Snové ostrovy v Indickom oceáne

Naša dovolenka sa začala na ostrove Praslin. Už samotná plavba trajektom z Mahé bola nezabudnuteľným zážitkom. Po príchode na Praslin nás taxík odviezol do ubytovania pri Grand’ Anse na západnej strane ostrova. Odtiaľ sme počas nasledujúcich dní navštívili rozprávkové pláže, ako sú Anse Georgette a Anse Lazio, kde napriek ich popularite nebolo po masovom turizme ani stopy. Podnikli sme tiež prechádzky pozdĺž zálivov. Najmä Cote D’Or na východnej strane ostrova je pri západe slnka prekrásna. Pri prílive treba počítať s tým, že pláže sú pomerne úzke, no aj tak sa po nich chodí naboso. Okrem bielych pláží a tyrkysovej vody ponúka Praslin aj úžasnú vegetáciu. Počas túry cez Fond Ferdinand, ktorý nám ako tajný tip odporučili naši hostitelia, nám sprievodca predstavil najrôznejšie rastliny vrátane vanilky, škorice a, samozrejme, paliem Coco de Mer. Túra sa skončila na „hore“, odkiaľ sa nám naskytol veľkolepý výhľad na ostrov.

Ďalším vrcholom pobytu na Praslin bol výlet na susedný ostrov Curieuse. Cestou sme navštívili krásne koralové útesy, kde sme videli nielen ryby vo všetkých farbách dúhy, ale aj morské korytnačky. Na samotnom Curieuse nás privítali mohutné obrovské korytnačky z ostrova Aldabra. Tieto praveko pôsobiace zvieratá sa veľmi rady nechali škrabkať na krku a kŕmiť pestrými kvetmi.

Našou ďalšou zastávkou bol malý ostrov La Digue. Autá tu takmer neboli, zato bicyklov bolo neúrekom. Na jeden deň sme si ich prenajali, aby sme preskúmali všetky zákutia ostrova. Počas zvyšných dní sme sa pešo vydávali k zálivom, ku ktorým sa na bicykli nedalo dostať. Mimoriadne sa nám páčila Anse Cocos.

Strávili sme tam celý deň úplne sami, hoci pláž rozhodne nie je malá. Vlny boli také silné, že kúpanie sa neodporúčalo, no na vzdialenejšom konci zálivu sa nachádzal akýsi prírodný bazén vytvorený žulovými skalami, v ktorom sa dalo výborne osviežiť. Na La Digue sa nachádza aj jedna z najkrajších pláží Seychel, Anse Source d’Argent. V skutočnosti bola presne taká krásna ako na pohľadniciach, vstup však stál niekoľko eur a na seychelské pomery bola pomerne rušná. Napriek tomu rozhodne stála za návštevu.

Poslednou zastávkou našej cesty po ostrovoch bol hlavný ostrov Mahé. Ubytovanie sme mali pri Beau Vallon, turisticky najrozvinutejšej oblasti ostrova. K dispozícii tu bolo množstvo vodných športov. Poskytovatelia nás však do ničoho nenútili, čo bolo úplne iné než napríklad naša skúsenosť z Tuniska.

Beau Vallon bola obľúbená, no niekoľko kilometrov dlhá pláž, takže ani tu sa nedalo hovoriť o masovom turizme. Počas našej návštevy sa tam konala plachtárska regata, vďaka čomu prišlo veľa miestnych a pribudlo množstvo stánkov s jedlom a nápojmi, podobne ako na nemeckých hodoch. Aj na Mahé sa dali podniknúť skvelé túry. Azda najpôsobivejšia z nich sa začínala priamo pri Beau Vallon a viedla cez Baie Terney Marine National Park. Trasa pozdĺž pobrežia ponúkala dych vyrážajúce výhľady na tyrkysovú vodu a v malých zálivoch sa dali preskúmať pôsobivé útesy priamo pri brehu. V zálive Baie Terney s vodou teplou približne 27 °C sme mohli pozorovať manty. Miestni nám rozprávali, že s trochou šťastia tam možno uvidieť aj delfíny a o niečo ďalej od pobrežia žraloky veľrybie. Také šťastie sme, žiaľ, nemali, no výlet bol aj napriek tomu nádherný. La Digue, Anse Cocos

Na všetkých troch ostrovoch sme mali veľmi pekné ubytovanie a mimoriadne priateľských a ochotných hostiteľov. Týmito slovami by sa však dali opísať aj všetci ostatní Seychelčania, ktorých sme stretli. V ubytovaniach sme vždy dostali raňajky s výbornými miestnymi špecialitami, napríklad domácim ovocím či hranolčekmi z chlebovníka. Večer sme takmer vždy jedli v niektorom z vynikajúcich podnikov TakeAway. Jedlo tam bolo veľmi lacné a chutilo výborne. Zvyčajne ponúkali rôzne druhy karí, no bez problémov sa dala nájsť aj pizza alebo grilované sendviče.

Na žiadnom z ostrovov sme si nepožičali auto, hoci ho náš cestovný sprievodca na Mahé a Praslin dôrazne odporúčal. Na oboch ostrovoch sa dalo dostať takmer všade autobusom, navyše veľmi lacno, približne za 0,50 € za jednu jazdu. Autobusy premávajú, kým je svetlo, treba si však vyhradiť trochu času, pretože nejazdia vždy úplne pravidelne. Môže sa teda stať, že budete čakať aj 20 minút.

Celkovo Seychely rozhodne stoja za návštevu. Ak sa tam ešte niekedy vrátime, strávime viac času na Praslin a La Digue a menej na Mahé. Dva menšie ostrovy na nás pôsobili oveľa autentickejšie a pokojnejšie. Navyše sa nám zdalo, že počasie na Mahé bolo podstatne daždivejšie než na ďalších dvoch ostrovoch.