Sen o Seychelách sa na La Digue stáva skutočnosťou

Po tom, čo sme počas posledných dvoch rokov spoznali dva ostrovy na Maldivách, bolo pre nás naozaj ťažké vybrať si novú vysnívanú dovolenkovú destináciu. Seychely boli u mňa vždy na prvom mieste spolu s Maldivami, no myslela som si, že sú príliš drahé. Môj manžel však objavil webovú stránku SeyVillas, a tak sme si mohli splniť ďalší sen. Ubytovania a ostrovy si tu môžete nakombinovať tak, aby vám vyhovovali aj cenovo. Jednoducho skvelé! O našej vysnívanej dovolenke:

Celkovo sme tam v máji strávili 12 dní, ubytovaní sme boli na 3 ostrovoch – La Digue, Praslin a Mahé – a počas dvoch výletov sme spoznali ďalšie 4 malé ostrovy – Coco Island, Félicité, St. Pierre a Curieuse Island. Najskôr sme boli na La Digue v penzióne La Diguoise. Priestranné izby sa nachádzajú v nádherne udržiavanej záhrade s vlastným bazénom a domácou korytnačkou. Hostiteľka je veľmi milá a každé ráno nám vlastnoručne pripravovala – podľa nás – tie najchutnejšie ovocné šťavy, aké si možno predstaviť. Večer sa podávali domáce kreolské jedlá. Pre nás, milovníkov cestovín a pizze, to bolo niečo úplne iné, ale naozaj veľmi chutné.

Tento ostrov sa nám páčil najviac. Je veľmi malý, pokojný a idylický. Sú tu len úzke cesty a väčšina miestnych obyvateľov aj turistov sa presúva na bicykloch. Prvý celý deň sme ho však chceli preskúmať pešo. Od nášho ubytovania to bolo len približne 2 km k najznámejšej pláži Seychel – Anse Source d'Argent. Keďže sme prišli pomerne skoro, ešte tam nebolo veľa ľudí. Mohli sme si urobiť množstvo snových fotografií, aké bežne poznáte len z časopisov či televízie. Malý tip: išli sme celý čas priamo po pláži, nie cez park. Hoci sme to tak pôvodne nezamýšľali, vyhli sme sa tým vstupnému do parku vo výške približne 10 € na osobu.

Okolo poludnia však prichádzalo čoraz viac turistov, ktorých lákala táto krásna fotografická kulisa. S Mallorcou sa to nedá porovnávať. Na pláži neležíte natlačení vedľa seba ako sardinky, no nie je ani ľudoprázdna, ako by sa mohlo zdať z reklamných fotografií. Milujeme prázdne pláže, aké sme spoznali na Maldivách, takže treba priznať, že sme v tomto smere poriadne rozmaznaní *smiech*… Napriek tomu bol celý deň veľmi oddychový a krásny, navyše so žiarivým slnkom. Popoludní sme si v bare Fruita Canana kúpili predražený kokos a lahodnú ovocnú šťavu. Pocit, keď sedíte s nápojmi na vlastnoručne vyrobených lavičkách pri stolíkoch a pred sebou máte úchvatnú scenériu, je však na nezaplatenie.

Na druhý deň sme si cez Creole Travel Service rezervovali výlet na St. Pierre a Curieuse Island. Už samotný St. Pierre vyzerá ako raj – je malý, divoko zarastený, s pôsobivými skalami a obklopený krištáľovo čistou vodou. St. Pierre má byť jedným z najlepších miest na šnorchlovanie na Seychelách. Žiaľ, zrejme sme si na výlet vybrali nevhodné obdobie. Už po niekoľkých minútach som musela vyjsť z vody, pretože mi prekážal planktón. Mala som pocit, akoby som neustále dostávala drobné elektrické výboje. Malé živočíchy či rastliny nebolo vidieť, ale len čo sa dotkli pokožky, silno to štípalo. Mňa pokožka ešte večer veľmi pálila a mala som na nej množstvo drobných červených škvŕn.

Potom sme pokračovali na Curieuse Island. Mali sme dostatok času na pozorovanie úžasných obrovských korytnačiek aj na selfie s nimi.

Aj prehliadka ostrova naozaj stála za to. Videli sme toho veľa – od obrovských korytnačiek a ohrady s ich najmenšími a najmilšími mláďatami cez strmé skalné schody, krásne výhľady na ostrov a dlhé drevené chodníky ponad územie so škorpiónmi až po nádherné pláže.

