Kúsok raja

Na úvod musím povedať, že sme si tento ostrov vybrali preto, lebo máme radi pokoj, dobrodružstvo a cestovanie na vlastnú päsť. Našli sme tu teda svoj raj, dokonalú kombináciu oddychu a snových pláží s nádychom divočiny, bez toho, aby nás obskakovali ako v hoteli. Náš prvý dojem bol: Je toto všetko naozaj skutočné??? Po dobrých 13 hodinách cestovania lietadlami a trajektmi s bezchybnými prestupmi sme o 19:00 konečne dorazili do prístavu La Passe, kde nás pracovník spoločnosti „Creole“ odviezol minivanom k našej vile “Oceane l’Union Villa”. Na jej opis stačia dve slová: splnený sen.

Prvý deň sme sa zoznamovali s prostredím, rytmom života a miestnymi zvykmi. Po ostrove sa dá pohybovať iba na bicykli alebo pešo. Je dôležité pamätať na to, že sa tu jazdí vpravo, podobne ako v anglosaských krajinách (po prvom dni budete mať pocit, akoby ste odjakživa jazdili po ľavej strane cesty). My sme si radšej požičali dva bicykle, aby sme mohli preskúmať celý ostrov. Má totiž len 3 × 5 km a približne za 30 minút sa dostanete z jedného konca na druhý. Hlavné cesty sú navyše iba dve. Jedna vedie okolo takmer celého ostrova – približne pri Anse Coco sa však končí a ďalej musíte pokračovať pešo pomerne náročným chodníkom cez les. Druhá pretína stred ostrova a vedie až na vrchol hory Nid d’Aigles. Cestou sa môžete zastaviť v „Belle Vue“, bare a reštaurácii s výhľadom na more a les, kde večer ponúkajú aj vynikajúcu večeru s pevným denným menu iba za SCR 600 pre dve osoby. Jedál z rýb, zeleniny a kuracieho mäsa je však toľko, akoby večeru pripravovali pre celý pluk, a všetko je výborné. Výstup je trochu namáhavý, no odmenou vám bude panoráma, ktorá na vás hore čaká.

My sme sa nahor vybrali neskoro popoludní a zostali sme približne do 21:30, keď už vonku vládla úplná tma. Mohli sme využiť kyvadlovú dopravu späť do nížiny, no keďže sme mali baterku, dali sme prednosť prechádzke po lesných chodníkoch pod hviezdnou oblohou druhej pologule. Je to obloha, ktorá vás očarí natoľko, že by ste ju pokojne pozorovali celú noc. Kedy by sa nám ešte naskytla podobná príležitosť?? Vedeli sme, že tu nežijú žiadne jedovaté zvieratá, takže sme boli celkom pokojní. Nanajvýš môžete stretnúť obrovské seychelské pavúky. Ak sa pavúkov bojíte, určite vo vás vzbudia rešpekt, pretože sú veľké ako dlaň, našťastie sú však úplne neškodné. Natrafiť môžete aj na šváby a krásne kalone, ktoré na rozdiel od našich netopierov nevychádzajú iba v noci – keď zdvihnete zrak, uvidíte ich lietať aj za bieleho dňa. Ak chcete tento ostrov navštíviť, odporúčam vziať si baterku, pretože keď tu padne noc, je naozajstná tma. Je taká hustá, že nevidíte ani centimeter pred nosom. Pouličné lampy stoja iba v bezprostrednej blízkosti centra malej dedinky La Passe. Inde by ste pri večernej jazde na bicykli mohli každú chvíľu do niečoho naraziť, takže baterka je podľa mňa nevyhnutná. Hneď po západe slnka sa úplne zotmie. Jedinými ďalšími dopravnými prostriedkami sú minivany so špeciálnym povolením, ktoré vozia turistov do ich ubytovaní, a taxíky… teda krásne vozy ťahané volmi.

