15 dní na snových plážach s bielym pieskom
Koncom februára sme si dopriali oddych od nemeckej zimy, aby sme si na slnečných plážach Seychel opäť dobili baterky. Naše absolútne top zážitky: Anse Intendance na Mahé, Fond Ferdinand na Praslin a Anse Marron na La Digue, papáje, banánové čipsy a, samozrejme, biele pláže ako zo sna s tyrkysovým morom. Po príchode do Victorie sme sa museli veľmi rýchlo zbaviť dlhých džínsov – pri priemernej teplote 31 °C sme ich počas celej dovolenky vôbec nepotrebovali.
Mahé
Na Mahé sme mali prenajaté auto, ktoré sme si takisto rezervovali cez SeyVillas, a všetko fungovalo bez problémov. Počas dvoch dopoludní sme spoznávali ostrov – raz sme sa vydali na juh k Takamaka Rum Distillery , do malých, malebných zátok pri Anse Royale, na prekvapivú pláž Anse Intendance pri hoteli Banyan Tree (skvelé vlny, no z parkoviska treba rýchlo prebehnúť na pláž, inak zaútočia komáre) a absolvovali sme aj dobrodružnú jazdu cez hory.

Trasa po severe nás potom zaviedla cez Victoriu až k Beau Vallon. Tento okruh sa dá zvládnuť aj za jeden deň, my sme však chceli postupovať pokojnejšie a mali sme aj mimoriadne krásne ubytovanie (Le Nautique Luxury Beachfront Apartments), odkiaľ sme sa popoludní mohli vďaka priamemu prístupu k moru príjemne schladiť. Samotné ubytovanie bolo jednoducho úžasné – skvelo vybavené, zariadené s citom a nechýbalo v ňom naozaj nič, čo by človek mohol potrebovať. Či už išlo o kuchynské vybavenie (hriankovač, metlička, panvice s nepriľnavým povrchom a mnoho ďalšieho), alebo výbavu k moru (surfovacie dosky, paddleboardy, kajak), bolo tam skrátka všetko. Majitelia boli navyše veľmi srdeční a priateľskí a poskytli nám množstvo skvelých tipov a informácií o ostrove.
Zvyšné dni sme strávili striedavo v mori, na paddleboarde alebo objavovaním okolia. Pri vlastnom stravovaní je zaujímavé sledovať, čo ponúkajú malé supermarkety a trhové stánky – a tunajšie papáje sú fantastické!Praslin

Potom sme sa trajektom presunuli na Praslin, kde nás transfer odviezol priamo do hotela pri Anse Volbert (Cote d'Or). Po Mahé pôsobí Praslin ešte pokojnejšie. Je menší, jazdí tu menej áut, pláže sú rozľahlejšie a belšie a prírody je tu ešte viac. Každý večer sme sa prechádzali popri mori a znovu sme si prezreli miestne obchodíky. Celkovo sa nám zdalo, že je tu menej dusno než na Mahé, ale to určite veľmi závisí od konkrétneho dňa.
Hneď ráno o 8:00 po prvej noci sa začal náš výlet so skvelým miestnym sprievodcom. Z Anse Albert sme prešli cez národný park Vallée de Mai – tunajšia príroda vyráža dych – až k Anse Georgette, pravdepodobne jednej z najkrajších pláží na ostrove. Je však skôr menšia, potrebujete rezerváciu a od vstupnej brány musíte ešte približne 15 minút kráčať cez golfové ihrisko. Výnimkou sú hostia susedného hotela, pre ktorých je k dispozícii kyvadlová doprava.
Potom sme sa vybrali do druhého národného parku na Praslin, Fond Ferdinand, kde sme vystúpili po viac ako 620 schodoch na vyhliadku. Cestou sme sa dozvedeli množstvo informácií o endemickej palme Coco de Mer a videli sme stromy takamaka aj škoricovníky. Výstup bol poriadne namáhavý a spotili sme sa pri ňom, no výhľad na konci bol skutočne pôsobivý. Vidieť odtiaľ celý južný cíp ostrova vrátane nádherného tyrkysového mora.

Následne sme zamierili na Anse Lazio, ktorá je väčšia než Anse Georgette a od parkoviska je vzdialená len 2 minúty. Pri pohybe v 90 % vlhkosti vzduchu to vôbec nie je nepodstatné. Strávili sme tu približne 3 hodiny, užívali si vlny a oddychovali na pláži. Aj bez vlastného prenajatého auta sme počas tohto výletu videli veľkú časť ostrova a od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli naozaj veľa o Praslin.
Pri toľkej námahe :) musí, samozrejme, zostať čas aj na oddych a Anse Volbert (Cote d'Or) je naň ako stvorená. Skvelá pláž, príjemné more, krásny výhľad – všetko je tu skvelé! Ak chcete, môžete si tu rezervovať aj výlet na ostrov Curieuse do Curieuse Marine National Park s následnou zastávkou na šnorchlovanie pri St. Pierre alebo iné výlety. Môj tip: skúste trochu vyjednávať, prvé uvedené ceny sú, samozrejme, ceny pre turistov ;) Výlet na Curieuse bol príjemný, no nabudúce by som sa odviezla iba vodným taxíkom do Baie Laraie – tam sa nachádzajú obrovské korytnačky – so zastávkou pri St. Pierre.
La Digue
Naším ďalším ostrovom bol La Digue, zároveň posledný a najmenší ostrov našej dovolenky. Pre nás to bol ostrov superlatívov – s najúžasnejšími plážami s jemným pieskom, najkrajším morom a vďaka zákazu áut aj tou najpokojnejšou atmosférou.
Na La Digue sme sa vydali na túru k osamelej zátoke Anse Marron – bolo to poriadne dobrodružstvo! Vyrazili sme krátko pred 8:00, brodili sme sa morom (s batohmi na hlavách), liezli po skalách a hľadali si cestu cez húštinu. Táto túra je pomerne náročná a určite by ste ju mali absolvovať so sprievodcom. Odmenou vám bude množstvo pôsobivých vyhliadok, osviežujúca prestávka na Anse Marron s malým občerstvením – ovocie nám ešte nikdy nechutilo lepšie – a mnoho krásnych spomienok.
Pri príležitosti okrúhlych narodenín sme si potom dopriali grilovanie priamo na pláži. Priamo pred nami nám ugrilovali čerstvo ulovenú rybu a pri západe slnka a fľaši červeného vína sme prežili čarovný večer.

Na prenajatých bicykloch sme sa potom vydali na okruh po severe – naozaj až na koniec spevnenej cesty. Cestou sme videli mnoho ďalších pláží a nazbierali nové dojmy z La Digue.
Počas ďalšej túry na juhu La Digue sme napokon preskúmali aj najkrajšie pláže ostrova: Anse Cocos a Petite Anse. Priezračná voda ako v bazéne, dlhé pláže s bielym pieskom a len zopár ľudí – jednoducho rozprávkové miesto a veľkolepé zakončenie našej dovolenky na Seychelách.