Čo sa nám na výlete nepáčilo: povedali nám, že nás bude len približne 10, takže pôjde o malý, príjemný a exkluzívny výlet. Žiaľ, bolo nás až 60–80, takže podľa nás išlo skôr o výlet pre masy turistov, ktorý navyše nebol práve lacný – stál 100 € na osobu. Ani grilované jedlo, žiaľ, nestačilo pre všetkých. Šaláty a omáčky sa minuli už po prvom návale hostí.

Posledný deň na La Digue sme na bicykloch preskúmali aj najvzdialenejšie časti ostrova. Najskôr sme sa odviezli na Grand Anse. Odtiaľ sme sa vybrali na túru cez Petite Anse až na Anse Cocos . Pre nás, ktorí sa turistike bežne nevenujeme, bola táto trasa čistým adrenalínom. Na Petite Anse sa dostanete len strmým chodníkom cez skaly. Tep sa vám tam poriadne zrýchli. Keď vystúpite nahor, naskytne sa vám úchvatný výhľad na obe pláže. Navyše je neuveriteľne zábavné kráčať po vyšliapaných chodníčkoch. Neviete presne, ktorým smerom ísť, a takmer nestretnete iných turistov. Napokon však dorazíte na snové, prázdne pláže, kde si môžete oddýchnuť a zrelaxovať. Cesta z Petite Anse na Anse Cocos bola ešte dobrodružnejšia. Mali sme pocit, akoby sme kráčali tým najhustejším tropickým pralesom, a počas 20–30-minútovej túry sme nestretli nikoho. Chodníčky sú široké len približne 30 cm a kríky po oboch stranách miestami dosahujú výšku viac než 1,5 m. Všetko je husto zarastené. Neviete, či sa pred vami zrazu neobjaví nejaké zviera ani čo vás čaká za ďalšou zákrutou. Hoci sme cítili trochu strachu a rešpektu, bolo to mimoriadne vzrušujúce a krásne. Nepočujete nič okrem zvukov prírody. Na Anse Cocos môžete obdivovať pôsobivé skalné útvary, žiarivo tyrkysovú vodu a pláže s bielym pieskom. Navyše tam neboli takmer žiadni ľudia – na celej pláži sme napočítali len ďalšie 4 osoby. Sen!

Popoludní sme sa potom vybrali na sever ostrova smerom k Anse Severe . Cestou sme jednoducho museli zastaviť, pretože priamo uprostred cesty sa pohodlne usadila obrovská korytnačka. Pozorovať ju, kŕmiť a hladkať bola veľká zábava. Samozrejme, všetko sme zachytili fotoaparátom.

Korytnačka na ceste Aj Anse Severe môžeme vrelo odporučiť. Nie je príliš veľká ani preplnená. Vlny nie sú veľmi vysoké, no môžete sa na nich príjemne pohojdávať a pritom si vychutnávať nádherný západ slnka.

Na druhý deň nás trajekt Cat Cocos odviezol na Praslin. Organizácia zo strany SeyVillas fungovala výborne. Z nášho penziónu na La Digue nás vyzdvihol taxík a v prístave na Prasline nás už čakal odvoz, ktorý nás zaviezol priamo do hotela Acajou Beach Resort. Acajou Beach Resort má 4 hviezdičky a pre nás predstavoval skutočný luxus. Drevené vily sú krásne zariadené, pôsobia moderne, sú neuveriteľne čisté a vďaka klimatizácii príjemne chladné. Balkón bol navyše obrovský a ponúkal výhľad na starostlivo upravenú tropickú záhradu a snové more. Mali sme rezervovanú polpenziu. Raňajky boli vynikajúce. Šéfkuchár pripravoval vajíčka čerstvé presne podľa želania. Večera mala každý večer inú tému, napríklad kreolskú, taliansku, stredomorskú a podobne. Keďže sa jedlo podávalo formou bufetu, každý si prišiel na svoje. Chutné dezerty boli naservírované v malých mištičkách. Nechýbal napríklad ovocný šalát nakrájaný na drobné kúsky ani čokoládová pena – naozaj vynikajúca. Kuchyňa nás dokonca prekvapila vlastnou malou tortou pri príležitosti narodenín môjho manžela. Chutila fantasticky a vyzerala jednoducho úžasne! Skutočné majstrovské dielo ☺

