Vianoce na Seychelách
Už dlho sme túžili ísť sa v zime zohriať na slnku, keď u nás zavládne chlad.
Seychely sú vysnívanou destináciou, teraz však treba dovolenku naplánovať. Pri hľadaní domu na internete sme objavili stránku SeyVillas a veľmi jednoducho sme si našli ubytovanie na jednotlivých vybraných ostrovoch.
Dlho očakávaný deň odchodu je konečne tu. Po prílete na letisko na Mahé sa nás ujali pracovníčky spoločnosti Créole a minibusom nás odviezli do prístavu vo Victorii. Po hodinách strávených v lietadle a na letiskách sme si mysleli, že plavba na La Digue bude už len formalitou. Omyl! Nastúpili sme na Cat Coco, rýchly trajekt premávajúci medzi ostrovmi. Či už to bolo únavou, vlnami alebo niečím iným, na La Digue sme dorazili trochu zelení v tvári. Taxík nás odviezol do Zerof Guesthouse. Pani bola v rozpakoch, pretože náš dom pre štyroch mal byť voľný až nasledujúci deň, a tak sme sa na jednu noc ubytovali v dvoch prepojených apartmánoch pre dve osoby. Bolo to ešte priestrannejšie a dievčatá boli nadšené. Vyhladnutí sme o pár krokov ďalej našli pizzeriu a s chuťou zjedli pizzu Yellow House s ananásom. Dobrú noc.
Po zaslúženom odpočinku sme si okolie prezreli za denného svetla. Je to nádhera! Personál nás presťahoval do nášho domu, všetko bolo bezchybné a dovolenka sa mohla začať. Francine z agentúry Créole sa prišla uistiť, či je všetko v poriadku, a odporučila nám požičovňu bicyklov, kde nám mohli dať menšiu zľavu, ak povieme, že nás poslala ona. Začiatkom popoludnia sme už sedeli na svojich tátošoch a uháňali k pláži Grand Anse. Úzka cesta sa vinula bujnou džungľou posiatou žulovými balvanmi všetkých veľkostí. Po niekoľkých stúpaniach a klesaniach – áno, nie je to tu rovina – sa pred nami objavila skutočná pohľadnica: biely piesok, tyrkysová voda, kokosové palmy a čerešnička na torte – pláž bola úplne prázdna.
Celý týždeň sme krížom-krážom spoznávali ostrov na bicykloch. Autá tu takmer nejazdia, takže to bola čistá radosť. Jedna pláž bola krajšia než druhá. Úžasné divadlo sa odohrávalo nielen na piesku, ale aj pod hladinou. Stačila obyčajná maska a šnorchel a ocitli sme sa v čarovnom svete. Pestrofarebné ryby, koraly, raje – plávali sme ako v akváriu.
Vybrali sme sa aj na výlet do lesa k Nid d’Aigle, najvyššiemu bodu ostrova. Výstup nám dal zabrať – na niekoľkých kilometroch sme prekonali prevýšenie približne 300 metrov, takže cesta poriadne stúpala. Výhľad však stál za námahu. Otvorila sa pred nami panoráma okolitých ostrovov vrátane Praslin. Na osvieženie tu rástli dokonca aj takzvané francúzske slivky, drobné divé plody s veľmi sladkastou chuťou. Sú lepšie červené alebo biele? Názory sa rôznili.
Jedno popoludnie som sa vybral na nákup. Keď som vyšiel z obchodu, vzal som si horský bicykel, no po chvíli som nadobudol silný pocit, že nesedím na svojom. Požičaných bicyklov sú tu stovky a mnohé vyzerajú úplne rovnako, takže zrejme došlo k zámene. Bol som v rozpakoch, pretože pán Quick z požičovne asi nebude nadšený. Keď som na druhý deň opäť prechádzal okolo obchodu, spoznal som svoj bicykel podľa niekoľkých známok opotrebovania na zadnej časti sedadla. Bicykle som teda vymenil a, uf, všetko bolo opäť v poriadku.
Bolo zábavné, že sme sa nachádzali v trópoch, no všade sme videli množstvo vianočných ozdôb. Z každého kúta zneli piesne o novom roku v najrôznejších verziách: reggae, klasika, zouk, ragga, dokonca aj rap. Neskutočné.
Aha, veď dnes sú vlastne Vianoce! Ľudia sa pekne obliekli a išli spievať do kostola, zatiaľ čo my sme oddychovali na Anse Caïman.