Keď týždeň žijete v rytme ostrova, úplne sa odpútate od reality a uvedomíte si, že sa bez počítača, mobilu, televízie, internetu a ďalších vecí pokojne zaobídete. Vlastne nepotrebujete nič z toho, pretože všetko, čo vám stačí k spokojnosti, je priamo tu – nič viac ani menej. Počas pobytu sme zažili úžasné stretnutia s miestnou faunou. V najodľahlejších kútoch sme objavili obrovské korytnačky, ktoré sa naťahovali za našimi rukami, lebo sa chceli nechať pohladkať alebo dúfali, že im dáme niečo pod zub. Videli sme aj červené kanáriky, ktoré do zelene lesa vnášali farby a život. Odfotiť ich bolo mimoriadne náročné, no keď sa vám to podarí, nedokážete pochopiť, ako mohla príroda vytvoriť taký zázrak. A potom množstvo sýtozelených gekónov, ktoré sa ukrývali medzi banánovníkovými listami, nehovoriac o bielom rajskom vtákovi… už samotný názov hovorí za všetko!

Ostrov je plný psov „bez majiteľa“, presnejšie povedané, patria všetkým. Ak si vás obľúbia, nasledujú vás všade aj veľkú časť dňa. Mnohí sa ich boja, pretože ich považujú za túlavé, ale môžem vás uistiť, že sú veľmi milé a túžia len po pohladení a spoločnom behaní. Jeden z nich nám obzvlášť prirástol k srdcu. Trávil s nami čas na pláži, hral sa s krabmi, vyhrabával obrovské jamy a nosil nám polovicu kokosového orecha, aby sme mu ju hádzali. Stal sa tak trochu „naším psom“ a štekal na každého, kto sa k nám priblížil. Keby som mohla, vzala by som si ho so sebou.

Pred odchodom sme si u Jonathana rezervovali výlet na Coco, Sister a Félicité Island. Strávili sme v jeho spoločnosti krásny deň. Zavčas rána nás vzal šnorchlovať, aby sme to stihli ešte pred príchodom lodí a mohli pozorovať obrovské húfy pestrofarebných rýb, jednu krajšiu než druhú. Našťastie nám vyšlo skvelé počasie, a tak sme mohli obdivovať fantastický koralový útes. Šnorchlovali sme prvýkrát a len čo som ponorila hlavu pod hladinu, od dojatia sa mi takmer zastavil dych. V ten deň sme boli na výlete iba my dvaja, a tak nám Jonathan po návrate pripravil na pláži lahodné grilovanie. Podával čerstvo ulovenú rybu jack fish pripravenú na kokosovom dreve – bola to najlepšia ryba, akú som kedy jedla!!! Páči sa mi, že tu jedlom neplytvajú. Najprv vám naservírujú malú porciu. Ak vám stačí, je to v poriadku, a ak nie, prídete s tanierom a pridajú vám. To, čo zostane, si môžete vziať domov a zjesť neskôr.

Počas spoznávania ostrova sme mali šťastie a stretli sme miestneho mladíka, s ktorým sme sa spriatelili. Prevádzkoval malý stánok s čerstvým ovocím a ovocnými nápojmi. Každý deň sme sa k nemu vracali na olovrant a spolu s naším „mixed fruit juice“ – nápoje, ktoré poznáme od nás, sa s ním vôbec nedajú porovnať – nám ponúkal tanier s kokosom, karambolou, limetkou, banánom a marakujou. Vždy si k nám prisadol, rozprávali sme sa o všeličom a navzájom sme spoznávali nové slová a tradície oboch kultúr. V posledný deň sme sa prišli rozlúčiť a objednali si to isté ako zvyčajne. Keďže nemal drobné na vydanie v rupiách, rozdiel nám vynahradil košíkom plným čerstvo nazbieraného ovocia, z ktorého sme si nasledujúce ráno pripravili fantastické raňajky. Vďaka nemu sme zistili, že ovocie tu nie je plné pesticídov a jedov ako u nás. Miestni ani nevedia, čo taký jed znamená, a každý si môže nazbierať, čo chce a kde chce. Aj také bežné ovocie ako banány či marakuja má vo svojom prirodzenom prostredí oveľa sviežejšiu a autentickejšiu chuť. Je neuveriteľne sladké.