Hotel sa nachádza pri nádhernej pláži Anse Volbert (Cote d'Or). Trafili sme na skvelé obdobie. Neboli tam žiadne morské riasy, iba jemný biely piesok a pokojné, pozvoľna sa zvažujúce tyrkysové more, kam až oko dovidelo. Navyše tam bolo neuveriteľne málo turistov aj miestnych. A to napriek tomu, že ide o krásnu a dlhú pláž s dĺžkou približne 2,6 km. Predpokladáme, že dôvodom bol nedostatok tienistých miest. Nám to však neprekážalo, pretože pri hoteli sme mali k dispozícii vlastné ležadlá a slnečníky.

Na ďalší deň sme si požičali bicykle a vyrazili smerom k Anse Lazio . Počas dovolenky radi jazdíme na bicykli, pretože tak vidíme oveľa viac z krásnej krajiny a môžeme sa kdekoľvek zastaviť. Keď sa však na to pozerám spätne, na Prasline by som to asi veľmi neodporúčala.

Praslin je veľmi kopcovitý a miestami vedú cesty prudko nahor alebo nadol so sklonom až 12 %. Približne 1 km pred Anse Lazio sme sa preto rozhodli bicykle zamknúť a ďalej pokračovať pešo. Aj chôdza bola veľmi namáhavá, pretože posledný kilometer viedol naozaj iba strmo nadol. Neskôr by sme cestu späť na bicykloch do kopca nezvládli. Keď sme však dorazili dole, všetka námaha bola odmenená – aj Anse Lazio je prekrásna pláž s pôsobivými žulovými skalami, vysokými palmami, v ktorých tieni si môžete oddýchnuť, a tyrkysovým morom. Nájdete tu však viac turistov aj miestnych obyvateľov.

Nasledujúci deň sme si u miestneho predajcu na pláži rezervovali poldenný výlet za šnorchlovaním k ostrovom Coco Island a Félicité za 60 € na osobu. Prosím, vždy sa opýtajte na licenciu. Priamo na mieste sme sa dozvedeli, že istý pár oklamal miestny predajca bez licencie. Ponúkol im grilovanie na pláži a peniaze museli zaplatiť vopred. Grilovanie sa však, žiaľ, nikdy neuskutočnilo. Náš miestny sprievodca bol naopak vo výbornej nálade, mimoriadne priateľský a hneď nám ukázal svoju licenciu. Jeho výlet síce nebol práve lacný, no určite by sme ho odporučili. Na malom motorovom člne nás bolo spolu 6 hostí. Už samotná plavba k ostrovom bola nezabudnuteľným dobrodružstvom – ako jazda na horskej dráhe, ibaže bez bezpečnostného pásu. Mali sme skvelé počasie so žiarivým slnkom, ale vlny boli veľmi vysoké. Skúsený lodivod sa cez ne rútil veľkou rýchlosťou, takže čln neustále nadskakoval. Pri každom dopade člna na hladinu nás voda úplne premočila a oboma rukami sme sa museli držať zábradlia. Napriek tomu sme nedokázali prestať kričať a smiať sa – bola to jednoducho obrovská zábava. Pre ľudí so slabšími nervami alebo problémami s chrbticou by to však rozhodne nebolo *smiech*.

Pri oboch ostrovoch nás vždy približne na 1 hodinu vysadili do vody. Oba ostrovy sú jednoducho ako zo sna. Pri Coco Island nás vysadili asi 30 m od ostrova a potom sme šnorchlovali smerom k pláži, aby sme preskúmali aj vnútrozemie ostrova. Na to však už musíte vedieť dobre liezť. Keďže sme mali na sebe iba plavky, napokon sme sa do toho nepustili. Videli sme teda len malý úsek pláže, no bol priam rajský. Pekné skaly, more a palmy – neuveriteľná scenéria. Félicité sme videli iba z vody. V tyrkysovom mori s množstvom pestrofarebných rýb, pôsobivými skalnými útvarmi a palmami sa však dalo veľmi príjemne stráviť čas.