Dobrý sendvič, ovocie a čerstvé pečivo – príjemná zmena oproti moriakovi. Možno si poviete, že Vianoce bez darčeka sú smutné. Ten náš sa objavil v podobe korytnačiek, ktoré nás sprevádzali počas tohto „vianočného šnorchlovania“. Bolo to jednoducho čarovné.
Korytnačky sme videli aj v prírodnom parku. Tieto boli suchozemské, vyše storočné a obrovské. V parku sa nachádza aj vanilková plantáž a remeselná výrobňa kokosového oleja s lisom poháňaným volom. Nechýba ani slávny domček, v ktorom sa nakrúcal film Emmanuelle. Odtiaľto sa zároveň vstupuje na Anse Source d'Argent, klenot ostrova, kde zapadajúce slnko sfarbuje skaly dočervena. Tá krása človeka takmer doženie k slzám.
Plakať sa nám chcelo aj pri odchode z La Digue. Ostrov je taký malý, že počas jediného týždňa sme opakovane stretávali tých istých ľudí, zdravili sa s nimi a rozprávali. Skrátka sme sa tam cítili ako doma.
Po krátkej plavbe trajektom Cat Coco sme boli späť na Mahé. Minibus nás odviezol do prístavu na Eden Island, odkiaľ nás Jerry svojím malým člnom dopravil na Cerf.
Po približne štvrťhodine plavby sme dorazili k mólu hotela l’Habitation, odkiaľ nás malý motorový čln odviezol až pod našu vilu Fortresse.
Dvojica, ktorá sa starala o dom, nás previedla po celom areáli. „Páči sa vám tu?“ Oči nám žiarili, no nezmohli sme sa na slovo. A niet sa čomu čudovať, nič podobné sme dovtedy nevideli!
Dom stojí na skale priamo pri vode a dostať sa k nemu dá iba po pláži alebo počas prílivu loďou. Na terasách v rôznych úrovniach, vytvarovaných podľa skál, sa nachádza bazén, vírivka a priestor na grilovanie. Interiér je zariadený s veľkou starostlivosťou, pôsobí útulne a nič v ňom nechýba. Na prvý večer sme tam dokonca našli aj niečo na jedenie, čo bolo veľmi milé. Na Cerf totiž nie sú žiadne obchody, no našťastie Jerry zabezpečoval odvoz na nákupy. K dispozícii boli aj kanoe, na ktorých sme obišli ostrov a presúvali sa k miestam vhodným na šnorchlovanie. Keď večer stúpal príliv, pred domom krúžili škvrnité orlie raje a končeky ich krídel vykúkali nad hladinu. Na krátku návštevu priplávali aj malé žraloky leopardie.
Aké superlatívy ešte použiť, aby som neopakoval tie predchádzajúce? Strávili sme tam štyri dni akoby mimo času.
A išlo sa ďalej. Jerry nás odviezol späť na Mahé a zamierili sme do Le Domaine de Bocava. Areál sa nachádza v Pointe au Sel na juhu ostrova. Po príchode a ubytovaní sa nás domáca Marylise opýtala, či sme už jedli. Dostala chuť na pizzu a ponúkla nám, že ak máme záujem, vezme nás so sebou. Milé gesto, a tak sme sa vybrali do Case Créole, príjemnej reštaurácie pri Anse Royale, jednej z pláží na Mahé, ktoré by ste nemali vynechať.
Okrem iného sme sa dozvedeli, že názov areálu vznikol podľa plodín, ktoré sa tu kedysi pestovali: BAnanes, teda banány, COco, čiže kokos, a VAnille, vanilka.
Počas posledných dní sme navštívili aj malú seychelskú metropolu Victorii s veľmi príjemnou tržnicou. Bolo to v posledný deň roka 2015 a vládla neznesiteľná horúčava. Na večer bol pripravený program, ale boli sme úplne vyčerpaní. Dospelí si dali malý aperitív s Takamakou, seychelským rumom, potom nasledovala ľahká večera, polnoc, šťastný nový rok a spať.
Naše putovanie sa skončilo celodenným pobytom na Anse Intendance. Cesta autobusom nám odhalila vnútrozemie ostrova. Autobusy značky Tata predstavujú typický, jednoduchý a veľmi lacný spôsob cestovania po Mahé – lístok stál 5 rupií. Treba si však dávať pozor: vodiči sa ničoho neboja a jazdia poriadne rýchlo!
A je koniec. Nastal čas zatvoriť kufre. Všetko prebehlo bez problémov a bola to čistá radosť! Jedno je isté: už teraz sa chceme vrátiť.
Franck
