Detský sen

Odkedy si pamätám, fascinovala ma kombinácia dažďového pralesa, hôr, skál a vody. Konečne sa nám podarilo odletieť na Seychely a bola to dovolenka ako zo sna.

Po dlhej ceste a trochu rozbúrenom mori počas plavby trajektom z Mahé na Praslin sme šťastne dorazili a náš hotel nás úplne nadchol. Hotel L'Archipel bol veľmi pekný, čistý a priestranný, pričom už samotná prístupová cesta bola malým dobrodružstvom. Náš bungalov priamo pri pláži nás príjemne prekvapil a veľkosť izieb na nás urobila veľký dojem.

Prvý deň sme sa prenajatým autom veľa vozili po ostrove, aby sme si urobili prvú predstavu o jeho atmosfére a vegetácii. Najskôr sme vyrazili k vysielaču na kopci. Preliezli sme popri bráne a zvyšných pár metrov sme prešli pešo. Odtiaľ sa nám naskytol krásny výhľad.

Na ďalší deň sme sa chceli vydať po trase z Anse Lazio na Anse Georgette. Začiatok chodníka sme našli bez problémov a s pomocou niekoľkých miestnych obyvateľov aj správnu odbočku s tabuľou, ktorá približne hlásala: „Nebezpečenstvo – odtiaľto pokračujete na vlastné riziko.“

Vstup na vlastné nebezpečenstvo Od tejto chvíle to bolo jedno veľké dobrodružstvo. Cesta viedla najskôr cez kopec a neskôr džungľou. Lepší spôsob, ako spoznať tunajšiu prírodu, si ani nemožno predstaviť. Keď sme dorazili k banánovej plantáži, chodník ďalej nepokračoval, okrem iného aj preto, že bol popretkávaný pavučinami.

Zišli sme teda k skalám pri mori a pokračovali sme lezením po nich.

Túto trasu by však mali absolvovať naozaj len ľudia vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. Po celkovo 3 hodinách sme dorazili na pláž a mali sme pocit, akoby sme objavili nový svet. Anse Georgette bola najkrajšou plážou, akú sme na Seychelách videli. Je však možné, že k jej čaru prispel aj spôsob, akým sme ju objavili. Na spiatočnú cestu sme si vybrali chodník označený pri golfovom ihrisku. Nebol až taký dobrodružný, no bol rovnako pekný. Každých 10 metrov sa nachádzajú modré bodky, ktoré trasu veľmi dobre označujú, hoci spočiatku máte pocit, že vedie nesprávnym smerom k letisku. Na konci sme odbočili na cestu doľava a opäť sme sa ocitli pri výstražnej tabuli zo začiatku trasy.

Počas daždivých dní sme navštívili aj perlovú farmu a továreň na výrobu kokosového oleja. Obe miesta boli celkom zaujímavé.

Na jedlo môžeme odporučiť Coco Rouge Take Away & Cafeteria, kde sme si dali čerstvo grilovanú rybu. Najviac nám však chutilo v Breeze Take-Away, ktoré už vlastne ani nie je bistrom so sebou, ale príjemnou malou reštauráciou.

Čoskoro sme pokračovali na La Digue. Plavba trajektom prebehla bez problémov a trvala iba 15 minút.

Infraštruktúra a presnosť dopravy sú na Seychelách vo všeobecnosti veľmi dobré, takže si všetko môžete bez problémov naplánovať. Na Praslin však určite odporúčam prenajať si auto. Na La Digue sme boli ubytovaní v Anse Severe Beach Villa. Bol to úžasný apartmán, kde nám raňajky servírovali na balkóne izby.

Požičali sme si bicykle, navštívili park s obrovskými korytnačkami a údajne najkrajšou plážou na svete – nám sa však viac páčili iné –, vyšli sme k Snack Bellevue a absolvovali chodník z Grand Anse na Petite Anse, ktorý sa nám tiež nesmierne páčil.

Belle Vue, La Digue Anse Petite, La Digue Na spiatočnej ceste z Praslin na Mahé sme sa tentoraz rozhodli letieť lietadlom, čo bolo samo osebe ďalším malým dobrodružstvom. Napokon musím povedať, že v porovnaní s Maldivami možno na Seychelách zažiť a vidieť oveľa viac. S našou dovolenkou snov sme boli veľmi spokojní!