Ostrov Félicité Ďalší deň sme strávili na Anse Georgette . Aj túto pláž musíte na Prasline vidieť. Málo ľudí, krásny biely piesok, palmy a zaujímavé skaly po oboch stranách. Dostať sa sem však dá iba loďou alebo cez rozsiahly golfový hotelový areál, ktorého vstupnú bránu stráži pracovník bezpečnostnej služby. Povedali nám, že návštevu si treba vopred bezpodmienečne rezervovať, pretože bez ohlásenia vás dnu nepustia. V našom prípade rezerváciu vybavil náš priateľský taxikár. Za cestu taxíkom z Acajou sme zaplatili 25 €. Cestou nám však niekoľkokrát zastavil, aby sme si mohli urobiť fotografie, a ochotne nám porozprával o svojom každodennom živote na Prasline. Späť sme cestovali autobusom. Autobusová doprava je neuveriteľne lacná – 1 rupia za jazdu bez ohľadu na vzdialenosť. Musíte však mať trochu trpezlivosti, pretože cestovné poriadky sa, žiaľ, veľmi nedodržiavajú.

Posledný deň na Prasline sme oddychovali na čarovnej hotelovej pláži. Transfer z Praslinu na Mahé prebehol bez problémov. Naše posledné ubytovanie sa volalo Villa Caballero a nachádzalo sa na východnom pobreží v Turtle Bay. Veľmi pekné luxusné ubytovanie a nesmierne milá hostiteľka. Apartmán pozostával zo spálňovej a obývacej časti, kúpeľne a kuchyne. Mohli sme však využívať aj terasu s mimoriadne pohodlnými pohovkami a ležadlami, ako aj bazén v zelenej záhrade. K dispozícii sme tu mali aj Wi-Fi. Na pláž to bolo pešo len 5 minút. V čase našej návštevy sa tam však nachádzalo veľa morských rias, takže nás veľmi neoslovila. Priamo popri pláži navyše vedie hlavná cesta, a preto je tam o niečo hlučnejšie. Na pláži stretnete skôr miestnych obyvateľov, ktorí tam večer občas bujaro oslavovali.

Predposledný deň sme sa autobusom vybrali na Beau Vallon . Počuli sme, že má ísť o jednu z najkrajších pláží. My sme sa však s týmto názorom vôbec nestotožnili. Pláž je síce dlhá, no v okolí sa nachádza množstvo hotelov a iných ubytovaní. Preto je tu aj veľa turistov. Svoj voľný čas tu navyše trávia miestni obyvatelia s rodinami. K dispozícii je množstvo možností na vodné športy aj stravovanie. Piesok však nie je taký biely a nenájdete tu ani typické známe skaly.

V posledný deň sme sa autobusom vybrali aj na Anse Intendance . Podľa nás by ste túto pláž rozhodne nemali vynechať. V blízkosti je len jeden hotel, a zrejme preto tam býva tak málo ľudí. Nie je veľmi vhodná ani pre rodiny, pretože v čase našej návštevy boli vlny neuveriteľne vysoké a silné. Rovnako ako na mnohých seychelských plážach aj tu nájdete scenériu ako z pohľadnice. Biely piesok jemný ako práškový cukor, pôsobivé žulové skaly a tyrkysové more hrajúce mnohými krásnymi odtieňmi. Môj manžel sa odvážil do vĺn a poriadne si to užil. Mňa hneď na začiatku stiahla veľká vlna pod vodu, hoci som stála v mori len po kolená. Potom som už mala dosť a celé divadlo som sledovala iba zo svojho tienistého miesta pod krásnymi palmami. Malý tip: autobusy sem nechodia často. Na zastávku preto určite príďte včas. Posledný autobus mal ísť popoludní, myslím, že okolo 16:00. Z pláže sme sa radšej vybrali smerom k zastávke už okolo 15:00, pretože sme si nepamätali, ako dlho nám cesta potrvá. Posledný autobus prišiel o viac než 30 minút skôr! Taxík by nás vyšiel veľmi draho…

Anse Intendance Celkovo by sme však Mahé nevyhnutne neodporúčali. Mahé je ostrov, na ktorom sa pracuje, a preto je tu viac ľudí, áut aj ruchu. Napriek tomu to bola celkovo neuveriteľná dovolenka. Skvelá organizácia zo strany SeyVillas a tie najkrajšie pláže, aké si len dokážete predstaviť. Určite by sme sa sem vrátili a strávili o pár dní viac na La Digue. Výlety by sme si rezervovali až na mieste u miestnych obyvateľov.