Teraz sa dostávame k tomu, čo sa opisuje najťažšie: k plážam… čo o nich povedať, ak nie to, že všetky sú prekrásne?!? Majte na pamäti, že na východnom pobreží býva veľmi veterno, a preto je tam kúpanie nebezpečné, zatiaľ čo pláže na západnom pobreží majú oveľa plytšiu a pokojnejšiu vodu, ideálnu na šnorchlovanie.*

Každá pláž má svoje osobité čaro. Všetky majú snehobiely piesok posiaty úlomkami červených koralov, krištáľovo čisté more a sú rovnako krásne, divoké a málo navštevované. Hoci bol august, na plážach sme takmer nikoho nestretli. Len Anse Source d’Argent je o čosi rušnejšia, no medzi mohutnými žulovými balvanmi si vždy nájdete svoj skrytý kút raja. Táto pláž sa považuje za jednu z najkrajších na svete, ak nie rovno za tú najkrajšiu, a osobne môžem povedať, že to ani nemôže byť inak. Skúsili ste si niekedy predstaviť, ako mohol vyzerať Eden? Nuž, Anse Source d’Argent je jeho dokonalým stelesnením a priezračná, veľmi plytká voda priam láka na dlhé kúpanie.

Odporúčam navštíviť pláže v rôznych častiach dňa, napríklad ráno a potom popoludní. Ich vzhľad sa totiž výrazne mení, pretože príliv a odliv sa striedajú každých šesť hodín. Pri odlive sa tak objavia piesočné plochy, ktoré ste si predtým ani nevšimli, a naopak.

Mali sme šťastie, že sme prišli práve počas slávností La Digue, ktoré sa konajú každý rok 15. augusta. Po celý deň vládne v dedine sviatočná atmosféra, ľudia sa všade smejú a žartujú a ulicami sa z diaľky nesie hudba, pri ktorej máte chuť tancovať. My chceme každú dovolenku prežiť naplno, robiť to, čo miestni, a spoznávať ich. Preto odporúčam každý deň vstať čo najskôr, aby ste si ostrov užili naplno. O 6:30 je to čarovné: ste tu len vy, zopár obyvateľov, štebot vtákov a sladkokyslá vôňa ovocia. Na opustených plážach môžete vidieť nory, ktoré si kraby vybudovali počas noci. Za týždeň sme mali možnosť prejsť ostrov krížom-krážom a cez deň sme sa takmer nezastavili. Domov sme sa vracali až večer (približne o 19:00, pretože slnko tam zapadá skoro – ostrov leží tesne pod rovníkom, a tak je tam 12 hodín svetlo a 12 hodín tma), keď sme si vychutnali vždy iný, nádherný západ slnka hrajúci tisíckami farieb. Sedávali sme na bielom piesočnom výbežku pláže „Anse la Reunion“ oproti ostrovčeku s názvom „Robinson Island“. Je to stále prázdna, no prekrásna pláž, kde bujná vegetácia siaha takmer až k moru a vy len dúfate, že presne takto vyzerá raj… Sedem večerov po sebe to bol náš pravidelný rituál. Varujem vás, že keď raz prídete na La Digue, už odtiaľ nebudete chcieť odísť. Myslím si, že žiadne iné miesto na svete sa mi tak hlboko nevryje do srdca a mysle. Je to explózia farieb, emócií, vôní a chutí, výbuch šťastia a skutočného života. Bol to úžasný zážitok – ostrov aj jeho obyvatelia, ktorí boli vždy usmiati a ochotní. Na La Digue sme zanechali kúsok svojho srdca, no myslím si, že to, čo si odnášame v sebe, má trojnásobnú hodnotu.

Pri našich dovolenkách sa zvyčajne neobraciame na cestovné agentúry, no s prácou SeyVillas sme boli naozaj nadmieru spokojní. Všetko bolo bezchybné, vždy ochotne odpovedali na každú otázku a reagovali veľmi rýchlo. Jednoducho sme si nemohli priať nič lepšie. Nuž, čo dodať, ak nie poďakovanie za všetko… a do skorého videnia, pretože sa chceme čo najskôr vrátiť!

Sara & Alberto

* Poznámka SeyVillas: vhodnosť jednotlivých pláží na kúpanie závisí od ročného obdobia. V našej sekcii „Podnebie a poloha“ nájdete všetky informácie o pasátoch a prílive a odlive.