovať s priateľským postojom. Potom sú rovnako prívetiví aj oni a môžete sa spolu príjemne porozprávať.

Auto je na Mahé NEVYHNUTNOSŤ! Poskytuje nezávislosť a len vďaka nemu uvidíte to, čo naozaj chcete vidieť, aj to, na čo natrafíte úplnou náhodou. Pozrieť si ostrovy zhora. Ďalšia nevyhnutnosť! Nakúpiť v supermarkete a nechať na seba pôsobiť miestny ruch! Pohladiť korytnačku! NEKLOPAŤ! Nadviazať kontakt s miestnymi! Prechádzať sa po pláži! Šnorchlovať!

Určite existuje ešte množstvo vecí, ktoré človek musí, chce alebo by mal urobiť, ale my môžeme povedať len toľko, že Seychely sú skutočným ostrovným rajom. Od prvej až do poslednej chvíle sme si všetko naplno vychutnávali a jedného dňa sa sem určite vrátime.